Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

V&nbsp;televízii vysielajú hokejový zápas, no asi málokto ho vníma. „Maroš pozeral hokej veľmi rád. Niežeby bol sfanatizovaný do tohto športu, ale on si vážil Slovákov, keď niečo dokázali. Nielen v&nbsp;športe, ale aj v&nbsp;umení a&nbsp;hocičom inom,“ začnú nám rozprávať v&nbsp;dedine pri Trnave, kde herec zrekonštruoval starý sedliacky dom. Vyše tridsať rokov bol susedom, ktorý sa na nič nehral a&nbsp;vždy vraj „nejakú hovadzinu povedal“, ktorou každého rozosmial. Keď sa na miestnych obrátime s&nbsp;otázkou, ako na neho budú spomínať, niektorí odídu vyplakať sa za roh. „Viete, on sa nesprával ako hviezda Národného divadla. Nebol povýšenecký, ale ako jeden z&nbsp;nás,“ podotkne umelcov dobrý kamarát Peter a&nbsp;zapáli si cigaretu. Trúchli s&nbsp;kamarátmi a&nbsp;podchvíľou vysvetlí prečo. „U&nbsp;nás doma všetci plačú,“ povie ticho a&nbsp;zalesknú sa oči aj jemu. Zatiaľ čo celému národu bude herec chýbať pre jeho umenie, vo Vlčkovciach už teraz chýba predovšetkým ako človek.

Týmto obľúbeným dodatkom Marián Geišberg (†64) vraj vždy uzavrel každú debatu. Zrejme by ňou okomentoval aj svoj predčasný odchod. Vo Vlčkovciach chýbal dlhšie. Na októbrovú susedovu päťdesiatku, na ktorú sa tak tešil, už nedorazil. Deň predtým ho odviezli do nemocnice. „Samozrejme, že bol pozvaný. Ale prišla len Aninka, jeho manželka. Telefonoval som s&nbsp;ním, bol v&nbsp;pohode. Vravel, že ho to veľmi mrzí, že mi chcel na oslave zahrať. Napriek tomu ma dojal. Lebo keď naposledy vystupoval v&nbsp;relácii Sedem, Eni Vacvalovej, Leškovi, Lasicovi aj ďalším dal podpísať blahoprajný telegram. Napísali mi veľmi pekné vinšovanie,“ povedal nám päťdesiatnik od susedov, ktorý sa sám musel v&nbsp;živote vyrovnať s&nbsp;nejednou ranou. Na rakovinu mu zomreli dvaja blízki ľudia.

„A&nbsp;práve Maroš ma vtedy podržal. Mám s&nbsp;ním milión veselých, radostných spomienok, ale žiadna mi teraz nenapadá. Som v&nbsp;dosť ťažkom rozpoložení. Keď odíde niekto v&nbsp;rokoch, trochu s&nbsp;tým rátate. Ale keď odíde brat, súrodenec, kamarát v&nbsp;takomto veku, vtedy nie. Je to pre nás šok, nečakali sme to,“ komentuje hercov odchod, ktorý deň predtým podľahol rakovine pľúc.

„Dobrý človek to bol…“ počúvame takmer od každého suseda vo Vlčkovciach. Ako sa Marián Geišberg nad nikým nevyvyšoval, naopak. „Dvere aj srdce mal pre každého otvorené. Netrpel tým, že je umelec v&nbsp;Národnom divadle. On to bral tak, že to je jeho práca. Nežil v&nbsp;bubline a&nbsp;dokázal sa porozprávať s&nbsp;hocikým. Či už niekto vyštudoval teológiu, medicínu, alebo ekonomiku, či to bol inštalatér, murár, alebo maliar, jemu to bolo jedno. Vždy si našiel tému s&nbsp;každým. Preto mal svoj hlas taký krásny, lebo ho mal vycibrený. Rád sa porozprával, ale nie tak, že len hovoril, on aj počúval. Vždy to bolo vzájomné. On bol v&nbsp;pohode chalanisko, preto ho tu ľudia mali radi,“ vysvetľujú nám jeho najbližší kamaráti, ktorí o&nbsp;Marošovom trápení so zdravím vedeli medzi prvými. Do poslednej chvíle však dúfali, že sa všetko na dobré obráti. Rovnako ako Geišberg. O&nbsp;veľkých depresiách, o&nbsp;ktorých sa špekulovalo v&nbsp;médiách, nevedeli nič. „Znášal to tak, že z&nbsp;jednej strany veril, ale z&nbsp;druhej strany to bral tak, ako to je. On nebol ľútostivý človek. Každý pri takejto chorobe trpí, ale on to nedal najavo. Či to vedel tak dobre zahrať, to sa už nedozvieme.“

U&nbsp;Geišbergovcov sa parťáci z&nbsp;dediny stretávali vždy deň pred Vianocami, keď herec slávil narodeniny. A&nbsp;inak pravidelne po celý rok. Skôr než vydal cédečko s&nbsp;pesničkami, hral ich susedom ako prvým. „Počúvali sme ho u&nbsp;neho doma a&nbsp;podľa toho, ako sme reagovali, tak sa aj tváril.“ Prevažne si však chlapi pomáhali vzájomne, čo nebolo ťažké, lebo Maroš podľa nich nebol typicky nepraktickým umelcom. „Skôr netypickým. Voľakedy tu mal kone, potom ich predal. Dokázal hocičo. Vodu si robil sám, zváračku si kúpil, že sa ide učiť zvárať. S&nbsp;ničím okolo domácnosti nemal problém. Na dedine sa človek naučí hocičo a&nbsp;keď má kamarátov, naučí sa ešte viac. Vždy keď niekto niečo spravil, tak sme to išli spoločne skolaudovať. Také perfektné vzťahy to boli.“

Muži známemu hercovi pomáhali pri dome, ale aj na chate v&nbsp;Novej Bošáci, ktorou sa on sám - hoci mal čím - nikdy verejne nechválil.

