Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy či problematiku pracovného trhu.

Peter Galan

Akokoľvek to znie antagonisticky, vyštudovaná žurnalistka ANNA HANA DOJČANOVÁ (62) sa hrdo hlási ku kresťanskému liberalizmu a&nbsp;netají sa svojou náklonnosťou k&nbsp;progresívnym hodnotám. Neznáša manipuláciu, nespravodlivosť a&nbsp;v&nbsp;hĺbke duše stále verí, že raz aj ľudia politikmi nainfikovaní nevraživosťou precitnú. Že pochopia, kto sú skutoční nepriatelia, a&nbsp;pošlú ich do pekla zabudnutia. Sedemnásť rokov patrí k&nbsp;hlavným predstaviteľom slovenskej Mensy, spoločenstva, ktorého členstvo „stojí“ minimálne 130 IQ, no ani za nič nám nechce prezradiť hodnotu vlastnej vstupenky. „Pripadá mi nevhodné sa tým chváliť, pretože to číslo samo osebe prakticky o&nbsp;ničom nevypovedá,“ vysvetľuje v&nbsp;rozhovore s&nbsp;PETROM GALANOM.

Ako nevypovedá? Veď patríte k výnimočným&nbsp;dvom percentám svetovej populácie... Vyššie IQ (inteligenčný kvocient) je dobrým základom pre rozvíjanie ľudského potenciálu, neznamená však automaticky múdrosť. Určenie správnej postupnosti obrázkov v&nbsp;teste iba zmeria vašu schopnosť logického myslenia. Ak na sebe nepracujete, nevzdelávate sa, chýba vám emočná a&nbsp;sociálna inteligencia či morálne vlastnosti, ľahko sa stane, že tento potenciál zostane nevyužitý. Často stretávam ľudí, ktorí napriek vysokému IQ nedokážu svoje myšlienky interpretovať, nevedia komunikovať. Ako svojho času povedala prvá predsedníčka Mensy Anna Sýkorová, EQ (emočný kvocient) je akýsi mostík, po ktorom IQ prejde. Zároveň je dôležité čerpať zo skúseností tých, čo ich majú. Nie nadarmo v&nbsp;minulosti fungovali rady starších. Dnes sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj, všade sa pretláčajú mladí, energickí dravci. Chýba nám zdravá rovnováha. Takže ideálna je kombinácia vysokého IQ, EQ a&nbsp;sociálnej inteligencie? Pre rozvoj osobnosti, kariéru či úspech v&nbsp;spoločnosti určite. Títo ľudia, zvlášť ak sú vybavení vysokými morálnymi hodnotami, však často trpia depresiami. Zreteľnejšie totiž vnímajú, čo sa okolo nás deje, kam smerujeme, ťažko nesú, že ich krajinu a&nbsp;národ ničia niktoši. Tí, ktorí tieto tri zložky využívajú na vlastné obohatenie, majstrovsky pracujú s&nbsp;vašimi emóciami, prekrúcajú fakty a&nbsp;vnucujú vám svoje pravdy. Žiaľ, ich vplyvu neraz podľahnú aj múdri a&nbsp;slušní ľudia. Nemala by napriek tomu byť istá hodnota IQ základom pre vstup do vlády či parlamentu? Aby sa sily vyrovnali. V&nbsp;demokracii musíme akceptovať, že politici sú odrazom našej spoločnosti. Mimochodom, aj v&nbsp;našej súčasnej vládnej koalícii sú ľudia s&nbsp;nadpriemerným IQ a&nbsp;boli alebo stále sú členmi Mensy (mená bez súhlasu nemôžeme zverejniť). Patria sem aj ich priaznivci, dokonca šíritelia ruskej propagandy. Vyššie IQ nemusí garantovať nič a&nbsp;niekedy viac zaváži zdravý sedliacky rozum. Ako problém vnímam skôr to, že charakterní ľudia, bez ohľadu na mieru inteligencie, ťahajú vo voľbách za kratší koniec. Keďže nie sú ochotní vy­užívať populistické nástroje, podvody, klamstvá, agresiu a&nbsp;plané sľuby, väčšina voličov sa s&nbsp;nimi odmieta stotožniť.

