Anna Ölvecká

Usmiata Oľga Szabová nás - napriek životným peripetiám, ktorých nebolo málo - prijala u seba doma. Pre koronu nikam nevychádza a zmierila sa s tým, že narodeniny nikdy neoslávi, s kým by naozaj chcela - má na mysli manžela Juraja Velčovského (†76) a syna Petra (†45).

Na&nbsp;nohy sa po&nbsp;zbabranej operácii bedrového kĺbu dokáže speváčka dnes postaviť iba s&nbsp;ťažkosťami, privítala nás preto na&nbsp;vozíčku. Čas v&nbsp;bratislavskom dome, kde žije so starším synom Jurajom (58), si kráti najmä čítaním kníh a&nbsp;pozeraním televízie. Vekom sa už niekoľko rokov nezaoberá. Starne každý, ani ona nie je výnimkou a&nbsp;s&nbsp;pokorou prijíma každý nový deň. Občas sa zamyslí nad tým, dokedy tu ešte bude a&nbsp;akým spôsobom odíde „ta het“.

Za&nbsp;bohatú kariéru vďačí Oľga najmä manželovi Jurajovi, hoci spievať začala skôr, ako ho stretla. Už ako pätnásťročná nôtila prevzaté piesne na čajoch, ktoré sa konali na&nbsp;bratislavskej Mladej garde, sprevádzali ju vtedy Imro Kuruc, Juraj Lehotský, Karol Ondreička a&nbsp;iní. Tam si ju všimol pán, ktorého meno si nepamätá, a&nbsp;odporučil ju Mirkovi Foretovi. Český skladateľ a&nbsp;dirigent mladú Slovenku po&nbsp;konkurze okamžite angažoval do&nbsp;orchestra. Nemala ani šestnásť.

U&nbsp;Foreta začal Oľge kurizovať jej budúci manžel, mladý dirigent Velčovský. Speváčka po&nbsp;vyše šesťdesiatich rokov spomína, ako sa raz domáhal pusy, handrkovali sa, ale odolala. A&nbsp;odolávala ďalšie dva roky. Až pred sedemnástymi narodeninami ju o&nbsp;šesť rokov starší Juraj predsa len zlomil.

„Bol veľmi múdry, inteligentný, získal si ma aj trpezlivosťou,“ opisuje rodáčka z&nbsp;Bratislavy začiatky životnej lásky. „Bola som v&nbsp;Brne sama, on sa mi venoval, nacvičoval so mnou všetky piesne, začal pre mňa komponovať. Pozval ma do&nbsp;kina, do&nbsp;divadla, na&nbsp;prechádzku a&nbsp;potom prišla aj prvá pusa. Raz si ma celá Jurajova rodina prišla obzrieť do&nbsp;Gottwaldova, dnešného Zlína, kde sme vystupovali. Odobrili ma, že môže byť,“ zasmeje sa speváčka.

Na&nbsp;Slovensku to také veselé nebolo. „Mamka nechcela, aby som šla spievať, a&nbsp;už vôbec nie, aby som mala frajera muzikanta. Párkrát som začula, ako sa s&nbsp;otcom hádali, vyčítala mu, že ma pustil do&nbsp;Brna.“ No v&nbsp;Jurajovi otec videl potenciál. „Hovoril mi, ak chcem naozaj byť speváčka, aby som ho poslúchala, že on je ten pravý. Tak­že vo februári som oslávila osemnásť rokov a&nbsp;v&nbsp;júli bola svadba.“

Napokon sa so zaťom zmierila aj Oľgina mama. Bohužiaľ, keď mala dcéra dvadsaťdva, rodičia havarovali na&nbsp;aute. „Otec neprežil, mama ostala na&nbsp;vozíčku a&nbsp;ďalších dvadsaťdva rokov prežila s&nbsp;nami, v&nbsp;našej domácnosti.“

Manželstvo muzikanta a&nbsp;speváčky, ktorí fungovali v&nbsp;jednom orchestri, vyzeralo občas ako „Itália“. Profesijne sa nikdy nehádali, Juraj trpezlivo aranžoval Oľgine piesne a&nbsp;nakupoval krásne róby, aby na&nbsp;javisku bola čo najkrajšia. V&nbsp;súkromí zase nebol typ muža, ktorý by sedel doma. „Bol veľký huncút. Niekedy sa mi darilo prehliadať jeho muchy, inokedy praskli nervy aj mne,“ prezrádza speváčka pikantérie z&nbsp;rodinného života. „Dvakrát som bola skutočne odhodlaná odísť, hoci sme mali už dve deti. A&nbsp;priznávam, vždy za&nbsp;tým bol iný muž.“

