Nadchol Juraja Slafkovského: Martin má vzácnu chorobu, no jeho vôľu oceňujú aj slávni športovci

Nezlomný: Martin sa z nemocničného lôžka dostal na najvyššie priečky svetových šampionátov

Silný na lavičke aj v živote: Nezlomný športovec Martin nepremohol len osud, ale aj súperov

Ján Dzúr

Práve sa vrátil z&nbsp;Thajska, kde súťažil na svetovom pohári v&nbsp;tlaku na lavičke, a&nbsp;emócie z&nbsp;neho doslova sršia. „Ako junior som v&nbsp;apríli v&nbsp;Bánovciach nad Bebravou v&nbsp;medzinárodnej konkurencii súperil s&nbsp;mužmi. Bol to vôbec môj prvý turnaj v&nbsp;tomto športe, no nedal som sa. Výsledky mi zabezpečili cestu na svetový pohár v&nbsp;parapowerliftingu do Phatthaje, kde som v&nbsp;kategórii juniorov do 72 kilogramov skončil druhý. V&nbsp;hotelovej sále dovolenkového rezortu, kde hrala hudba a&nbsp;zo stropu visel krištáľový luster, som na súťaži vytlačil 120 kilogramov,“ usmieva sa Martin (18), ktorého život sa spočiatku uberal úplne iným smerom.

Na svet prišiel po bezproblémovom tehotenstve s&nbsp;vrodenou vývojovou chybou, ktorej sa hovorí aj konská noha. Hneď po prepustení z&nbsp;pôrodnice preto podstúpil kolotoč vyšetrení a&nbsp;lekárskych zákrokov, ktoré sa dodnes neskončili. „Koľko ich bolo? Netuším. Od mamy však viem, že po dvadsiatej sme operácie prestali rátať,“ povie na to Bratislavčan, ktorý sa narodil s&nbsp;chodidlami otočenými k&nbsp;sebe ako hokejky. Prvé sadry dostal na nohy ako desaťdňový, štvormesačný s&nbsp;mamou vycestoval do nemocnice na opačný koniec republiky, kde ich hospitalizovali.

„Manžel so starším synom ostali na západnom Slovensku, ja som žila v&nbsp;prenajatom byte dvesto kilometrov od neho. Bolo to deprimujúce, no nespomínam si, že by Martin niekedy fňukal alebo sa na čosi sťažoval,“ vráti sa do minulosti chlapcova mama. Liečba a&nbsp;štyri operácie, ktorými jej syn prechádzal, sa rodáčke z&nbsp;Brezovej pod Bradlom zdali drastické a&nbsp;neprinášali ani želaný výsledok. Začala sa zaujímať o&nbsp;iný prístup k&nbsp;terapii a&nbsp;dostala sa na súkromnú kliniku do Viedne. Po začatí medikácie nariadenej rakúskym ortopédom sa postavenie Martinových chodidiel zlepšovalo, chlapček sa však začal sťažovať na bolesti kolien. K&nbsp;nim sa pridali aj problémy s&nbsp;bedrovými kĺbmi.

„Konečnú diagnózu, volá sa diastrofická dysplázia - skeletová dysplázia a&nbsp;ide pri nej o&nbsp;postihnutie všetkých kĺbov, určili až v&nbsp;Ústave biológie a&nbsp;lekárskej genetiky v&nbsp;Prahe. U&nbsp;nikoho z&nbsp;našej rodiny sa doteraz neprejavila. Brat starší o&nbsp;tri roky je zdravý a&nbsp;šanca, že sa narodí niekto taký ako ja, je jeden k&nbsp;päťstotisíc,“ prezradí Martin. Ako štvorročnému mu vo Viedni založili na nohy železá prechádzajúce nohou a&nbsp;obruče okolo celého členka, Taylorove fixátory. Mama mu ich tri mesiace každý deň nastavovala a&nbsp;čistila synovi rany, ktoré v&nbsp;končatinách spôsobili drôtiky a&nbsp;tyčky. Martin vtedy bral silné lieky proti bolesti, niekoľkokrát mu lekári nasadili antibiotiká.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Liečba zabrala a&nbsp;o&nbsp;rok neskôr sa chlapec zaradil do kolektívu zdravých detí. Behal s&nbsp;nimi, a&nbsp;keďže jeho brat Branislav hral futbal, prinútil mamu, aby mu kúpila kopačky. S&nbsp;pribúdajúcim vekom a&nbsp;hmotnosťou však čoraz viac bojoval so svojou diagnózou. Po náročnej operácii bedrových kĺbov v&nbsp;desiatich rokoch napokon Martin Batka ostal na vozíku. Po každej ďalšej operácii sa vrátil o&nbsp;pol roka späť a&nbsp;išiel na dva mesiace na rehabilitáciu do Kováčovej, neskôr už len do Janských Lázní v&nbsp;Česku. Ani množstvo nástrah mu však nevzalo životný optimizmus.