Aké najvyššie IQ ste na Slovensku namerali? V&nbsp;rámci Mensy 184. Ale to nemusí byť strop. Je viacero inštitúcií, ktoré robia testovania, a&nbsp;nie každý má o&nbsp;meranie svojej inteligencie záujem. Kedy ste zistili, že ste nadpriemerná? Ešte na strednej škole nás experimentálne testovali, no oficiálne sme sa výsledky nikdy nedozvedeli. Len raz po mne triedna profesorka, pri pohľade na moje neslávne študijné výsledky, vystrelila: „S&nbsp;tvojím IQ by si mala mať samé jednotky!“ Na papieri som to však dostala, až keď som ako 46-ročná vstúpila do Mensy. To už ste mali kus života za sebou. Čo ste robili predtým? Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK som sa ďalej vzdelávala vo washingtonskom National Journalism Centre a&nbsp;pracovala pre rádio Slobodná Európa. Dvadsaťpäť rokov som pôsobila v&nbsp;slovenských médiách, hlavne v&nbsp;rozhlase, a&nbsp;istý čas som bola aj korešpondentkou v&nbsp;Indii, kde som s&nbsp;manželom tri roky žila. Ako na vás India zapôsobila? Je to nádherná, pestrá a&nbsp;zaujímavá krajina. No ja som ju vnímala aj ako veľké smetisko so zlatými klietkami pre vyvolených. V&nbsp;jednej sme bývali i&nbsp;my. Mali sme dom so siedmimi kúpeľňami, služobníctvom, šoférom, s&nbsp;kuchárkou. O&nbsp;cudzincov sa tam starali. Videli sme, samozrejme, aj odvrátenú tvár, biedu, hlad, surové praktiky žobráckych gangov. Niečo ako v&nbsp;Milionárovi z&nbsp;chatrče? Takmer doslova. Detských žobrákov sme stretávali pravidelne, ale na jedného asi nikdy nezabudnem. Zdravý chlapec, ktorému odťali ruku. Asi aby vzbudzoval v&nbsp;okoloidúcich ľútosť a&nbsp;zarobil viac. Teraz sme Indiu navštívili znova a&nbsp;zdá sa, že už je to iné. Sofistikovanejšie. Zastavovali nás dobre živené, pekne oblečené dievčatá. Dokonca sme im mohli peniaze previesť na účet cez smartfón. A&nbsp;spoločnosť? Spoznala som tam veľmi inteligentných a&nbsp;erudovaných ľudí, ale hoci v&nbsp;Indii oficiálne zrušili kastovníctvo v&nbsp;roku 1947, stále funguje – rovnako ako dohodnuté sobáše a&nbsp;ďalšie kultúrne zvyklosti, ktoré by našinci ťažko akceptovali. Od toho sa odvíja aj dostupnosť vzdelania. Indická Mensa robí aspoň to, že deti s&nbsp;vysokým potenciálom vytrhnú z&nbsp;chudobného prostredia a&nbsp;dostanú do škôl. Neraz šesťročné musia žiť na internátoch, ale je to rozhodne lepšie než na ulici.

Ak raz umelá inteligencia nadobudne reálne vedomie, môže dospieť k&nbsp;názoru, že už ľudí nepotrebuje...

