Cukrárka Jožka Zaukolcová chodí do práce autobusom. Porotkyňa šou učí študentov aj náboženstvo

Porotkyňa Jožka Zaukolcová sa s manželom obchádzala 30 rokov. Čo ich napokon zviedlo dokopy? 

Porotkyňa pekárskej šou Jožka Zaukolcová s radami zadarmo skončila. „Ryžovali“ na nich iní

Felícia Boronkayová

Porotkyňa Jožka Zaukolcová (53) priznala, že za to už schytala miernu výčitku aj zo strany štábu. Povedali mi to asi v&nbsp;polovici natáčania, že ani vidlička nebola. No nebola, lebo neboli výnimočné chute, – pragmaticky poznamená. „To musí ísť samo od seba, to sa nedá zahrať, že ňou budem vrtieť. Alebo dokonca tancovať, ako poznamenal Junior, pretože občas som aj nohami vrtela od spokojnosti,“ smeje sa. „Pravda je taká, že táto partia išla spočiatku na istotu, ukáže sa až neskôr,“ avizuje, že sa máme na čo tešiť. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Tentoraz sme sa za ňou vybrali tam, kde ju nájdete každý pracovný týždeň mimo prázdnin, už úcty­hodných 32 rokov. Na strednú odbornú školu obchodu a&nbsp;služieb v&nbsp;Púchove. Je pondelok, deň pred jesennými prázdninami, a&nbsp;v&nbsp;jej útrobách nezvyčajne ticho. Druháci a&nbsp;tretiaci sú na teoretickom vyučovaní, na praxi sa v&nbsp;dvoch učebniach zvŕtajú prváčky. Jožka svoje zverenkyne práve učí tvarovať ruže z&nbsp;marcipánu. Keď nachvíľu odbehne, vypytujem sa dievčat, čo je najväčší „masaker“ ich ročníka, a&nbsp;odpoveď čakám v&nbsp;podobe konkrétneho zákuska alebo torty. „Vstávanie ráno o&nbsp;štvrtej,“ vyhŕkne jedno z&nbsp;nich, až potom prejde na dôležitosť technologických procesov a&nbsp;pamätania si receptov. Ich majsterka vidí najväčšie kamene úrazu v&nbsp;niečom úplne inom. „V&nbsp;prvom rade sa musia naučiť správne vážiť, čo im robí problémy, nevedia spočítavať. Toto je základná vec, našťastie už máme digitálne váhy, predtým to bola katastrofa,“ obráti poradie dôležitosti. „Potom sa musia naučiť narábať s&nbsp;cukrárskym vreckom a&nbsp;správne vaľkať. Tieto odborné činnosti ich dokážu poriadne vytrápiť, niektorí sa to nenaučia ani do konca tretieho ročníka,“ poznamená, vďačná za tých druhých, ktorým to ide.

„A&nbsp;ranné vstávanie?“ smeje sa Jožka. „Aj ja vstávam o&nbsp;pol piatej a&nbsp;denne dochádzam 22 kilometrov,“ berie svoj údel s&nbsp;nadhľadom. Zvykla si. Auto síce majú, ale „vodičák“ vlastní iba manžel, ktorý po ňu príde, ak treba. „Teraz nám to v&nbsp;Považskej Bystrici trochu skomplikovali – upravovali spoje, a&nbsp;ako to už býva, dobré zrušili a&nbsp;tie nanič nechali,“ neodpustí si známa cukrárka. A&nbsp;tak putuje hore-dole autobusom s&nbsp;jedným prestupom. Z&nbsp;obce Šebešťanová do Považskej Bystrice a&nbsp;odtiaľ do Púchova. „Ráno to ako-tak ide, za 45 minút som v&nbsp;práci, horšie je to poobede. Pre zrušené spoje mi to trvá hodinu až hodinu a&nbsp;pol,“ odovzdane mávne rukou.

