Ešte sa len začal nakrúcať a už proti nemu protestovali masy ľudí. Dovtedy zbožňovaného režiséra Alexeja Učiteľa (66) obvinili z rúhania a zo zneuctenia celého ruského národa.

Proti tvorcovi sa zdvihla mohutná vlna odporu, kňazi ho preklínali, ľud sa vyhrážal prinajmenšom zmlátením. Na Učiteľovo filmové štúdio v Petrohrade zaútočili zápalnými fľašami, pred neoficiálnou predpremiérou ktosi podpálil dve autá patriace právnickej kancelárii, ktorá zastupuje tvorcov filmu. „Za Matildu“ - znel odkaz vedľa vrakov. Niektoré siete kín už vopred oznámili, že film nepremietnu, najmä z obáv o bezpečnosť.

Dôvod tejto všeobecnej zúrivosti je prostý - tentoraz totiž nešlo o ďalšiu filmovú verziu rovnomennej poviedky Roalda Dahla. V centre deja stojí príbeh posledného ruského cára Mikuláša II. a jeho mladej milenky, talentovanej poľskej baletky Matildy Kšešinskej.

Erotické scény, odhalené prsia, nemecký herec v hlavnej úlohe, Rusko zobrazené ako krajina opilcov a šibeníc. To je len niekoľko dôvodov, ktoré od januára rozčúlených Rusov už niekoľkokrát vyhnali do ulíc, aby protestovali proti „zlu“ a „diablovi“, ako to hlásajú ich transparenty. Na svätých sa predsa nesiaha - a platí to aj pre pravoslávnych, hoci nepožívajú také výsady ako tí katolícki. Mikulášovi II., ktorého v júli 1918 zavraždili boľševici aj s celou rodinou, oficiálne priznali svätožiaru v roku 2000. Svätými sa stali tiež jeho deti a manželka.

Okrem čečenského vládcu Ramzana Kadyrova, ktorý poslal oficiálnu žiadosť, aby sa film Matilda v jeho regióne nepremietal, medzi najhorlivejších bojovníkov proti Matilde patrí Putinova obľúbenkyňa, prokurátorka Natália Poklonská. Tá pre zmenu ustanovila špeciálnu komisiu zloženú z odborníkov na náboženské štúdium, literatúru a psychológiu, ktorá mala film preskúmať - spôsobom, ako to kedysi robila inkvizícia.

Pravdaže pritom nikoho nemučili, ak teda nemáme na mysli slobodu prejavu. Niektorí členovia totiž už predtým pôsobili v iných poradenských komisiách, ktoré odsúdili napríklad punkovú skupinu Pussy Riot - azda si spomínate na dievčatá, ktorá v maskách skákali pred oltárom a spievali Bohorodička, vyžeň Putina.

A veru, komisia skutočne nenechala na filme nitku suchú a v 40-stranovom verdikte dielo nemilosrdne strhala. Napríklad aj za to, že predloha hlavnej hrdinky bola príliš škaredá. „Na fotografiách vidno jej krivé zuby, jej tvár pripomína krysu,“ konštatujú odborníci. Nič na tom nemení skutočnosť, že herečka Michalina Olszanska (25) - Slováci ju môžu poznať z filmu o poslednej popravenej vrahyni u nás Ja, Olga Hepnarová - má „uspokojivý vzhľad“, lebo väčšina divákov si aj tak spomenie na skutočnú baletku.

Predstaviteľa cára Mikuláša II., nemeckého herca Larsa Eidengera (41), zasa inkvizičný zbor označil za pornoherca - lebo sa nedávno v inom filme objavil nahý.

„Bolo to pre mňa veľké prekvapenie,“ reagoval Učiteľ. „Najviac ma znepokojuje, že film ešte ani nevideli a už ho odsudzujú.“ Našťastie, na jeho stranu sa postavili desiatky uznávaných ruských filmárov, ktorí poslali vláde otvorený list s vyjadrením podpory. Napokon, tá financovala tretinu z 25-miliónového rozpočtu, čo mnohým leží v žalúdku tiež.