Našiel sa v&nbsp;plávaní, kvôli ktorému vstával každé ráno o&nbsp;piatej. Trénoval štyrikrát týždenne v&nbsp;bazéne, za rovnaký čas tri razy rehabilitoval. Upravil si stravu, výrazne schudol, vytrvalosť si v&nbsp;lete cibril na e-bicykli v&nbsp;kopcoch nad Račou, v&nbsp;zime na monolyži v&nbsp;Tatrách. Dodnes trénuje v&nbsp;Centre hendikepovaných plavcov v&nbsp;bazéne na Mokrohájskej ulici v&nbsp;Bratislave. Klub založila Martinova mama s&nbsp;priateľom, aby vytvorila pre syna a&nbsp;neskôr aj pre ďalšie deti so zdravotným znevýhodnením podmienky pre pravidelné tréningy. Počas koronavírusu sa dostal do kempov v&nbsp;Šamoríne a&nbsp;v&nbsp;Poprade. Plával v&nbsp;bubline, ktorú vytvorili pre reprezentantov, no na telocvičňu sa premenil aj byt Batkovcov.

Nie všetko sa však vyvíjalo ideálne a&nbsp;problémov s&nbsp;kĺbmi sa Martin nikdy celkom nezbavil. Veľakrát pre ne po desiatich minútach vyšiel z&nbsp;bazéna, tréning predčasne ukončil alebo pre bolesti chrbtice nevedel ráno odísť do školy. Zdravie ho zradilo aj v&nbsp;tom najmenej vhodnom okamihu, keď sa pripravoval na majstrovstvá Európy v&nbsp;paraplávaní. Operovali mu lakeť, a&nbsp;hoci veľa šancí na návrat do formy mu už nedávali ani tréneri, nakoniec na Madeiru v&nbsp;roku 2021&nbsp;cestoval. Mal vtedy iba pätnásť rokov, a&nbsp;hoci bol najmladší člen slovenskej výpravy, patril k&nbsp;najúspešnejším pretekárom. Zo štyroch štartov sa trikrát dostal do finále, na 400 metrov voľným spôsobom skončil šiesty.

„Nebolo to zadarmo. So sadrou na ruke som predtým šliapal doma na stacionárnom bicykli a&nbsp;cvičil tak, aby mi forma ako-tak vydržala,“ prezradí mladík, ktorý túžil Slovensko zastupovať aj na paraolympiáde v&nbsp;Tokiu v&nbsp;roku 2021. Všetko tomu podriadil, no tentoraz ho rozbolelo rameno. „Len čo som ho zaťažil, už som musel ísť na rehabilitáciu,“ dodá Martin, ktorého začal sužovať aj boľavý lakeť. Do Japonska napokon nešiel a&nbsp;začal sa obzerať po ďalšom športe, kde by ho jeho diagnóza obmedzovala čo najmenej.

„Svoje videá som poslal trénerovi parapowerliftingového tímu Michalovi Čaplovi. Cvičím s&nbsp;ním len šesť mesiacov, no nemám sa za čo hanbiť. V&nbsp;Bánovciach nad Bebravou som si meral silu s&nbsp;dospelými mužmi a&nbsp;atmosféru svetového pohára v&nbsp;Thajsku som zažil prvý raz. Na rozdiel od zdravých športovcov nás na lavičku pripútajú pásom. Činku si spustíme na prsia a&nbsp;vytlačíme ju nad hruď. V&nbsp;Thajsku som v&nbsp;juniorskej kategórii získal dve strieborné medaily. Jednu za najväčšiu vytlačenú váhu, druhú za súčet všetkých váh z&nbsp;platných pokusov,“ zaloví v&nbsp;pamäti mladík, ktorý sa po silovom tréningu opäť zlepšil aj v&nbsp;plávaní.