Z&nbsp;Púchova do michelinskej reštaurácie

V&nbsp;prostredí školy sa priam ponúka porovnanie Jožkiných a&nbsp;súčasných študijných podmienok. Ona sa za cukrárku vyučila v&nbsp;Slanickej Osade v&nbsp;Námestove, dorobila si maturitu a&nbsp;začala pracovať v&nbsp;bývalej Jednote SD Považská Bystrica. „V&nbsp;podniku, za ktorý sme sa vyučili, sme museli odrobiť päť rokov. Ja som odišla skôr, lebo som dostala pracovnú ponuku majsterky odborného výcviku. Mala som 21 rokov,“ spomína, pre zmenu v&nbsp;kancelárii, ako si diaľkovo dorobila pedagogické minimum. „Keď som sa učila ja, všetci sme tam boli preto, lebo sme cukrárčinu robiť chceli, a&nbsp;väčšina spolužiakov z&nbsp;celého Slovenska pri tomto povolaní zostala,“ zamyslí sa. „Teraz tu študenti strávia tri roky, za ďalšie dva si urobia maturitu a&nbsp;potom z&nbsp;odboru odchádzajú. Keď sa po roku stretneme a&nbsp;pýtam sa, čo robia, je naozaj málo tých, ktorí pokračujú vo fachu,“ posmutnie. Ako prizná, nie raz mala tiež chuť skončiť. „Občas som si kládla otázku – stojí mi to za tie nervy? Najmä keď vidím študentov, ktorých táto práca až tak nebaví, nepočúvajú, majú inde hlavu a&nbsp;inde ruky, nedokončia si robotu, čo ma vie poriadne nahnevať. Potom však príde ďalší ročník, kde sú deti zapálené, pečú aj doma, hlásia sa na súťaže, vyhrávajú ich, a&nbsp;vtedy vidím, že tá práca má zmysel. Potom ma to prejde,“ priznáva so smiechom. „To vzdelávanie je asi také moje celoživotné poslanie,“ myslí si.

„Za mojich čias sme nemali ani len základné pomôcky, suroviny boli také, aké boli, zďaleka nie také kvalitné ako dnes. Okrem nich v&nbsp;našej škole postupne dopĺňame špeciálne moderné zariadenia ako „šoker“, temperovacie zariadenia či elektronické pece, ale nie klasické, kde vám všetko zhorí, a&nbsp;učíme ich moderné technologické postupy,“ menuje. „Čiže majú možnosť všetko sa tu na­učiť. V&nbsp;zahraničí musia študenti za školenia a&nbsp;kurzy platiť nehorázne peniaze. Naši si niekedy neuvedomujú, že to majú, obrazne povedané, za nič. Len za to, aby sem ráno prišli a&nbsp;boli pozorní počas siedmich vyučovacích hodín,“ netají sklamanie. Lenže Jožka sa môže pochváliť aj excelentnými študentmi, ktorí sú vďaka tvrdej práci na sebe skutoční majstri svojho remesla. Už s&nbsp;úsmevom na tvári pár „kúskov“ predstaví. „Mám jednu študentku, ktorá dnes pracuje ako cukrárka v&nbsp;michelinskom hoteli v&nbsp;Dubline. Druhý šikovný cukrár, ktorý vyšiel spod mojich rúk, pôsobí v&nbsp;hoteli Kempinski vo Vysokých Tatrách. Mala som aj zopár šikovných cukrárok v&nbsp;žilinskej čokoládovni a&nbsp;naším žiakom je aj Michal Baniar, majiteľ cukrárskej výroby v&nbsp;Púchove.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Cukrárčina je z&nbsp;roka na rok drahším „koníčkom“. Stačí si spomenúť na vtip, ktorý aktuálne koluje po sociálnych sieťach: „Zabudnite na zlato, investujte do masla, išlo hore o&nbsp;126 percent.“ Každý rok však stúpajú aj ceny ďalších komodít, tento rok pre zlú úrodu poriadne stúpla napríklad cena kakaa a&nbsp;takto by sme mohli pokračovať. Toto všetko sa týka aj samotnej školy, ktorá potrebuje kvalitné suroviny na praktické vyučovanie. Navyše si zarába aj tým, že pečie zákusky do školskej cukrárne a&nbsp;pre zákazníkov zvonka. Ako si s&nbsp;tým poradia? „Našťastie ľudia zákusky stále kupujú a&nbsp;je čoraz väčšia skupina, ktorá je ochotná zaplatiť za kvalitu,“ nevidí to až tak tragicky Jožka Zaukolcová. „Či už bude stáť kilo masla desať eur a&nbsp;kvalitnej čokolády dvadsať eur, pri ktorej už avizovali, že pôjde ešte hore, nebudeme jej toľko používať,“ vidí logické riešenie v&nbsp;šetrení. „Vďaka výberovému konaniu nám dodávatelia držia dohodnuté ceny, takže zatiaľ ideme za základné náklady. Keď bude treba, zvýšime cenu,“ naznačí možný scenár. „Už boli reči, že sme drahí, ale stále používame mandle, lieskovce, kvalitnú čokoládu a&nbsp;ani tukovú polevu nemáme najlacnejšiu. Časy sa zmenili, aj my už urobíme veľkú tortu za 250&nbsp;eur a&nbsp;tie štandardné tiež nestoja 40, 50 eur ako kedysi.“

