Na Haiti prežil ťažké zemetrasenie, na Liptove má kurióznu prácu: Jean rozháňa vzduch uterákom

Jean prežil na Haiti zemetrasenie: Chcel byť prezident ostrova, dnes na Liptove pracuje v saune

Na Haiti prežil zemetrasenie i choleru: Dnes je u nás Jean saunový majster, na Liptov nedopustí

Ján Dzúr

V januári ubehne pätnásť rokov od chvíle, keď Haiti postihli katastrofické otrasy zeme. Jean Colin Dora a&nbsp;jeho bratia si v&nbsp;hlavnom meste ostrova Port-au-Prince krátko pred nimi kúpili novú chladničku. Nestačili ju pripojiť a&nbsp;v&nbsp;ich študentskom domčeku sa zachvela dlážka. „Keď otrasy silneli, vybehli sme von. Videl som, ako sa kývajú celé ulice, ako okolo mňa bežia kamaráti. Bolo to strašné,“ prezradí Jean (36). Snažil sa kľučkovať pomedzi budovy, ktoré okolo neho padali ako domčeky z&nbsp;kariet, no neúspešne. Zasypali ho ruiny a&nbsp;na pár sekúnd stratil vedomie. Potom si opáčil ruky a&nbsp;nohy.

„Neboli dolámané, tak som sa snažil vyhrabať. Nešlo to, ale nechcel som sa zmieriť s&nbsp;tým, že môj život trval tak krátko,“ opisuje okamihy hrôzy. Začal sa modliť a&nbsp;vtedy sa pôda opäť silno zatriasla. Trámy, drevá a&nbsp;tehly nad jeho telom akoby zázrakom povolili. Vysokoškolák spod nich vykĺzol a&nbsp;vedno s&nbsp;bratmi bežal mimo dosahu padajúcich sutín. Nikto z&nbsp;nich necítil bolesť, iba Jeanove dvojča malo na hlave otvorenú ranu. Žiadna pohotovosť nefungovala, pomoc Rosemondovi poskytla až manželka ich ďalšieho brata, ktorá je lekárkou.

„Zemetrasenie zničilo v&nbsp;meste Port-au-Prince domy aj cesty. Na ostrove nefungovala elektrika, mobilný signál ani internet,“ približuje apokalypsu, ktorá za minútu pochovala skoro štvrť milióna ľudí. On si zachránil holý život, inak prišiel o&nbsp;všetko. Z&nbsp;domu vybehol v&nbsp;krátkych nohaviciach, nasledujúce dva dni chodil rozbitými ulicami hlavného mesta iba v&nbsp;nich. Až otec, ktorý za synmi cestoval z&nbsp;mestečka Aquin vzdialeného 300 kilometrov na motorke, im doniesol po nekonečných hodinách putovania dokatovanou krajinou oblečenie. Domov sa vrátili spolu.

„Všetci sme plakali a&nbsp;ďakovali Bohu, že z&nbsp;rodiny sa nikomu nič vážne nestalo,“ povzdychne si Jean. Z&nbsp;univerzity, kde študoval manažment, však ostala ruina. Vzdelávať sa nedalo. Navyše desať mesiacov po ničivom zemetrasení udrela na ostrove epidémia cholery. Objavila sa v&nbsp;čase, keď veľká časť miestnych stále žila v&nbsp;provizórnych stanoch a&nbsp;doslova bedačila. Nakazili sa tisíce ľudí, stovky zomreli. Krátko nato otec na popud humanitárnej organizácie zo Slovenska Jeanovi zaplatil prvotné náklady na štúdium. V&nbsp;Ružomberku.

„Všetci sa čudovali, prečo nejdem do zámoria alebo do Francúzska, kde mám príbuzných. No ja som si chcel skúsiť život v&nbsp;krajine pre mňa neznámej. Veď ak by to nevyšlo, stále sa mám kam vrátiť,“ usmieva sa Jean. Na Liptov docestoval v&nbsp;januári 2011 nočným vlakom. Vystúpil na stanici pod Čebraťom a&nbsp;do tváre mu udrel mráz. „Až ma striaslo. Na Haiti je najchladnejší mesiac január, v&nbsp;noci je tam pätnásť stupňov Celzia,“ podotkne. Brat z&nbsp;Paríža mu nakúpil kvalitné zimné oblečenie, on však odmietal nosiť vysoké topánky. Nielenže hneď ochorel, ale musel sa popasovať aj s&nbsp;inými nástrahami.

„Na Haiti sme mali malú plantáž, kde rástli ananásy, mandarínky, mango či kokosy. V&nbsp;Ružomberku som spočiatku jedol iba chlieb s&nbsp;banánom a&nbsp;ryžu s&nbsp;mäsom. Nepoznal som vašu kultúru, zvyky a&nbsp;tradície. No čím viac som sa učil po slovensky, tým viac sa mi tu páčilo,“ tvrdí tridsiatnik, ktorý chcel pôvodne z&nbsp;Liptova odísť hneď na druhý deň. Keď skončil vysokú školu, učil na univerzite angličtinu. Od študentov sa dozvedel, že v&nbsp;akvaparku pri Ružomberku potrebujú brigádnika, saunového majstra. Myslel si, že je to dídžej, ktorý potiacim sa ľuďom púšťa muziku.