Ktovie, koľko peňazí sa napokon producentom vráti, no isté je, že zlá reklama už stačila na film pripútať toľko pozornosti, že by to lepšie nedokázal ani skúsený reklamný mág Fedor Flašík. No a v neposlednom rade po rokoch opäť ožil záujem o slávnu, a tak trochu nespravodlivo zabudnutú Kšešinskú, ktorej meno sa spája nielen s pletkami na cárskom dvore, ale aj so začiatkami takých hviezd baletu ako Anna Pavlovová - áno, je to tá, po ktorej je pomenovaná torta - či francúzsky tanečník a choreograf Maurice Béjart, autor slávnej tanečnej podoby Ravelovho Bolera.

A kto teda bola táto „pekelná“ dáma, ktorá sa ešte aj po smrti chystá zneuctiť obraz svätého Mikuláša?

Rodičia Matildy Kšešinskej pochádzali z Poľska a obaja boli uznávaní tanečníci. Mama však kariéru zakrátko obetovala na oltár rodiny. Matildin otec Felix, jej brat aj ona sama boli obdarení nezvyčajným talentom a, ako sa neskôr ukázalo, dievča malo vlohy nielen na balet.

Keď sa prvý raz stretla s budúcim cárom Mikulášom, mala sedemnásť. Cárska rodina navštívila absolventský koncert mladých baletiek na jar 1890 a švihácky následník trónu si už vtedy všimol Matildin pôvab a nadanie. „Ste slávou a ozdobou nášho baletu,“ povedal jej po slávnostnej večeri, na ktorú ju očarení Romanovovci pozvali.

„V oboch našich srdciach sa vtedy rozhorela príťažlivosť, ktorá nás neodolateľne ťahala k sebe,“ napísala neskôr Matilda do denníka, ktorý nedávno zverejnili. Trvalo však ešte dva roky, kým platonická vášeň prerástla do fyzického vzťahu. Matilda sa medzitým stala primabalerínou a prežila románik s choreografom Mariusom Petipom. Keďže v tom čase mal už 72 rokov, asi je jasné, že v tom bola z Matildinej strany „štipka“ vypočítavosti. No vyplatilo sa.

Uvedomelá aj žiarlivá: Prvý raz ju mladý cárovič navštívil v marci 1892. „Dedič mal čaj a zostal asi do jednej ráno, no tie dve hodiny sa mi zdali ako kratučká chvíľka,“ napísala Matilda do denníka. A zverila sa mu aj s tým, že 23-ročný Mikuláš mal chuť pošpásovať si. „Chcel ísť do spálne, no nedovolila som mu to.“ Zatiaľ.

Zaľúbenci si teda vymieňali odkazy a listy, Mikuláš nástojil, aby sa vídali čo možno najčastejšie. Mimochodom, to všetko sa dialo s požehnaním jeho otca, ktorý veril, že až príde čas, jeho syn uprednostní povinnosti pred poblúznením.

Ťažko povedať, či išlo o poblúznenie, alebo o lásku. Mladý cárovič bol známy svojou záľubou v mladých kráskach. Aj pred Matildou udržiaval vrelé kontakty s jej kolegyňou. Veď o petrohradskom balete sa hovorilo ako o cárskom háreme, v ktorom sa „zaúčali“ mnohí členovia cárskej rodiny.

S Matildou to bolo iné. Súdiac podľa spomienok baletky z čias najvrúcnejšieho vzťahu mladej dvojice sa dá predpokladať, že Mikuláš by si dievča pokojne zobral. „Spýtal sa ma: Vydáš sa za mňa?“ píše Matilda v denníku. „Odvetila som mu, že to nemôžem, lebo naňho čaká iná žena. Bol sklamaný, ale pochopil. Potom mi doniesol nádherný náramok. Odmietla som ho prijať, povedala som mu, že od neho nič nechcem, len to, aby ma miloval, kým to bude možné.“

No nie vždy bola Matilda taká uvedomelá. Viackrát Mikulášovi - volala ho Nikky, on ju zasa Mala - urobila žiarlivú scénu. Stačilo, aby sa počas predstavenia zadíval na inú baletku. „Prepáč, Nikky, ale myslím si, že ma dosť nemiluješ. Možno sa mýlim, ale skôr nie,“ vyčítala mu v liste.

