Liečebňa pre alkoholikov pripomína horský penzión: Poraziť démona v nej chcel aj bubeník Teamu

Pili, fetovali, kradli: Drogovo závislí muži dnes na Orave vyrábajú hračky a vianočné ozdoby

Pil, fetoval, kradol a spával na ulici: Na opiátoch závislý Peter dnes vyrába vianočné darčeky

Ján Dzúr

Rodina Zemančíkovcov sa na prelome tisícročí preslávila výrobou masívneho dreveného nábytku. Firma, ktorú od základov vybudovala, zariaďovala štýlové horské chaty, preslávila sa v&nbsp;zahraničí a&nbsp;mala viacero vlastných predajní. Jednu z&nbsp;nich v&nbsp;centre Bratislavy. „Myslím si, že istý čas u&nbsp;nás nakupovalo celé Slovenské národné divadlo,“ zaspomína si s&nbsp;nadhľadom Marcel (49), ktorý vyštudoval sociál­nu prácu. Za študentských čias sa s&nbsp;otcom nevenoval len podniku, chodil tiež na prax medzi ľudí bojujúcich so závislosťou. Videl, čo s&nbsp;nimi droga urobila, a&nbsp;jeho životné hodnoty sa zmenili.

„Dospel som k&nbsp;poznaniu, že zarábať peniaze v&nbsp;rozbehnutej firme je jednoduché a&nbsp;asi aj dosť plytké. A&nbsp;neskôr som pochopil, že na dvoch rozdielnych stoličkách sedieť nemôžem,“ nezakrýva doktor Zemančík. Jeho vízii liečiť v&nbsp;rodnej obci ľudí z&nbsp;okraja spoločnosti veril málokto. „Narkomani nemajú žiadne pracovné návyky, alkoholici obvykle melú z&nbsp;posledného. Je to ako s&nbsp;váhou na činke: len my im nepridávame železá, ale povinnosti. Najskôr sa musia naučiť uložiť si v&nbsp;skrini veci a&nbsp;osprchovať sa,“ nezakrýva Oravec.

Najsevernejšie resocializačné centrum na Slovensku vyzerá ako veľmi slušný horský rodinný penzión. Zdanie klame, k&nbsp;Oravskej priehrade nechodia turisti, od svojej závislosti si v&nbsp;Bobrove odvykali stovky ľudí vrátane známych hudobníkov. Jeden hral na bicích v&nbsp;skupine Team, druhý kedysi na perkusiách sprevádzal džezovú špičku Janu Koubkovú aj Roba Grigorova. Volal sa Marián, no nikto mu nepovedal inak ako Šaman. Nosil koziu briadku, maskáčové nohavice, vedľa postele mal bubon. Pil, fetoval, jedol lieky, váľal sa po železničnej stanici v&nbsp;Prahe. V&nbsp;poslednej etape svojej neslobody kradol na sú­kromnej klinike ťažko chorým pacientom tabletky. 

Na Orave sa dnes už nebohý Šaman dal dokopy, no skrine, ktoré kedysi pomáhal vyrábať, sú minulosťou. Zemančíkovci firmu predali, no časť strojov z&nbsp;pôvodných priestorov previezli za resocializačné zariadenie. Vyrástla tam dielňa, kde tucet chlapov závislých od rôznych opiátov vyrába drevené hračky a&nbsp;v&nbsp;tomto čase aj vianočné ozdoby. Ukáže nám ich Peter, ktorý je na liečení v&nbsp;Bobrove druhý raz. Keď sa pred piatimi rokmi pobral po štrnástich mesiacoch terapie z&nbsp;Oravy domov, stretol na ulici kamarátov. Počas Vianoc zašli na pohárik, zafajčili si marihuanu. Rodák zo Žiaru nad Hronom neodolal, pridal sa k&nbsp;nim a&nbsp;opäť upadol do područia závislosti. Dnes tvrdí, že sa za to hanbí.

Alkohol Peter prvý raz ochutnal na diskotéke ako 12-ročný, o&nbsp;tri roky už ním zapíjal pilulky. Na vojenčine v&nbsp;Prešove sa dostal k&nbsp;marihuane, po nej k&nbsp;pervitínu a&nbsp;heroínu. Rozhádal sa s&nbsp;rodičmi, rozpadlo sa mu prvé manželstvo. Nový život začal v&nbsp;Izraeli, kam sa kvôli práci vybral ako 25-ročný. „S&nbsp;kamarátkou sme bývali v&nbsp;hosteli, čo bol taký drogový brloh. Tam bral opiáty hádam každý. Dali sme si aj my a&nbsp;žili v&nbsp;akejsi eufórii,“ pokračuje. Závislým od drog sa v&nbsp;Izraeli stal nielen on, ale aj jeho priateľka. Tá navyše otehotnela, preto sa po roku vrátili na Slovensko.

