Ivan Lukačenko

Bývalý slovenský premiér, ktorý sám o sebe hovorí ako o zakladateľovi národa, si ešte donedávna naplno užíval dôchodok, „poctivo“ nahonobený majetok, venoval sa záhradke a rodine. Napriek tomu vyhlasoval, že ani pred osemdesiatkou ešte nepatrí do starého železa, a opakovane sa pokúsil o&nbsp;návrat do veľkej politiky. „Slovensko potrebuje tvrdú ruku,“ hromžil, keď si trochu vypil na posedeniach s kamarátmi. „Tie handry, čo teraz vládnu, na to nemajú. Sloboda? To je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť. Ak to neprevezmem, všetko sa zosype.“ Komentátori v tom čase označili jeho ambície len za fantazmagórie starého pána, ktorý už hovorí z cesty.

Všetko sa zmenilo pred niekoľkými týždňami, keď Mečiar prišiel s úplne inou rétorikou a autoritárskeho lídra v sebe aspoň navonok kompletne pochoval. „Išiel som na to zle. Strany, hnutia, politické zoskupenia, to je len veľké divadlo pre plebs. Viera! To je to, čo nás drží nad vodou. To je posledná šanca pre svet,“ zveril sa nášmu redaktorovi bez toho, žeby prezradil niečo o svojich plánoch. Tie však veľmi skoro vyšli na povrch. Neúspešný politik si zvolil duchovný smer a s poslednými vernými založil Cirkev Najsvätejšieho Vladimíra. Aby ovečiek utešene pribúdalo, nechal otvorené dvere všetkým veriacim. Katolíkom, pravoslávnym, jehovistom, hinduistom, rastafariánom a cez Facebook dokonca napísal aj na ústredie židovských náboženských obcí, odkiaľ mu vzápätí poslali vysmiateho smajlíka. Neodradilo ho to.

„Sú to len drobné prekážky na mojej tŕnistej ceste,“ vyhlásil&nbsp;s jemu vlastnou pokorou, keď sa minulý týždeň v napodobenine papamobilu, ktorý mu zostrojil sused, vydal na cestu po slovenských obciach. Šíriť lásku, dobro, návrat ku skutočným hodnotám. „Viete, ja som bol vždy svojím spôsobom spasiteľ národa, len ma mnohí nechápali. Teraz im ukážem.“

Najsvätejšieho Vladimíra prek­vapivo prijímali na dedinách dobre. Ľudia, stojac po okrajoch ciest, ho vítali s úsmevom, nechali sa požehnávať, niektorí si dokonca priniesli mávadlá, rapkáče i slovenské zástavy. „My sme vedeli, že má veľké srdce,“ zverilo sa niekoľko babičiek do mikrofónov novinárov. „On nás konečne zachráni.“ Náš reportér sa dramatickým obratom nenechal oklamať. Sprevádzal Mečiara na každom kroku&nbsp;a po jednom z výjazdov sa mu podarilo nahrať jeho súkromný rozhovor s bývalým politickým súdruhom Štefanom Harabinom. „Vlado, to vážne?“ znie zo záznamu Harabinov hlas. Na to sa nový apoštol rozosmeje: „Neblázni, Števo! Jasné, že je to celé somarina. Ale veď pozri, tento holubičí národ mi to žerie. Oni by hádam velebili aj Mikiho Černáka, keby im hovoril, čo chcú počuť. Trochu im zalepíme oči rečičkami o lepšom živote, nespomenieme, že až na druhom svete, postrašíme peklom, potom vyhlásime celú vládu aj s opozíciou za čarodejníkov a zase bude všetko naše."

Veľký návrat Vladimíra Mečiara: Dal sa na cestu viery, politika je vraj len divadlo pre plebs

Výber pre vás

Veľký návrat Vladimíra Mečiara: Dal sa na cestu viery, politika je vraj len divadlo pre plebs

Súvisiace články

Má toho dosť: Andrej Danko založil vlastnú televíziu, aby konečne zaznela v éteri pravda

Hľadá sa Bond: Kto nás zachráni pred jadrovým výbuchom, keď agent 007 je mŕtvy?

Toto sa už opraviť nedá: Predseda Smeru to na Zemi balí. Ide založiť nové Slovensko. Na Mesiaci

Katastrofický manuál: Konečne budeme vedieť, čo robiť v prípade nukeárnej explózie

Šokujúci obrat: Naď s Blahom sa pomerili. Spoločne sa prepili k vzájomnému porozumeniu

Výber pre vás