Dva roky si mladá dvojica užívala búrlivú slobodu. Napriek jej odmietaniu - Matilda v konečnom dôsledku nebola až taká neoblomná - ju Mikuláš zahŕňal šperkmi, v Petrohrade jej dal postaviť modernú vilu. Klebetí sa, že ju so Zimným palácom, kde Romanovovci sídlili, spájala tajná chodba. A ešte čosi - bolo to práve z balkóna jej domu, odkiaľ Lenin rečnil k národu po návrate zo Švajčiarska v roku 1917. Aký paradox!

„Spomínam na poslednú noc, ktorú som s vami strávila. Drahý Nikky, ležali ste na mojom gauči a ja som vás obdivovala. Boli ste mi v tej chvíli taký drahý a bola som šialená žiarlivosťou na tú ženu, ktorá bude čoskoro mať právo oblažiť vás svojimi pohladeniami,“ napísala Matilda Kšešinská do denníka v roku 1894. Na mysli mala vnučku kráľovnej Viktórie, nemeckú princeznú Alicu Hesenskú, ktorá sa už čoskoro mala stať Mikulášovou manželkou. Zobrali sa v novembri 1894. Alica, ktorá po svadbe prijala meno Alexandra Fedorovna, mu porodila päť detí.

Pre Matildu to znamenalo koniec najúchvatnejšieho románika v jej živote, no rozhodne nie posledného. S rozchodom sa vyrovnala prekvapivo rýchlo. Už čoskoro skončila v náručí veľkokniežaťa Sergeja Michailoviča. S cárom si však naďalej aspoň píšu. Alebo žeby aj čosi viac?

Keď osemnásteho júla 1902 porodí Matilda syna Vladimira, je ešte stále slobodná. V Petrohrade sa o jeho otcovi klebetí všeličo. Okrem cárovho bratranca Andreja Vladimiroviča, za ktorého sa Matilda neskôr vydá, je v podozrení, samozrejme, samotný Mikuláš II. Ako to bolo naozaj, sa už dnes zrejme nedozvieme, no je isté, že cár udelil neskôr Vovovi, ako ho nežne volala jeho mama, šľachtický titul.

Mimochodom, keď tehotná Matilda hľadala náhradu na svoj sólový part v Bajadére, vybrala si mladučkú debutantku, istú Annu Pavlovovú. Išlo o kalkul, bola totiž presvedčená, že Pavlovová je technicky slabá a o rolu ju nepripraví natrvalo. Žiaľ, prerátala sa. Nadpozemská, dlhonohá kráska využila šancu a zrodila sa ďalšia baletná hviezda.

Prehrala majetok v kasínach?: Vyčíňanie boľševikov po októbrovej revolúcii v roku 1917 Matildu utvrdilo v rozhodnutí odísť do Paríža. V roku 1921 sa tam aj vydala - za jedného z možných otcov svojho syna Vovu, Andreja Vladimiroviča.

A hoci jej život vo francúzskej metropole už zďaleka nebol taký noblesný ako kedysi v Rusku, prežila tam úžasných päťdesiat rokov.

V roku 1929 založila baletnú školu, z ktorej vyšli mnohé nezabudnuteľné baletné hviezdy vrátane Mauricea Béjarta.

Kšešinská zomrela v Paríži v decembri 1971, osem mesiacov pred dovŕšením stovky. Zlé jazyky hovoria, že ku koncu života svoj majetok prehrala v kasínach v Monte Carle a na druhý svet odišla zabudnutá a chudobná.

Bola milenkou posledného ruského cára. Zomrela chudobná, peniaze vraj prehrala v kasíne

Výber pre vás

Bola milenkou posledného ruského cára. Zomrela chudobná, peniaze vraj prehrala v kasíne

Súvisiace články

Svojrázny filmový hrdina naozaj žil. Kto bol predlohou legendárneho Sváka Ragana?

Nečakaný raj pre cyklistov: Meandre Kamenistého potoka pripomínajú filmové kulisy

Hriešny tanec nie je obyčajný romantický film: V skostnatenom Hollywoode by dnes dostal stopku!

Nemecká herečka obvinila známeho režiséra: „Polanski (84) ma v pätnástich znásilnil!“, tvrdí

Tribulove túry s celebritami: „S niektorými je to náročné,“ hovorí. Čo ešte „nabonzoval“?

Výber pre vás