Herec Martin Huba o predvolebnej kampani: „Hráme hru na hlúpych“

 Martin Huba oponuje priateľovi Lasicovi, že na starobe nie je nič príjemné

„Pocit, že som protekčný, vo mne vzbudil veľký strach pred neúspechom,“ spomína Martin Huba

Felícia Boronkayová

V divadle stvárnil vyše 100 postáv, 47 rokov je členom SND. Presadil sa ako herec, režisér a&nbsp;hrou Kontrabas, kde zastal obidva posty, vytvoril legendárne predstavenie. Napriek tomu sa roky trápil tým, že ho považovali za protekčné dieťa, ktoré musí svoju prítomnosť na javisku zakaždým znova potvrdzovať. Nebolo ľahké byť synom opernej divy Mimi Kišonovej-Hubovej a&nbsp;známeho herca Mikuláša Hubu. Rodičia ho nikdy za nič nepochválili, úspech bol v&nbsp;ich rodine samozrejmosťou, o&nbsp;ktorej sa mlčalo. S&nbsp;oslávencom sa zhovárala&nbsp; FELÍCIA BORONKAYOVÁ.

Na jeseň sa vrátite k&nbsp;pracovným povinnostiam, ale čakajú nás aj predčasné voľby. Máme úradnícku vládu, politici sa „premývajú“ z&nbsp;jednej strany do druhej. Vidíte nejaké svetielko na konci tunela?

Keď si zoberiem tie nezmyselné bilbordy, kde jeden sľubuje zadarmo potraviny, druhý energiu, ďalší šťastnú budúcnosť pre všetkých, je jasné, že tie heslá sú evidentne nesplniteľné a&nbsp;svetielko bliká veľmi, veľmi ďaleko a&nbsp;slabo. Ľudia vedia, že je to hlúposť, politici vedia, že je to hlúposť, ale aj tak tu hráme hru na hlúpych. Politici neberú vážne voliča, voliči politikov a&nbsp;to je hlavný zdroj znechutenia, lebo si nemáte koho vážiť. A&nbsp;svetielko... Nuž, bliká, ale veľmi placho. Nedávno som sa stretol so známym, čo bol voľakedy čestný človek, zamočil sa však na všetky strany a&nbsp;„poučil ma“: Vieš, najťažšie je prejsť tou fázou, kým stratíš česť, ale keď ju už stratíš, to ti je zrazu taký luxus! A&nbsp;má pravdu. Lebo keď už o&nbsp;tú česť prídeš, môžeš všetko, už sa nemusíš báť, že si pokazíš meno, lebo už žiadne nemáš.

Je tu teda ešte nejaká nádej na lepšie časy?

Myslíte v&nbsp;strate cti? Tak ja neviem, v&nbsp;akej fáze koketovania so cťou sa skutočne nachádzame...Ale mám takú skúsenosť, takú nádej, že keď je už dostatočne zle, na človeka padne taký zvláštne chorý pokoj, vytriezvie a&nbsp;začne uvažovať relatívne kvalitne a&nbsp;že sa mu rozbreskne. A&nbsp;keď­že nám na bilbordoch už prakticky ponúkajú hodinky s&nbsp;vodotryskom, myslím si, že tu je už dosť vysoká nádej na rozbresknutie!

Napriek všetkému ste typ, ktorý pôjde voliť?

Áno, pôjdem. Myslím si, že sa mi rozbresklo! Totiž takto. Už som to niekde spomínal. My sme už jedny hodinky s&nbsp;vodotryskom dostali a&nbsp;teraz to myslím v&nbsp;dobrom. Sme v&nbsp;EÚ a&nbsp;NATO, máme euro, dostali sme sa k&nbsp;veciam, ktoré sme si možno ani nezaslúžili, niekto nám tam dokázal vydobyť miesto. Voliť budem tých, ktorí ma nesklamali, ktorí nám dali viac, ako sľúbili.

Mám susedu, vašu rovesníčku, a&nbsp;tá si zvykne povzdychnúť: Netuším, kedy a&nbsp;kde sa mi tie roky stratili. Ako je možné, že už mám osemdesiat?