Žiarčan začal kvôli peniazom na drogy kradnúť. Z&nbsp;fabriky bral hliník, z&nbsp;regálov drahú pálenku, ale aj salámu či parfumy. Všetko predal na ulici za polovicu, niekedy ešte za nižšiu cenu ľuďom, s&nbsp;ktorými sa na lupe predtým dohodol. Zárobok minul na heroín. „Tri razy som pre krádeže skončil za mrežami, dokopy som v&nbsp;base strávil tri roky,“ priznáva sa. Chvíľu s&nbsp;priateľkou a&nbsp;malou dcérou žili v&nbsp;Holandsku, kde pracoval v&nbsp;skleníku, tam sa však problémy rodiny iba zhoršili. Opäť sa vrátili do Žiaru nad Hronom, kde spával v&nbsp;opustených budovách.

„Zničil som si život, mám psychické problémy, trápi ma fyzické zdravie. Ľudia teraz hovoria o&nbsp;zážitkoch z&nbsp;adventu a&nbsp;Vianoc, ja si z&nbsp;nich pamätám len útržky. Droga mi všetko z&nbsp;hlavy vymazala,“ prezradí. S&nbsp;manželkou sa ku koncu vzťahu neustále hádali, no svoje prekliatie skúsili zlomiť na liečení v&nbsp;Česku. Pani po ňom s&nbsp;opiátmi nadobro prestala. Usadila sa na Morave a&nbsp;dnes študuje na vysokej škole sociálnu prácu, Petrove dcéry sú vysokoškoláčky. „Sú šikovné, len ja sa z&nbsp;pazúrov závislosti nedokážem dostať,“ nezakrýva chlap, ktorý nocoval v&nbsp;opustenej škôlke, v&nbsp;starej vodárni aj v&nbsp;parku s&nbsp;bezdomovcami.

Všetky veci, ktoré mal, si so sebou nosil v&nbsp;igelitovej taške. Ledva stál na nohách, no jeho deň sa aj tak točil iba okolo drog a&nbsp;alkoholu. „Dostal som sa do stavu, keď mi povedali: Buď pôjdeš na liečenie, alebo zomrieš! Tak som opäť v&nbsp;Bobrove, teraz už nikoho nesklamem. Ani sám seba,“ nádeja sa Peter. V&nbsp;dielni vezme do rúk šmirgeľ a&nbsp;začne upravovať detské auto, ktoré pod vianočným stromčekom urobí radosť nejakému chlapcovi. Nie je to práca pre každého, závislosť narúša aj jemnú motoriku, no Žiarčan sa snaží. Čo by potešilo jeho? „Dôstojný život, nič iné už nechcem,“ povie rozhodne.

V&nbsp;Bobrove sa narkomani a&nbsp;alkoholici učia bez závislostí žiť dva roky. Tí, ktorí po liečbe nemajú kam ísť, môžu ostať v&nbsp;pekne zariadenej prístavbe. Má kapacitu šesť lôžok, na jednom je akurát položená gitara, pri druhom indiánsky lapač snov. Je tu aj moderný hi-fi hudobný systém. Pri izbe, do ktorej nábytok vyrobili drogovo závislí klienti, je vzorne uprataná kuchyňa s&nbsp;jablkami na stole. V&nbsp;hlavnej budove je okrem izieb jedáleň, práčovňa, pivnica i&nbsp;posilňovňa, rovnako spoločenská miestnosť s&nbsp;televízorom a&nbsp;knižnicou. Najviac času však chlapi, ktorí nikdy nepatrili k&nbsp;anjelom, trávia na pracovnej terapii v&nbsp;dielni. Niektorí sa v&nbsp;rámci nej zamestnajú vo firmách či v&nbsp;družstvách v&nbsp;okolí. 

