Gréta Klimkovská

Akoby to ani nebol on. Urastený herec Marko Igonda (48), ktorý vždy chrlil jednu vtipnú poznámku za druhou, bol na nedávnej tlačovke k filmu Ultimátum na nepoznanie. Po celý čas sedel ticho v rohu miestnosti a po jeho „mačovskom“ výraze nebolo ani stopy. „Som človek, na ktorom vidieť, keď má nejaké problémy. Budím sa ráno o piatej, ako prvé si za­pnem televízor a sledujem, čo sa deje u našich susedov na Ukrajine,“ prehovoril Igonda pre PLUS 7 DNÍ. Našim východným susedom pritom pomáha, ako vie.

Na&nbsp;deň, keď svet obletela správa o&nbsp;invázii Ruska, nezabudne. „Niečo také človek z&nbsp;hlavy už nikdy nedostane. Pamätám sa, keď som sa v&nbsp;roku 2001 prvýkrát díval na&nbsp;Dvojičky a&nbsp;videl tie lietadlá, povedal som si: Veď to je asi nejaké sci-fi. Pred útokom na&nbsp;mrakodrapy som si myslel, že ma už nič neprekvapí. A&nbsp;teraz som si vravel to isté. Nevedel som sa spamätať z&nbsp;prvotnej informácie, že začali bombardovať Ukrajinu. Jednoducho som tomu nemohol, nechcel, nedokázal uveriť. Sme generácia, ktorá skutočnú vojnu nezažila, a&nbsp;veril som, že ju už ani nezažijem.“

Som pyšný, že som Slovák, a&nbsp;to doslovne.

Od&nbsp;prvého dňa, čo Ukrajinu napadli, sa preto herec zaktivizoval. „Každú chvíľu niečo riešim a&nbsp;organizujem, kam by som čo mohol odniesť. To isté celá moja rodina v&nbsp;Žiline. Nakladáme a&nbsp;vykladáme všetko, čo sme zozbierali od&nbsp;rôznych darcov. To sa preváža na&nbsp;hraničné priechody. Bratov syn naloží plné auto ľudí a&nbsp;rozváža ich po&nbsp;sprístupnených hoteloch a&nbsp;ubytovacích jednotkách v&nbsp;jednotlivých mestách. Sú úžasní a&nbsp;vlastne celé Slovensko ma prek­vapilo, ako rýchlo a&nbsp;skvelo dokázalo na&nbsp;nečakanú situáciu zarea­govať. Veď my fungujeme ako švajčiarske hodinky. Nikdy by som na&nbsp;Slovákov nepovedal, že budú až takí nápomocní. Som pyšný, že som Slovák, a&nbsp;to doslovne.“

Igonda priznal, že sa mu v&nbsp;týchto dňoch čoraz viac vybavujú príbehy, ktoré ako dieťa počúval od&nbsp;starých rodičov. „Som zo štvorgeneračného domu a&nbsp;nezabudnem na&nbsp;rozprávanie mojich starých rodičov. Môj dedko musel počas tvrdých bojov v&nbsp;druhej svetovej vojne vyhadzovať vlaky do&nbsp;luftu. A&nbsp;moja starká? Ako malé dievčatko hodila zo žartu, veď si to ešte neuvedomovala, do&nbsp;Nemca hrudku hliny, no a&nbsp;ten ju skoro zastrelil. Tieto skutočné príbehy sa mi teraz väčšmi pripomínajú. Vždy som si vravel, aký som šťastný, že som to nezažil. A&nbsp;už je to tu. Ostaneme tým poznačení a&nbsp;musíme robiť všetko pre to, aby to naše deti nezažili.“

Markovi je až do&nbsp;plaču, keď vidí zábery utrápených utečencov a&nbsp;spustošené mestá na&nbsp;Ukrajine. „Niekedy sa už nemôžem pozerať na&nbsp;televízor a&nbsp;radšej iba počúvam. Chudáci ľudia, veď z&nbsp;ich domova urobili smetisko, ktoré už nikto nikdy nedá do&nbsp;pôvodného stavu. Zničili pamiatky, zničili všetko. Mám to nonstop v&nbsp;hlave a&nbsp;veľmi túžim a&nbsp;čakám, kedy sa to konečne skončí. I&nbsp;keď už včera bolo neskoro,“ skonštatoval nešťastne. Dodal tiež, že ak by sa niečo podobné odohralo na&nbsp;Slovensku, neutiekol by. „Určite by som ostal tu, doma. Čo by mi dali robiť, to by som robil,“ mykol bezmocne plecami.

Slovenský herec už roky býva s&nbsp;manželkou, českou herečkou Hanou Ševčíkovou, a&nbsp;dcérou Elou v&nbsp;Prahe, ale kvôli rodičom žijúcim v&nbsp;Žiline, povinnostiam a&nbsp;záľubám sa často vracia do&nbsp;rodnej krajiny. Práve jeden z&nbsp;jeho koníčkov ho v&nbsp;ťažkých časoch upokojuje. „Málokto vie, že som poľovník. Často chodím do&nbsp;revíru v&nbsp;Trenčíne, kde kŕmim zvieratá a&nbsp;s&nbsp;partiou sa o&nbsp;ne staráme. Takisto som členom občianskeho združenia Národná charitatívná poľovačka. Nerád o&nbsp;tom rozprávam, lebo niektorí ľudia nie sú asi pri zmysloch a&nbsp;neviem im vysvetliť, že to terorista zabíja. Poľovník sa stará o&nbsp;zver alebo keď, tak loví. Odkedy sa venujem charitatívnej poľovačke, dostal som veľmi veľa hejtov a&nbsp;vyhrážok,“ šokuje známy herec.

Zaumienil si však, že sa nedá vystrašiť ľuďmi, ktorí nechápu, že poľovník nie je zloduch, ale zanecháva po&nbsp;sebe dobré veci. „Vďaka nášmu občianskemu združeniu sme v&nbsp;minulosti vyzbierali niekoľko tisíc eur na&nbsp;prístroj pre detské kardiocentrum. V&nbsp;týchto dňoch som dostal za&nbsp;úlohu určiť, na&nbsp;čo pôjdu ďalšie vyzbierané peniaze. Rozhodol som sa, že poputujú do&nbsp;trenčianskej nemocnice na&nbsp;kolonoskopický prístroj, ktorý stojí približne šestnásťtisíc eur,“ prezradil na&nbsp;záver.

Pre Ukrajinu nespáva: Marko Igonda porozprával, čo STRAŠNÉ zažila jeho rodina počas vojny

Výber pre vás

Pre Ukrajinu nespáva: Marko Igonda porozprával, čo STRAŠNÉ zažila jeho rodina počas vojny

Súvisiace články

Už o pár dní oslávi päťdesiat: Patrik Švajda dostal výnimočný a nenahraditeľný dar

Doma mu vyrastá nádejná hviezda: Dcéra Maroša Kramára získala nečakané ocenenie

Za úsmevom ukrýva trápenie: Vašo Patejdl priznal zdravotné problémy

Šéfa pozemkového fondu sme prichytili na večeri: Spoločnosť Jánovi Maroszovi nerobila jeho žena

Táňa Pauhofová sa môže opäť popýšiť: Toto ju spája s hviezdou Salmou Hayek

Výber pre vás