Jedine pred kolegami z&nbsp;brandže. „Najbližší mu bol Peťko Šimun, s&nbsp;ktorým mal chalupu. Keď ešte prerábal dom, Maťo Landl mu sem chodil pomáhať. Potom Milanko Bahúl, Peťa Polnišová aj moderátorka Kata Martinková sem často chodila,“ počúvame, a&nbsp;preto nám nedá nespýtať sa na Kamilu Magálovú. Kolegyňu z&nbsp;Národného divadla, ktorá mala k&nbsp;Mariánovi Geišbergovi zdanlivo najbližšie zo všetkých priateľov a&nbsp;známych. Nielenže spolu hrali na jednej scéne, ale vždy si mali čo povedať a&nbsp;ich rozhovory zavše pokračovali aj po predstaveniach. V&nbsp;Ivanke pri Dunaji, kde herečka žije, nebolo zriedkavé vídať Geišberga na návštevách. Opačne to však neplatilo, vo Vlčkovciach populárnu divu Slovenského národného divadla nestretávali. A&nbsp;hoci sa herec dokázal s&nbsp;priateľmi rozprávať o&nbsp;hocičom, na Kamilu vraj nikdy reč neprišla. „Vlastne nikdy sme to nijako ne­vnímali. To, čo sa popísalo v&nbsp;bulvároch, bola jedna vec. Ale my sme sa nikdy na také veci nepýtali,“ tvrdia ako správni chlapi. Nakoniec, aj Kamila Magálová nám po rozvode tvrdila, že vydávať sa už nemieni. „Ale verte mi, mám si s&nbsp;kým vypiť pohár vína aj sa pritom príjemne cítiť,“ nechávala okolo seba tajomno.

Hercova žena a&nbsp;životná láska Anina mala pre manželovo kamarátstvo s&nbsp;Kamilou vždy pochopenie. „Keď budete mať niečo, čo stojí za to, veľmi vďačne vám uvarím kávu, ale toto naozaj nestojí ani za zmienku,“ povedala nám pani Geišbergová už pred rokmi. Bolo neuveriteľné, že na adresu nezvyčajného „trojuholníka“ dokázala vtipkovať. „Povedzte, že rozvod bude v&nbsp;pondelok, a&nbsp;delíme si majetky tak, že všetko dostanem ja,“ usmievala sa možno aj preto, že dôvod na paniku nebol. So svojím mužom má dvoch už dospelých a&nbsp;úspešných synov - pesničkára Martina a&nbsp;herca Marka, ktorí už majú zariadený svoj život. Rodičov vždy pravidelne navštevovali, aj pred tým, než otec vážne ochorel.

Dnes sa všade skloňuje, že rakovinu si privodil pre svoju vášeň k&nbsp;cigaretám. Tých sa pritom už dávno dokázal vzdať. „Cigarety sú chemicky spracované a&nbsp;keď ich fajčím, bolí ma z&nbsp;nich hlava. Preto som sa rozhodol pre tabak. Cítim sa po ňom dobre, ale už by som s&nbsp;tým chcel skoncovať. Už sa mi to dvakrát podarilo, ale potrebujem oveľa viac pevnej vôle.“ Tú však nenašiel.

Marián Geišberg zomrel cez víkend v&nbsp;ružinovskej nemocnici vo veku, keď na neho čakalo ešte veľa charizmatických postáv. Znie až mrazivo, že vlastnú smrť už raz prežil na filmovom plátne - v&nbsp;českej snímke Revival ako starnúci hudobník podľahol rakovine. Napriek zvláštnej osudovosti kamaráti neberú túto rolu ako jeho životnú. „Videli sme to niekoľkokrát, boli sme na premiére, lebo pozval všetkých. Ale potom mal ďalší film, Červený kapitán. A&nbsp;tam to zahral takisto dobre, ak nie lepšie,“ komentujú jeho filmovú tvorbu a&nbsp;na reči, ako Marián Geišberg herectvo miloval a&nbsp;zároveň nenávidel, majú svojské vysvetlenie. „Viete čo, ja tiež milujem svoju prácu a&nbsp;zároveň ju nenávidím. Záleží na tom, koľko toho je,“ vysvetlil nám Geišbergov sused prosto a&nbsp;výstižne.

V dedine, kde Marián Geišberg desaťročia žil, sa spamätávajú zo šoku. „Chodili k nemu mnohí herci, ale Kamila nie,“ priznali nám

Autor článku

Kristína Dugovičová

Výber pre vás

V dedine, kde Marián Geišberg desaťročia žil, sa spamätávajú zo šoku. „Chodili k nemu mnohí herci, ale Kamila nie,“ priznali nám

Autor článku

Kristína Dugovičová

Súvisiace články

„Och, Maroško...“ S Mariánom Geišbergom († 64) sa takto dojemne lúčia kolegovia

Marián Geišberg pred smrťou: „Nenechaj ma umrieť!“ Komu adresoval tieto slová?

Magálová našla domček za 400-tisíc eur, s Geišbergom randí na pumpe

Výber pre vás