Za roky praxe presne vie, o&nbsp;čom hovorí. Aj preto niektorým napadlo, že by sa so svojimi skúsenosťami mohla uchádzať o&nbsp;post riaditeľky. „Pýtali sa, nechceš konečne robiť riaditeľku školy ty? A&nbsp;ja hovorím – čo ste sa zbláznili? Nechcem žiadnu funkciu, chcem zostať, kde som, lebo mňa práca cukrárky baví. Hlavne keď je toho veľa, tak mi manuálna práca vyslovene chýba. Vtedy doma pečiem venčeky, „pavlovky“, rolády, veterníky, kysnuté koláče, takže nie, nemám záujem a&nbsp;ani som o&nbsp;tom neuvažovala,“ rozhodne hovorí. Práce má aj bez toho vyše hlavy. Na vidieku dom, okolo ktorého je stále čo robiť, niekoľko týždňov v&nbsp;roku nakrúca šou Pečie celé Slovensko, je predsedníčkou klubu cukrárov Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov, čo si tiež vyžaduje čas, a&nbsp;nedávno vydala svoju štvrtú knihu o&nbsp;pečení. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Svadobné FOTO Jožky Zaukolcovej a torty, ktorú si sama napiekla, nájdete v GALÉRII

Presnejšie povedané, takmer nevyšla, lebo ju nahnevali. „Chcela som ju vydať, už keď začala prvá séria šou. Všetko vrátane názvu som mala pripravené, ale znechutila ma editorka vydavateľstva. Do všetkého mi zasahovala, stále mi hovorila, čo tam chce mať – ona, nie ja. Tak som si povedala dosť, uložila som ju do počítača s&nbsp;tým, že žiadna kniha nebude a&nbsp;basta,“ živo opisuje staré patálie. „Keď sa však dopredali posledné výtlačky o&nbsp;čokoláde, povedala som si, že tú knihu predsa len vydať musím. Vtedy ma oslovili z&nbsp;môjho ,starého‘ vydavateľstva, z&nbsp;Matice slovenskej. Je v&nbsp;nej 90 receptov a&nbsp;všetko, čo potrebujete, aby ste to nemuseli hľadať v&nbsp;štyroch knihách. Na jednej strane je vždy fotka a&nbsp;na druhej recept, čiže počas pečenia nemusíte ani otáčať strany,“ pochváli svoj nápad.

Nová kniha porotkyne Pečie celé Slovensko Jozefíny Zaukolcovej - Pečieme s Jožkou.

Rázne „dosť“ bola nútená použiť aj čo sa týka dobrých rád. „Nechcem byť zlá, ale myslím, že tých informácií dávam dostatočné množstvo, a&nbsp;už som si teraz povedala, že určité recepty, grify a&nbsp;finty prezrádzať nebudem. Pretože keď som aj niečo prezradila, využilo sa to tak, ako som nechcela. Niekto na tom…“ zasekne sa, hľadajúc vhodný výraz. „Ryžuje? Záujemcovia sa všetky informácie dozvedia na mojich školeniach, takže v&nbsp;tomto smere som stále otvorená.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Cesty oboch porotkýň šou Pečie celé Slovensko sa preplietali s&nbsp;inými povolaniami: Petra Tóthová bola letuškou, Jožka Zaukolcová popri práci študovala teológiu a&nbsp;stala sa z&nbsp;nej katechétka. Ako laička vyučuje náboženstvo, voliteľný a&nbsp;nepovinný predmet, aj na svojej škole. Vždy sa dobre učila a&nbsp;okolie ju nabádalo na štúdium na vysokej škole. Ona to však odmietla svojím typickým: Dajte pokoj, ekonomiku študovať nejdem, to ma nebaví. Ku koncu strednej školy sa však predsa len našlo čosi, čo ju zaujalo. Ako je známe, za socializmu bola cirkev prenasledovaná a&nbsp;veriaci sa schádzali potajomky. Jožka, vychovaná vo viere, tiež. „Chodili sme do spoločenstiev vo farnosti, cez leto sme prázdninovali na fare v&nbsp;Česku, kde sme iba akože opravovali kostol,“ spomína. Po revolúcii sa situácia uvoľnila a&nbsp;nitrianska diecéza vyzývala záujemcov, aby sa stali katechétmi.