Áno, je to taký paradox, čím si starší, nohy ťa nesú pomalšie, ale čas ti beží rýchlejšie. Totiž, keď máš dva roky, tak tie dva roky sú vlastne celý tvoj život. Ale keď máš 80, tak jeden rok je len osemdesiatina tvojho života, čo je veľmi malý úsek, čiže každý rok sa stáva čoraz kratším. Okrem toho patríme do generácie, ktorá prežila veľa intenzívnych zvratov, roky 1968 a&nbsp;1969, socializmus, revolúciu 1989, ktoré náš život rozčlenili do intenzívnych úsekov. V&nbsp;divadle to máme ešte zložitejšie, lebo žijeme od premiéry k&nbsp;premiére, od úseku k&nbsp;úseku, stále máme pocit, že nás tlačí čas, a&nbsp;vtedy to ubieha ozaj závratným tempom.

Milan Lasica povedal niečo v&nbsp;tom zmysle, že na starobe nie je nič príjemné ani pekné. Súhlasíte s&nbsp;ním?

Nie. Ide o&nbsp;to, čo čakáš od života, veď preboha vieš, že príde aj táto fáza. Mňa na ňu pripravil starý otec, ktorý mi vysvetlil, že každý úsek života má svoju špecifickú krásu a&nbsp;je nešťastím, ak vyžaduješ od sekvencie, ktorú práve žiješ, krásu, ktorá je už pre tento úsek neadekvátna. Prípadnú krásu staroby vidím napríklad v&nbsp;tom, že miera zodpovednosti za to, čo si ešte povinný urobiť, je v&nbsp;istej odmocnine k&nbsp;onomu pocitu spomínanej povinnosti.

A&nbsp;práve vy ste mali celý život pocit povinnosti ako protekčné dieťa každý deň obhajovať svoju prítomnosť na javisku. Kedy vás to prešlo?

Neviem vám povedať, či ma to doteraz prešlo. Ten pocit viny, že ste protekčný, či už oprávnene, alebo neoprávnene, vo mne vzbudil veľký strach pred neúspechom. Nehovorím to so zatrpknutosťou, pretože tomu strachu do určitej miery vďačím za to, že teraz napríklad absolvujeme tento rozhovor.

Ale protekčný? Veď do SND vás dlho nechceli… Boli ste v&nbsp;Košiciach, na Korze, až potom sa vám otvorili brány prvej scény.

Možno je to z&nbsp;mojej strany paranoja, ktorá ma hnala vpred. Väčšinu života som sa delil o šatňu s&nbsp;Mariánom Labudom. Ma­rián bol čarovná bytosť, z&nbsp;rôznych dôvodov nemal ľahký osud. Aj on musel celoživotne čosi dokazovať, napríklad, že nemá len úzku komickú škálu, že je aj skvelý dramatický herec. Môj otec Ma­riána považoval za jedného zo svojich najtalentovanejších žiakov.

Obaja ste museli niečo dokazovať, vy otcovi možno o&nbsp;čosi viac.

A&nbsp;pritom, paradoxne, ak bol niekto až chorobne proti protekcii, tak to bol môj otec. Šéfoval divadlu 14 rokov, ale on ma do toho SND nikdy nezobral. Nezazlievam mu to, naopak, vďačím mu za to. Dnes je doba výrazne iná.

Vaši rodičia svoje deti nechválili. Poučili ste sa z&nbsp;toho pri svojich dcérach? Chválili ste ich?

Pýtate sa, či som aj ja dcéry len kritizoval a&nbsp;kritizoval? Našťastie mám inteligentné deti, ktoré vedia vycítiť, čo je a&nbsp;v&nbsp;čom spočíva skutočná pochvala. Divadelné prostredie má proste isté špecifiká, ktoré občas komplikujú prirodzené vzťahy. Napríklad v&nbsp;onom vzájomnom pochválení. V&nbsp;našom povolaní hrozí viac rizík z&nbsp;pochvaly ako z&nbsp;upozornenia na nedostatky. V&nbsp;tomto boli rodičia múdro opatrní.

<a target="_blank" rel="noopener" href=" https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/jubilant-2">FOTOGRAFIE rodičov Martina Hubu nájdete v GALÉRII</a>

Herec Martin Huba o predvolebnej kampani: „Hráme hru na hlúpych“

Súvisiace články

Pekelný život: Alkoholik Johny Peťko prežil tri pokusy o samovraždu, dnes chová ovce

Dano Heriban (†43) je stále so mnou: Braňo Jobus dostal vzácny dar

Dorota Nvotová v šoku. V nemocnici jej „naservírovali“ jedlo v plastoch

Výber pre vás