Katarína Šelestiaková

Nepomohlo ani vyplakávanie šéfa obyčajných Igora Matoviča, že do nej investoval státisíce eur. Remišová si po pol roku vajatania a zrejme i prehovárania od konkurencie zjavne dupla a povedala si dosť. V jej prípade sa o tom už mesiace hovorilo a&nbsp; až tak neprekvapila. O to viac však šokovali kroky alebo nôžka Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktorá si dupla tiež.

Klebety o tom, ako je Nicholsonová v SaS-ke (ne)obľúbená, a to ako je vnímaná na verejnosti, nechajme stranou. V oboch prípadoch je zaujímavé, že dlhé roky stranícke dvojky si zjavne povedali, že majú chuť vystúpiť z tieňa a nerobiť svojim šéfom len štafáž. Nicholsonová síce vyhrala aj nedávne eurovoľby a uplatní si mandát v europarlamente, ale rukami vbok či vztýčeným ukazovákom naznačila, že od politiky chce viac ako len pár dni v mesiaci strávených v lukratívnom kresle v Bruseli či Štrasburgu. A tak si nedobrovoľný odchod z Republikovej rady v SaS poňala osobne. O treniciach medzi saskármi a vzájomných animozitách sa vraví už dlho, Sulíkove schopnosti viesť stranu sú tiež predmetom kritiky, ba aj vtipných komentárov na sociálnych sieťach. Chaos v strane a osobné záujmy či ambície podaktorých saskárov ho zjavne netrápia, prehliada ich alebo ich jednoducho nevidí.&nbsp; Ak mu jej varovný prst otvorí oči, bude len dobre.

Vzbura oboch spomínaných dám má však aj nový význam:&nbsp; v slovenskej politike si pomaly budujú kariérne chodníčky nielen ženy-náhradníčky, ktoré zasadajú na kritické stoličky po odídených ministroch, aby zastabilizovali kritickú situáciu.

Ale vyrastajú nám tu autonómne političky, ktoré si svoj názor chcú a dokážu presadiť aj pred silným straníckym lídrom. Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová im svojim spôsobom možno tak trochu pootvorila dvierka - ukázala totiž, že hoci&nbsp; sa do kresla hlavy štátu prebojovala z politickej kolísky, presvedčila svojich voličov, že je autonómna a uveriteľná politička, ktorá si nedá len tak diktovať a ide si za svojim.

Nuž, možno by si z nich mohla vziať príklad aj expremiérka Iveta Radičová. Tá svojim odchodom od Dzurindu a Mikloša síce spôsobila rozruch, ale takisto sklamanie, že sa o svoje miesto na politickej scéne viac nepobila. A hoci si ona možno navráva, že to bolo jej osobné víťazstvo, dá sa jej odchod vnímať aj ako politická samovražda. Teda konečné riešenie dočasného problému.

Nicholsonová a Remišová si uvoľnili reťaz. Asi im bola prikrátka alebo len nasledujú Čaputovú?

Výber pre vás