Ľuboš Kamenistý

Napríklad takmer nikdy neveria, a to obzvlášť, ak majú nízke preferencie, oficiálnym predvolebným prieskumom, ktoré prirodzene mávajú odchýlky, ale nálady voličov pokrývajú s dostatočnou presnosťou. Vždy tvrdia, že majú buď svoj vlastný prieskum, ktorý im prisudzuje iné a v drvivej väčšine výrazne vyššie čísla, alebo povedia, že v kampani prešli aj tie najzapadnutejšie slovenské regióny a ľudia im všade dávajú najavo masovú podporu. Viera v zázrak, samozrejme, netrvá večne, vytriezvenie v podobe návratu do reality príde hneď po vysypaní urien a spočítaní výsledkov. No situácií, keď odmietajú brať ohľad na overené pravidlá a spoliehajú sa na vymodlené predstavy, je podstatne viac.

Politickým obrazom toho, keď vám pri plávaní dochádzajú sily a&nbsp;dúfate, že by mohla pomôcť povestná slamka, je podanie právnika a&nbsp;exministra vnútra Roberta Kaliňáka na&nbsp;Ústavný súd. Spolu s&nbsp;poslancami za&nbsp;Smer na&nbsp;čele s&nbsp;predsedom Robertom Ficom a&nbsp;odídencami z&nbsp;Kotlebovej ĽSNS sa zhodli na&nbsp;tom, že prepadnutie majetku odsúdených tak, ako ho definuje súčasný zákon, vraj nie je spravodlivé. Odsúdeným by podľa nich mal prepadnúť len majetok, ktorý získali z&nbsp;trestnej činnosti. Otázkou ostáva, do&nbsp;akej miery je táto legislatívna nadpráca úprimná. Či je skutočne motivovaná napravením zákona, alebo ide len o&nbsp;to, aby neprepadol majetok donedávna neohrozeným protežantom systému Gašparovi, Bödörovi, Jankovskej a&nbsp;ďalším, ktorí by v&nbsp;prípade straty majetku mohli rovnako stratiť zábrany a&nbsp;začať viac rozprávať. Nejasná je aj skutočnosť, prečo sa sociálnodemokratickí poslanci o&nbsp;vyladenie zákona platného od&nbsp;roku 2011 nepokúšali počas predošlých dvoch volebných období, keď bola ich strana pri moci.

Už vieme, čomu veria v&nbsp;Smere, ale skutočným expertom, ktorý sa vnesením nečakaného duchovného pohľadu pokúša rozvrátiť pragmatické opatrenia, je minister práce a&nbsp;rodiny Milan Krajniak. Vieru mu nikto neupiera, ale len so skutočne veľkým porozumením sa dá pochopiť jeho najnovší návrh, ktorým sa prihovára za&nbsp;to, že treba otvoriť kostoly, aby sa mohli konať bohoslužby. V&nbsp;situácii, keď ľudia nemôžu poriadne chodiť do&nbsp;práce, pred nemocnicami sa hromadia mraziace boxy s&nbsp;obeťami, ekonomika sa rúti dole kopcom a&nbsp;celkovo sme v&nbsp;boji s&nbsp;pandémiou najhoršou krajinou na&nbsp;svete, chce umožniť veriacim stretávať sa v&nbsp;uzavretom priestore. Zdôvodňuje to zázrakom, ktorý sa udial začiatkom 18. storočia v&nbsp;Trnave, keď ľudia hromadne zomierali na&nbsp;mor. Všetci občania sa podľa ministra vtedy modlili v&nbsp;Dóme svätého Mikuláša a&nbsp;od&nbsp;toho momentu v&nbsp;meste ni­kto na&nbsp;mor nezomrel. Krajniak tvrdí, že by sme mali kostoly otvoriť, „aby nás Boh našich otcov a&nbsp;dedov zbavil covidu čo najrýchlejšie“. O&nbsp;jeho názore však nie sú presvedčení epidemiológovia, ktorí, naopak, považujú omše za&nbsp;jedno z&nbsp;najrizikovejších podujatí na&nbsp;šírenie vírusu.

Silnú vieru má iste aj Matovič, ktorý sa v&nbsp;beznádejnej situácii upäl na&nbsp;beznádejné riešenie. Chcel by na&nbsp;výnimku doviezť vakcíny Sputnik, ktorých kvalitu a&nbsp;bezpečnosť by mali otestovať slovenskí odborníci, keďže Rusi sa neunúvali ani len si podať prihlášku na&nbsp;schválenie dovozu do&nbsp;krajín EÚ. Podľa premiéra by sme nemali strácať čas geopolitickými spormi, keďže ide o&nbsp;životy, a&nbsp;mali by sme vakcíny nakupovať. To, že on stratil mnoho okamihov pri pandémii práve malichernými spormi, teraz nechajme bokom, oveľa podstatnejšie je, že priamo riaditeľka Štátneho ústavu na&nbsp;kontrolu liečiv mu odkázala, že podobné testovanie nie je v&nbsp;silách slovenskej inštitúcie. Okrem toho, že by vlastne jedine ruská vakcína nebola riadne preverená, je sporné ešte i&nbsp;to, či by nám ju Rusi vôbec vedeli dodať <br>v&nbsp;dostatočnom množstve.

Kým politici upierajú nádeje k&nbsp;pochybným predstavám, občania by sa možno mali začať doma modliť aspoň za&nbsp;návrat zdravého rozumu našich politických elít. Ak by sa sila modlitby potvrdila v&nbsp;tomto prípade, bol by to učinený zázrak, ale za&nbsp;pokus to asi stojí.

Otvorené kostoly nie sú jediný úlet: Kaliňák, Krajniak a Matovič snívajú o ďalších zázrakoch

Výber pre vás