Prvý nepochádzal z&nbsp;brandže a&nbsp;Juraj ho nepoznal. „Nevytkol mi, že som chcela odísť, ale bol zaneprázdnený myšlienkou, kto to bol. Nikdy sa to nedozvedel. Druhý raz to bolo iné, pretože šlo o&nbsp;verejne známeho muža, ktorého poznal aj Juraj. Mala som vtedy peniaze, dokonca vybratý byt, do&nbsp;ktorého pôjdem so synmi a&nbsp;s milým. Napokon ma manžel presvedčil, že patrím k&nbsp;nemu a&nbsp;on ku mne. Hádam by vystrieľal aj pol Bratislavy, keby som bola odišla. O&nbsp;jeho inteligencii a&nbsp;láske ku mne svedčí fakt, že nikdy viac - tak ako mi to sľúbil - nespomenul, že som chcela odísť. Napokon, ani on nebol svätý a&nbsp;ja som vždy vycítila, keď mal nejaký románik, ale bol natoľko šikovný, že som sa nikdy nedozvedela, kto bola tá dotyčná.“

Na&nbsp;manželove milostné aférky spomína Oľga v&nbsp;osemdesiatke s&nbsp;úsmevom na&nbsp;perách. Nikdy nevyzvedala, nesnorila, nepátrala, s&nbsp;kým sa zaplietol. „Načo?“ kladie otázku aj sama sebe. „Bol pri mne a&nbsp;našich deťoch, postaral sa o&nbsp;nás, nikdy sme nepociťovali krivdu alebo nedostatok, skôr môžem povedať, že sme žili v&nbsp;luxuse. Mali sme taký veľký dom, že časť sme prenajímali. Nikdy by som sa neznížila k&nbsp;tomu, aby som ho sledovala a&nbsp;nedajbože zašla za&nbsp;tou druhou, prípadne ju zbila, ako to zvykli robiť klamané ženy. Bolo by to ponižujúce.“

Keď sa spýtame na&nbsp;známeho muža, pre ktorého chcela speváčka manžela opustiť druhýkrát, záhadne sa usmeje. A&nbsp;s&nbsp;pokojným hlasom skonštatuje, že dotyčný sa už brániť nemôže a&nbsp;ubližovať jeho rodine týmto spôsobom nebude. „Viete... Vtedy, keď to bolo aktuálne, sme zatĺkali a&nbsp;zatĺkali. A&nbsp;teraz je už zbytočné o&nbsp;tom hovoriť,“ podotkne Oľga, ktorá so svojím zákonitým prežila päťdesiatšesť rokov. „Ani na&nbsp;minútu som neoľutovala, že som s&nbsp;Jurajom ostala. Napokon bol úplne iný kaliber než ten, s&nbsp;ktorým som chcela utiecť. Naozaj mi veľkoryso odpustil a&nbsp;nikdy nič nevyčítal.“

Ani Oľga Szabová nerobila pre iné ženy scény. Nežiarlila na&nbsp;speváčky, ktoré prešli ich orchestrom. A&nbsp;možno bolo na&nbsp;koho, veď sa tam mihla Marcella Molnárová, Jana Kocianová, dokonca černoška pôvodom z&nbsp;Plzne Sally Salingová a&nbsp;mnoho ďalších. Nakoniec aj ona na&nbsp;pódiu stála s&nbsp;mnohými spevákmi a&nbsp;rozruch spôsobila azda len vtedy, keď do&nbsp;orchestra pritiahla mladého Otta Weitera. Manželovi vysvetľovala, že ak by hľadala, hľadala by inde. Sama by nechcela, aby sa mu za&nbsp;chrbtom kolegovia smiali, že s&nbsp;niektorým z&nbsp;nich niečo má.

„S&nbsp;Ottom sme boli iba kamaráti. A&nbsp;s&nbsp;Duškom Grúňom sme ako rodina. Spievali sme spolu dvadsaťdva rokov, ale nikdy medzi nami nepreskočila iskra silnejšia ako priateľská,“ pohružuje sa speváčka do&nbsp;spomienok. „Skamarátila som sa aj s&nbsp;jeho manželkou Majkou a&nbsp;dodnes si často telefonujeme, aj keď pre pandémiu sa príliš nenavštevujeme. Ale verím, že ak prichystám oslavu jubilea, budú prví, koho pozvem. Duško má osemdesiat v&nbsp;máji, pripravuje koncert a&nbsp;pozval ma. Ako to bude, ešte neviem, do&nbsp;mája je ďaleko. Ale je to veľký profesionál, úžasný človek a&nbsp;kamarát.“