„Až neskôr som pochopil, čo sú to saunové ceremoniály,“ vysvetľuje rozkošnou slovenčinou Jean, ktorý je jazykovo zdatný: okrem haitčiny hovorí po francúzsky i&nbsp;anglicky. Vo fínskej saune najskôr privíta účastníkov. Vysvetlí im, čo bude nasledovať. Upozorní ich na správanie aj na dodržiavanie hygieny. A&nbsp;začne svoju šou. Pustí hudbu, nastaví svetelné efekty, uterákom rozháňa horúci vzduch do tváre klientov, pričom teplotu stupňuje. „Najviac po pätnástich minútach potenia sa si zo sauny odnášajú aj nový zážitok a&nbsp;môžu sa schladiť v&nbsp;ľadovej vode,“ opisuje svoju prácu.

Spočiatku od trémy nevedel, ako má do ruky chytiť osušku. Urobil ňou také teplo, až ho všetci prosili, nech sa mierni. „Inak tú horúčavu nevydržia!“ smeje sa sympatický tridsiatnik, ktorý to už dotiahol na šéfa wellnessového centra. „Chcem sa stále zlepšovať. Tešia ma úspechy zo súťaží, ale možno ešte viac potlesk stovky ľudí, pre ktorých som v&nbsp;saune pripravil rituál,“ nezakrýva. Milovníci saunovania sa na neho vždy tešia. Nielenže s&nbsp;nimi občas prehodí pár slov, ale na svoje programy si pripravuje aj choreografiu a&nbsp;zháňa úbory. Vystupoval ako kovboj, gladiátor, pirát, rytier, ale aj ako medveď.

Vo svojom odbore patrí Jean Colin Dora k&nbsp;slovenskej špičke, no presadil sa aj na medzinárodných podujatiach. Aby jeho mama vedela, čo robí, poslal jej fotky. „Celkom to nechápala,“ chichoce sa saunový majster. Po štúdiách na Slovensku sa chcel vrátiť na Haiti, presadiť sa v&nbsp;politike a&nbsp;stať sa prezidentom. Dnes sa už na Karibik pozerá triezvejším okom. Situácia na ostrove je podľa neho čoraz horšia. Valia sa naň prírodné katastrofy vrátane hurikánov a&nbsp;cyklónov. Záplavy medzi rokmi 2015 až 2017 zničili 70 percent úrody. Klincom do rakvy bolo však leto 2021, keď tam udrelo ďalšie silné zemetrasenie.

Čo nezničia živly, dokonajú gangy, ktoré bojujú o&nbsp;moc a&nbsp;neváhajú strieľať do ľudí na ulici. Miestna polícia ich nedokáže zastaviť, muselo jej prísť na pomoc dvetisíc vojakov z&nbsp;Kene. Ani tí si však na mnohé miesta netrúfnu. „Haiti je stále moja rodná krajina. Prežil som tam krásne detstvo i&nbsp;mladosť. Saunu sme nepoznali, oddychovali sme pri mori. Na vysokej škole som na krásnu pieskovú pláž dovidel z&nbsp;balkóna, teraz si na ňu ni­kto netrúfa vkročiť. V&nbsp;televíznych správach som videl, že je tam neporiadok, špina a&nbsp;mŕtve ľudské telá nahádzané na kope. Už to nie je ako kedysi,“ uzatvára Haiťan, ktorý sa na Liptove oženil a&nbsp;má dve deti, dcérku a&nbsp;syna. Jeho kamaráti z&nbsp;Paríža sa čudujú, že na Slovensku ostal, on im oponuje. „Na tunajšiu zimu si stále nemôžem zvyknúť a&nbsp;nie všetko je tu dokonalé, no keď som stratil mobilný telefón, na druhý deň mi ho doniesli. To by sa na Haiti ani vo Francúzsku nikdy nestalo.“

Na Haiti prežil ťažké zemetrasenie, na Liptove má kurióznu prácu: Jean rozháňa vzduch uterákom

Súvisiace články

Prežila náhlu smrť: Futbalistka Hanka túžila byť zverolekárka, už tretí rok leží v bdelej kóme

Prešli sme sa krajom železnej opony: Pútnikov odtiaľ vyhnali vojaci, Donutil si tam ukrýva víno

Policajti chytili muža so štyrmi promile alkoholu v krvi: Má 75 rokov a vozil sa na bicykli

Slávka milovala Star Trek, dnes skúma život na Marse: Pracovať v NASA je prestíž, hovorí

Recept na šťastie: Pátrali sme po tajomstve dlhovekosti ľudí na gréckom ostrove Ikaria

Výber pre vás