„Trénuje ma Martin Sadloň, ktorý celú prípravu musel podriadiť mojej diagnóze,“ prezradí úspešný športovec. Okrem šiestej priečky z&nbsp;Madei­ry priniesol v&nbsp;roku 2022&nbsp;bronzovú a&nbsp;v&nbsp;roku 2023&nbsp;striebornú medailu zo svetového pohára v&nbsp;paraplávaní v&nbsp;Taliansku, v&nbsp;roku 2021 striebro zo svetovej série z&nbsp;Nemecka. V&nbsp;roku 2022 vyplával striebro aj na European Para Youth Games v&nbsp;Helsinkách. O&nbsp;pár dní sa na vrcholnej súťaži v&nbsp;Berlíne, kde pred štyrmi rokmi medzi juniormi vyhral a&nbsp;dvakrát skončil druhý, chystá opäť zabojovať o&nbsp;najvyššie priečky. No nevzdáva sa ani v súkromí.

Martin je nielen nezlomný športovec, ale aj veselý, vtipný, rozhľadený mladý muž a&nbsp;príjemný spoločník. Študuje na anglickom Bilingválnom gymnáziu C.&nbsp;S. Lewisa v&nbsp;Bratislave, z&nbsp;ktorého chce ísť na vysokú školu, budúci rok sa rozhodne medzi informatikou a&nbsp;ekonómiou. Športovaním, ktoré mu pomáha bojovať so vzácnou chorobou, nenabral iba fyzickú silu, ale aj vnútorný pokoj. Hoci po meste sa presúva na invalidnom vozíku a&nbsp;bez asistencie sa nezaobíde, snaží sa o&nbsp;čo najväčšiu samostatnosť. Urobil si vodičský preukaz a&nbsp;jazdí autom, čím odbremenil svoju rodinu. 

„Baví ma svet, rád ho pozorujem a&nbsp;ničím sa neobmedzujem. S&nbsp;kamarátmi v&nbsp;lete vymetáme festivaly, kvôli dobrej elektronickej hudbe sme neváhali ísť vlakom z&nbsp;Bratislavy do Banskej Bystrice. Večer tam, nadránom naspäť. Úžasný bol aj svetový pohár v&nbsp;Thajsku. Vycestoval som tam vďaka trénerovi, ktorý našiel zdroje na pokrytie nákladov spojených s&nbsp;mojou účasťou. Užil som si aj pár voľných chvíľ, ktoré ma nabili dobrou náladou. V&nbsp;Phatthaji som sa prvý raz viezol loďou po mori a, samozrejme, nakúpil som si aj masť na kĺby, ktorú u&nbsp;nás nedostať,“ uzatvára so smiechom Martin.

V roku 2022 bol Martin Batka jedným z&nbsp;finalistov grantového programu Nadácie Slovenského olympijského a&nbsp;športového výboru Ukáž sa! Druhé miesto mu prinieslo 3 500 eur na ďalšiu športovú prípravu a&nbsp;rehabilitácie. Mottom „Úspech si nestačí len priať, pre jeho dosiahnutie je potrebné urobiť maximum“, s ktorým išiel do programu, vyslal Bratislavčan odkaz svojim rovesníkom. Za jeho životný postoj ho ocenil aj Juraj Slafkovský. Operácie členkov, kolien, bedrových kĺbov a&nbsp;lakťov, hoci by možno priniesli stabilnejšiu chôdzu o&nbsp;barlách, doktor po dohode s&nbsp;mladíkom snívajúcim o&nbsp;športových triumfoch, nateraz odložil. Každá jedna operácia nielenže vyjde na tisíce eur, ale benefit z&nbsp;nej pri Martinovej diagnóze nikdy nie je istý. Peniaze, ktoré gymnazistovi jeho priaznivci každoročne darujú prostredníctvom dvoch percent do občianskeho združenia PECKA – založila ho jeho mama a&nbsp;ďalšie tri mamy s&nbsp;podobným osudom –, používa na liečbu vo Viedni a&nbsp;rehabilitácie.

Nadchol Juraja Slafkovského: Martin má vzácnu chorobu, no jeho vôľu oceňujú aj slávni športovci

Súvisiace články

Miliardár Vanderbilt nešetril. Jeho víkendový domček je trikrát väčší ako sídlo prezidenta USA

Najslávnejšie auto sveta vymyslel muž zo severu Čiech. Odobril mu ho Hitler, chválili hippies

Rocker zo SuperStar si trúfol na nevídanú vec. Pieseň Roba Šimka dotvoril známy Johna Lennona

Česi nám ukážu techniku. Na priaznivcov hokeja čaká v Ostrave Nautilus aj Satinského lietadlo

Zakopli do zeme a našli granáty. Záhradkári pozor, vystríha polícia pred nevybuchnutou muníciou

Josef Laufer bol herec, spevák a šoumen. Ozajstným hrdinom bol však jeho otec, lekár Maximilián

Výber pre vás