„A&nbsp;šetria si, aby splatili dlhy, ktoré majú pre drogy, a&nbsp;neodchádzali odtiaľto s&nbsp;prázdnymi vreckami,“ vysvetľuje Marcel Zemančík. So závislými mužmi pracuje dve desiatky rokov a&nbsp;sleduje, ako sa drogová scéna mení. Teraz je na výslní opäť alkohol. Ide o&nbsp;legálnu a&nbsp;ľahko prístupnú drogu, kultúrne ju akceptujeme a&nbsp;nebojíme sa jej. „Kedysi bol od alkoholu závislý 60-ročný chlap, dnes je ním stredoškolák, často dievča. Krok pred nami je aj drogové inžinierstvo. Pretláča výrobky, v&nbsp;ktorých nie sú zakázané látky, ale ich účinky sú rovnaké ako pri&nbsp;drogách. Kým ich stihneme obmedziť, sú voľne dostupné aj maloletým,“ vystríha.

V&nbsp;Bobrove sa uzdravovali hudobníci, výtvarníci, horolezci, podnikatelia, juniorský reprezentant Československa vo futbale i&nbsp;známy folklorista. Nie všetci svojho démona porazili, nie každý teraz žije ako vzorný manžel a&nbsp;otec rodiny. Lákadlami pre drogovo závislých sú okrem iných Vianoce a&nbsp;Silvester. „Ak u&nbsp;nás drogu klienti neužijú dvanásť mesiacov, považujeme ich za vyliečených, potom však môže prísť recidíva. Návrat do starých koľají znamená aj to, že chlap si ešte v&nbsp;sebe a&nbsp;vo svojom okolí nedoriešil vzťahy. Stalo sa to aj Petrovi. Stačilo, že na pár dní odišiel domov a&nbsp;neodolal starej partii,“ prezradí pán Zemančík.

Tucet chlapov v&nbsp;jeho liečebni prejde šiestimi fázami, od adaptácie na nový život až po odpútanie sa od terapie. „Veľa mužov si resocializačné zariadenie predstavuje ako väzenie, s&nbsp;ktorým majú mnohí skúsenosti. My však máme odomknutú bránu,“ uzatvára Oravec. Svoje rozhodnutie zasvätiť život alkoholikom a&nbsp;drogovo závislým neľutuje. Tvrdí to napriek tomu, že resocializačné centrum v&nbsp;Bobrove vybudoval za rodinné peniaze, ktoré sa mu nikdy nevrátia...

Keď nastúpi klient do centra, od prvého dňa ho zapájajú do režimovej liečby. „Tá sa neteší veľkej popularite. Prichádzajú k nám totiž ľudia zo subkultúry, ktorá nedodržiavala pravidlá a dlhé roky zvyšovala intenzitu a frekvenciu užívania drog,“ opisuje doktor Zemančík. Prichádzajúci klient si musí zvyknúť na podrobne naplánovaný denný režim. Budíček je o 5.20 hod., večierka o 21.00 hod. Súčasťou dňa sú „rajóny“, rovnako ako kedysi na vojenčine. Klienti sa však často pokúšajú nahlodávať systém a spochybňovať metódy liečby.
„Vedieme nekonečné debaty o tom, či po budíčku môžu ležať v posteli, keď už nespia. Alebo či je nutné pri rannej hygiene si umývať aj zuby. Veľmi diskutované je pravidlo večierky, a&nbsp;to od svietenia nočnou lampou až po počúvanie hudby a&nbsp;hlasné debaty. Nie každý k režimu nášho zariadenia okamžite zaujme poctivý prístup. Až jeho zvládanie dáva prvé signály o tom, že klient sa začína prispôsobovať sociálnemu prostrediu,“ tvrdí Marcel. Je to ťažká a dlhá cesta, no iná neexistuje.

Pil, fetoval, kradol a spával na ulici: Na opiátoch závislý Peter dnes vyrába vianočné darčeky

Súvisiace články

Dopravná policajtka z Bratislavy sa vyzliekla do bikín: Muži sa pýtajú, kde ich Dagmar zastaví

Na Haiti prežil ťažké zemetrasenie, na Liptove má kurióznu prácu: Jean rozháňa vzduch uterákom

Dvaja mladíci zomreli na streche vlaku, Igor prišiel o nohu: Cestu z pekla napokon našiel

Lovec káv: Choroba ho pripravila o peniaze, teraz kvôli obľúbenému moku neváha spať v chatrči

Rebríček najkrajších žien sveta vedú zmyselné herečky: V prvej päťke skončila Miss Mokré tričko

Výber pre vás