„Prihlásili sme sa s&nbsp;kamarátkou. Lenže každý rok nám v&nbsp;rámci štúdia na bohosloveckej fakulte v&nbsp;Nitre niečo pridali, až sme nakoniec končili s&nbsp;titulom magistra.“ No a&nbsp;keď na jej škole vypadla učiteľka a&nbsp;potrebovali vykryť hodiny, Jožka sa podujala tento predmet vyučovať. „Môžem vám povedať, že je to veľmi zložité. Mnohí sa hlásia k&nbsp;viere, ale nežijú v&nbsp;nej. Keď sa opýtam, kto bol v&nbsp;nedeľu v&nbsp;kostole, zdvihne sa jedna, dve ruky. Hľadajú sa. Ale verím, že sa to zmení, a&nbsp;ďakujem aj za to málo,“ uzavrie tému. Možno keby študenti nasledovali kroky svojej učiteľky, našli by, podobne ako ona, práve v&nbsp;týchto kruhoch svoju životnú lásku. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Volá sa Miroslav a&nbsp;vlani oslávili dvadsiate výročie svadby. Poznali sa od detstva. „Bol to sused cez tri chalupy, vlastne o&nbsp;štyri,“ so smiechom upresní, a&nbsp;kým stihnem zareagovať, Jožka pokračuje: „Nie ste prvá, kto sa pýta, čo sme robili tých 30 rokov. Do 26 som študovala, potom si človek chce ešte trochu užiť, tak som sa nehnala, aby som sa s&nbsp;niekým zväzovala,“ vysvetlí. „Obaja sme išli svojou cestou. On má rád turistiku, dvakrát bol na Mont Blancu a&nbsp;Vysoké Tatry má prelezené odpredu aj odzadu,“ predstavuje svoju polovičku. Vyštudoval elektrotechnickú školu v&nbsp;Liptovskom Hrádku a&nbsp;dlhé roky pracuje v&nbsp;jednej veľkej firme v&nbsp;Považskej Bystrici. Dlhé roky v&nbsp;kancelárii, teraz na úseku kontroly. Ako sa však po tých rokoch absencie dali dokopy?

„To si pamätám presne. Išli sme akurát z&nbsp;kostola, do našej obce nechodili autobusy, tak navrhol, aby sme išli domov pešo. Začali sme sa rozprávať, slovo dalo slovo, chodiť na turistiku, kvôli mne dokonca prestal z&nbsp;časových dôvodov hrať futbal. A&nbsp;nakoniec sme sa vzali,“ romanticky zakončí. Hoci im osud deti nedoprial, s&nbsp;manželom si veľmi rozumejú. „Vo všetkom ma podporuje, nerozhádže ho ani rozhádzaná kuchyňa, keď doma vypekám,“ smeje sa spokojná Jožka.

Jožka Zaukolcová chodí do práce autobusom, učí náboženstvo

Recept na kávové rezy z novej knihy Jozefíny Zaukolcovej Pečieme s Jožkou.

Recept na medovníčky z novej knihy Jozefíny Zaukolcovej Pečieme s Jožkou.

Recept na opitého Izidora z novej knihy Jozefíny Zaukolcovej Pečieme s Jožkou.

Cukrárka Jožka Zaukolcová chodí do práce autobusom. Porotkyňa šou učí študentov aj náboženstvo

Súvisiace články

Spevák Miro Šmajda má džob snov. Po celom svete fotí ako profesionál „nahotinky“ pre Playboy

Bezzubí, potetovaní, opití. Takúto povesť mali kedysi slovenskí hrobári, dnes ich obdivujú

Režisér Martin Čičvák o lady Macbeth: Žáner inscenácie nám dovoľuje obsadiť túto rolu mužom

Po boku tehotnej Laury sa Boris Kollár vyšplhal na 113 kíl. Ide mu o zdravie, začal chudnúť

Slovenská dcéra Petra Muka (†45): Po otcovej smrti sme zostali samy ako prst, z Prahy sme ušli

Výber pre vás