Jana Čavojská

Niektorí ľudia si o&nbsp;nás myslia, že sme blázni,- hovorí Marta Dalmadyová staršia. „Máme čo jesť,&nbsp;kde spať a&nbsp;máme aj internet, čo viac nám treba? Hádam nemusí každý človek zhromažďovať peniaze.“ Marta Dalmadyová sa totiž so svojou dcérou, tiež Martou Dalmadyovou, stará o&nbsp;staré a&nbsp;choré kone, ktoré by inak skončili na bitúnku. Zničené zvieratá potrebujú špeciálne krmivo, vitamíny, zverolekára, Dornove masáže, ale hlavne slobodu na pastvine s&nbsp;konskými kamarátmi a&nbsp;veľa lásky od človeka. To všetko sa im na Babkinom statku v&nbsp;Jabloňovciach snažia poskytnúť.

Začalo sa to starou kobylou Postilou. Marta Dalmadyová staršia hovorí, že „nechcela čakať na smrť v&nbsp;paneláku“. A&nbsp;tak na dôchodok odi­šla z&nbsp;Levíc do neďalekých Jabloňoviec. Začala hospodáriť na chalupe po manželových rodičoch. Je krásne maľovaná, národná kultúrna pamiatka ako príklad sedliackej ľudovej architektúry. Niekto jej vtedy ponúkol Postilu. Buď si ju kúpi, alebo pôjde na bitúnok. Marta Dalmadyová staršia to nemohla dopustiť. Kobylku si zobrala k&nbsp;sebe. Dokonca ju dala pripustiť a&nbsp;na statku sa narodilo prvé žriebätko. To bolo v&nbsp;roku 2004. Postila žije v&nbsp;Jabloňovciach dodnes. V&nbsp;januári bude mať tridsaťjeden rokov. Na koňa úctyhodný vek. Hoci už nevládze na chrbte voziť ani malé deti, užíva si dni na pastvinách v&nbsp;spoločnosti&nbsp; ostatných koní.

Medzitým Marte staršej niekto daroval ďalšiu vyslúžilú kobylu, Zendirel. Hoci pre pôvodných majiteľov už stratila cenu, na Babkinom statku mala ešte dve žriebätká a&nbsp;užila si krásnu starobu. Už nežije. Mala dvadsaťdeväť rokov, keď sa už nevládala postaviť. Dali ju uspať,&nbsp; aby sa netrápila.

K&nbsp;mame sa na statku pridala Marta mladšia, vyštudovaná veterinárna technička. S&nbsp;ťažkými prácami chodí cez víkend pomáhať manžel Marty staršej a&nbsp;otec Marty mladšej Jozef. Ešte je zamestnaný, cez týždeň býva v&nbsp;levickom paneláku. Marta staršia pracovala ako autobusárka, ale o&nbsp;koňoch vie veľa ešte z&nbsp;detstva, doma chovali kone. Čo Dalmadyovci nevedia, to sa za chodu učia.

Staré, choré kone pribúdali. „Priviezli nám Clasika. Bol v&nbsp;katastrofálnom stave. Chodiaca kostra. Keby sme si ho neboli vzali, zdochol by. Tak ho zdevastovali. Na mieste, odkiaľ prišiel, sú kone len na zárobok. Kým vládzu voziť deti, je to v&nbsp;poriadku. Ak už nevládzu, nemajú&nbsp;právo jesť.“

Clasik sa dnes veselo preháňa&nbsp; s&nbsp;ostatnými po pastvinách. Vyzerá dobre stavaný, na prvý pohľad nevidno, že trochu kríva, a&nbsp;nevládze na pľúca. Na tele má však stále znaky zlého zaobchádzania. Jazvy na nohách aj na chrbte po nevhodnom sedle. To mu zničilo chrbticu, má zrotované stavce. Snažia sa mu uľaviť Dornovou terapiou, musí ju absolvovať niekoľkokrát do roka. „Prišiel na dožitie,“ pokračuje Marta staršia. „Dostal dobré granuly, pokoj, veterinárnu starostlivosť. A&nbsp;hlavne sme ho vykrmovali, aby nadobudol&nbsp; svalovú hmotu.“

Dnes majú na Babkinom statku šesť koní. Viac z&nbsp;kapacitných ani ľudských dôvodov nestíhajú zvládnuť. Sú na to iba dve, z&nbsp;toho Marta staršia má už takmer sedemdesiat. Už radšej nejazdí. „Čo keby som spadla? Kto by sa potom staral o&nbsp;koníky?“

U&nbsp;doráňaných a&nbsp;sklamaných koní si nové panie musia vybudovať dôveru. Raz to ide rýchlejšie, inokedy pomalšie. „Ktovie, čo robili s&nbsp;naším Goliášom. Veľmi sa ľudí bál. Odháňal nás od seba, bol až agresívny. Museli ho biť. Doviezli ho otlčeného, celú panvu, celý bok mal obitý. Ledva stúpal na jednu nohu.“ Postupne k&nbsp;sebe púšťal Martu mladšiu. S&nbsp;ňou jedinou sa rád aj pomazná. Hoci na chrbte znesie každého jazdca, hladkanie väčšinou odmieta.