Nad fotografiami z&nbsp;čias minulých Oľga Szabová bilancuje. Hoci sa najprv spievať zdráhala, neskôr sa do&nbsp;sveta svetiel, javísk a&nbsp;potlesku zaľúbila. „Takisto bolo skvelé, že som stále bola so svojím mužom a&nbsp;stihla som porodiť dvoch synov. Muziku som milovala a&nbsp;stále milujem. Pohybovala som sa vždy medzi milými inteligentnými ľuďmi, takže to bežalo, ani sme sa nenazdali a&nbsp;krížiky pribúdali.“

Keď dnes speváčka počúva ukričané pesničky, plytké texty a&nbsp;vidí poslucháčov v&nbsp;tričkách a&nbsp;rifliach, je jej smutno. Noblesa na&nbsp;javisku i&nbsp;v&nbsp;hľadisku, akú zažila ona, sa vraj už zopakovať nedá. Bolí ju aj hanlivá nálepka „repeťáci“, podľa relácie, ktorá v&nbsp;deväťdesiatych rokoch vrátila staré hity opäť do&nbsp;hry. Pýta sa: „Kto urobil nad nami úvodzovky a&nbsp;začal nedôstojne hovoriť o&nbsp;našej generácii? A&nbsp;prečo? Veď naša kariéra sa nezačala v&nbsp;Repete, všetci sme mali za&nbsp;sebou množstvo pesničiek a&nbsp;koncertov doma i&nbsp;v&nbsp;zahraničí.“

Naposledy sa Oľga ocitla na&nbsp;scéne pred štyrmi rokmi v&nbsp;bratislavskom Véčku. „Bola som už na&nbsp;vozíčku, spievala som s&nbsp;Norikou Blahovou, ktorá je odo mňa o&nbsp;necelý rok mladšia, a&nbsp;celkom som si to užila,“ vraví. V&nbsp;súčasnosti, aj keď existuje mnoho bezbariérových javísk, by si už spievať netrúfla. „Nevydržím dlho sedieť. Mám dosť veľké bolesti, takže som radšej doma. Uvidíme, čo bude ďalej, možno ma čaká ešte nejaké prek­vapenie, keď bolesti ustanú,“ nádeja sa.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/legendarna-olga-szabova-80-neverach-milencoch-odchodoch-manzela-ani-on-nebol-svaty" target="_blank" rel="noopener">Ako dnes Oľga Szabová žije, nájdete v GALÉRII &gt;&gt;&gt;</a>

Po&nbsp;synovi Petrovi, ktorý na&nbsp;následky zápalu mozgových blán upadol do&nbsp;ťažkého stavu a&nbsp;po&nbsp;dlhých deviatich rokoch v&nbsp;ústave zomrel, zostala speváčke vnučka Petra. Onedlho oslávi tridsať a&nbsp;ak sa nič mimoriadne nestane, v&nbsp;marci by sa mala vydať za&nbsp;dlhoročného priateľa. Ale Oľga so smiechom hovorí, že pri Petre nie je nič isté. „Denne je v&nbsp;kontakte s&nbsp;mnohými ľuďmi, tak sa bojí, aby mi niečo nepriniesla domov, predsa som viac-menej len ležiaca. Takže si hlavne telefonujeme. U&nbsp;nás bývalo vždy veselo, chodilo sem veľa ľudí, ale choroba urobila zo mňa unavenú ženu, takže som aj rada, že takmer nikto nechodí. Keď som prekonala rakovinu, dopredu ma hnalo, že ešte je tu nevládny Petrík a&nbsp;opustiť tento svet som nechcela kvôli nemu. Dnes sa priznám, ani netuším, čo ma tu drží. Azda aby syn Jurko neostal úplne sám.“

Legendárna Oľga Szabová (80) o neverách, milencoch a odchodoch od manžela: Ani on nebol svätý

Výber pre vás

Legendárna Oľga Szabová (80) o neverách, milencoch a odchodoch od manžela: Ani on nebol svätý

Súvisiace články

Žbirkov posledný odkaz synovi: David ho našiel v otcových poznámkach až po jeho smrti

Kšefty snov: Pravda o tom, prečo v Česku dostávajú poprední slovenskí herci hlavné roly

Tajomstvo našej hereckej hviezdy: Maká v bratislavskej kaviarni. Drží ma to pri zemi, tvrdí

Naozaj je frajer: Merčiak kolegom nadáva, no takto si zariadil život v Pekingu

Režisér o hviezdnych Slovákoch v českých seriáloch: Sú mužnejší než Česi

Výber pre vás