Šestnásťročný Zendy prišiel s&nbsp;úrazom panvy. Bývalý dostihový kôň má dodnes následky, ale detičky vozí rád. Až na obdobia, keď sa mu vracajú bolesti a&nbsp;potrebuje terapiu, pokoj a&nbsp;oddych. „Dostihy by som nikdy nejazdila. Ani sa na ne nechodím pozerať,“ hovorí Marta mladšia. „Pre kone je to hrozný stres.“ Zvieratá sú vraj najšťastnejšie, keď môžu byť celý deň voľné na pastvinách v&nbsp;spoločnosti kamarátov. „To je veľmi dôležité pre ich psychiku. Presne ako u&nbsp;človeka. Zavrite ho medzi štyri steny! Bude depresívny.“

Ešte je tu Monty. Trojročné konské dieťa. Dostali ho na prevýchovu, majiteľka si s&nbsp;ním nevedela poradiť. Zatiaľ robí pokroky a&nbsp;učí sa dobrému konskému správaniu. Marta mladšia je presvedčená, že neexistuje zlý kôň, iba zlá výchova. Trojročné kone už bežne behajú dostihy. Podľa nej sú to ešte deti, ktoré sa potrebujú blázniť a&nbsp;telo nemajú dostatočne vyvinuté na pretekárske jazdenie.

Okrem toho behajú po dvore psy, na povale žijú mačky, pod stromami sa slobodne pasie stádo kozičiek a&nbsp;osemročná krava Linda, ktorá čaká už siedme teliatko, ochotne príde na zavolanie. „Žiadne zviera nie je priviazané, okrem kravy, kým ju dojím,“ tvrdí Marta staršia. „Iba cez zimu musí byť Linda vnútri v&nbsp;boxe, aby jej nemrzlo vemeno. Ale nemá to rada.“

So psami sa po dvore preháňa malý srnček Bambi. Na jar ho priniesli kosci. Našli ho pri kosení na lúke. „Keby ho boli položili na medzu, mamička by si ho tam našla, pískajú totiž na seba,“ trochu sa hnevá Marta staršia. „Takto si zvykol na človeka a&nbsp;už sa nevráti do prírody. Doteraz píska na mňa. Som preňho mama.“ Myslí si, že je pes, lebo vyrastal s&nbsp;celou svorkou psov na statku.

Keď mali ovečku, tiež sa považovala za psa. Hodili psom aport a&nbsp;bežala ovca. Ovečku im doniesli ľudia, ktorí ju našli medzi dedinami na snehu. „Ešte mala pupočnú šnúru, ale ovca ani ľudia nikde. Tak sme ju vychovali na kozom mlieku. Potom nám priniesli dvojtýždňového barančeka, ktorému zomrela mama. Vypiplali sme aj jeho. Teraz sú na farmičke, kde chovajú zvieratká na ukážku.“

Starostlivosť o&nbsp;starého chorého koníka je náročná. Najlepšie mu robí pastva pod holým nebom a&nbsp;potom seno, ktoré si bude pomaly hrýzť večer v&nbsp;maštali. „Chorúšikovia“ však majú väčšinou problémy so zubami. Potrebujú špeciálne mäkké granuly, ktoré ľahko rozhryzú. A&nbsp;vitamíny na kĺby a&nbsp;kosti. K&nbsp;tomu dostávajú každý deň jadrové krmivo, jačmeň a&nbsp;kukuricu. Len na krmivo potrebuje jeden koník minimálne tristo eur. Plus vitamíny, veterinár, kováč, terapie Dornovou metódou, odčervenie dvakrát do roka a&nbsp;očkovania. Sena potrebuje Babkin statok na zimu sto balíkov. Jeden balík stojí dvadsať eur. Hoci niektoré koníky v&nbsp;Jabloňovciach vozia deti, nezarábajú si na seba ako kone v&nbsp;stajniach na biznis. V&nbsp;okolí nie je ani toľko záujemcov o&nbsp;jazdenie. Jabloňovce sú malá dedina, žije tu asi dvesto ľudí, nie je tu škôlka, škola ani časté autobusové spojenie. Ale príroda okolo je prekrásna. Každá vychádzka na koni môže viesť inými cestičkami.

Svoj&nbsp;konský lazaret zvládajú Marty vďaka predaju mliečnych výrobkov a&nbsp;vajíčok zo statku a&nbsp;vďaka úsporám, ktorými si Marta staršia pomáha. Marta mladšia zas vyrába keramiku. No stále to nestačí. Ide zima, starostlivosť je vtedy oveľa náročnejšia, lebo kone nemajú čerstvú pastvu. Marty majú obavy, ako to všetko zvládnu. Rozbehli aj zbierku na darcovskom portáli. Za nič na svete by nedokázali poslať preč koníka preto, lebo by naň nemali peniaze. „Nechápem, ako môže niekto dať preč koňa, ktorý preňho celý život pracoval a&nbsp;už nevládze,“ zosmutnie Marta staršia. Ona od svojich zvierat neodchádza ani na deň. To by sa nedalo, potrebujú neustálu opateru. „Zvieratá nám to dávajú naspäť,“ tvrdí Marta mladšia. „Keď nás chytí depka, ideme medzi ne. Nepýtajú sa, čo máme na sebe a&nbsp;či dobre vyzeráme. Vycítia, že sme smutné, a&nbsp;jednoducho prídu&nbsp; a&nbsp;poľutujú nás.“

Konský lazaret: Takto mama a dcéra zachraňujú kone, ktorým hrozí smrť

Výber pre vás

Konský lazaret: Takto mama a dcéra zachraňujú kone, ktorým hrozí smrť

Súvisiace články

Bité a sfetované zvieratá s vytlčenými zubami a zalepenými papuľami. Také je pozadie milých fotiek z dovolenky

„Ľudia viac akceptujú kura z mrazničky ako jeleňa zastreleného v lese,“ hovorí šéf poľovníkov

Šestnásť medveďov roky živorilo v malých klietkach, ich psychika je dodnes narušená

Kde skončia mláďatá zastrelenej medvedice Ingrid? Boli sme sa tam pozrieť

Výber pre vás