Sledujete vývoj súčasnej žurnalistiky na Slovensku? Zmenila sa? Určite. A&nbsp;myslím, že nielen na Slovensku. Tak ako si každý myslí, že sa rozumie futbalu či politike, tak je presvedčený, že vie písať. Lenže mnohým chýba nielen vzdelanie, ale i&nbsp;talent. Neovládajú základné pravidlá a&nbsp;už aj čitatelia si na ten mišmaš zvykajú. Novinárske osobnosti sa vytratili, všetko sa bulvarizuje, prioritné sú povrchné, bleskové správy, čím senzačnejšie, tým lepšie. Chápem, že časy sa zmenili, médiá sú v&nbsp;konkurencii so so­ciálnymi sieťami nútené bojovať o&nbsp;čitateľa, prispôsobovať sa mu. Ale nejakú úroveň si mali zachovať. Nepatrím k&nbsp;obdivovateľom socializmu, no pamätám si, že okrem politiky, ktorú vtedy málokto bral vážne, sa články z&nbsp;iných oblastí písali profesionálnejšie.

Preto ste sa s&nbsp;novinárčinou rozlúčili? Nie. Po návrate z&nbsp;Indie som mala štyridsiatku dávno za sebou a&nbsp;doma malé dieťa. Redakcie sa o&nbsp;mňa netrhali. Našťastie s&nbsp;manželom sme podnikali, takže som bola zabezpečená. Vtedy som natrafila na inzerát s&nbsp;ponukou testovania v&nbsp;Mense. Vnímala som ju ako spoločnosť najmúdrejších ľudí sveta, tak som chcela skúsiť, ako na tom som. Prešiel polrok a&nbsp;prišli výsledky. Spolu s&nbsp;pozvánkou do ich radov. A&nbsp;gloriola exkluzívnej organizácie pred mojimi očami pobledla. Mala tak málo členov, že vypadla z&nbsp;medzinárodných štruktúr a&nbsp;vykazovala minimálnu činnosť. Pustila som sa do práce a&nbsp;začalo ma to baviť. Spustili sme prednášky, rôzne aktivity, zvýšili počet členov a&nbsp;hlavne členiek, vrátili sme sa pod krídla svetovej Mensy. A&nbsp;ja popritom čiastočne aj k&nbsp;svojej pôvodnej profesii.

Líši sa počet ľudí s&nbsp;vysokým IQ od krajiny ku krajine? Môžeme posudzovať len tých, ktorí sa zúčastnili na testovaniach, a&nbsp;z&nbsp;tohto pohľadu sú to všade približne dve percentá. Ani po odchode pol milióna mladých a&nbsp;schopných Slovákov do cudziny na tom nie sme horšie? Podľa našich výsledkov nie. Otázka je dokedy, keďže po ďalších voľbách znovu hrozí masívny exodus. A&nbsp;tí, ktorí odídu, sa zväčša už nevracajú. Nielen v&nbsp;kontexte s&nbsp;preferenciami politických strán zaznieva, že Slováci sú hlúpy národ. Napadne to niekedy aj vám? Občas, asi ako mnohým iným na všetkých stranách spoločenského spektra. Aj na tej, ktorá šíri konšpiračné teórie alebo na hlúposti profituje. Ale vždy sa potom racionálne zamyslím a&nbsp;poviem si, že sa to nedá generalizovať. Prešla som kus sveta, žila som v&nbsp;rôznych krajinách a&nbsp;nikde to nie je výrazne lepšie. Takisto sa pýtam, kto je tu vlastne „pravý Slovák“? Sme mix národností a&nbsp;etník. V&nbsp;ďalekej minulosti tu boli Kelti, germánske kmene, Rimania, Turci, Tatári. Neskôr Maďari, Poliaci, Rakúšania, Česi. Zostali sme stratení vo svojej identite, temer vždy ako súčasť nejakého vyššieho celku. Takže takýto povzdych je na úrovni vodiča, ktorý zanadáva na cudzinca, lebo sa na ceste správa neštandardne. V&nbsp;skutočnosti si to o&nbsp;našincoch nemyslím, hoci ma ich voľba mrzí. Je možné ich presvedčiť, aby sa nad svojimi postojmi zamysleli? Existujú tréningové programy komunikačných schopností, ale ono to krajšie znie, než funguje. Ak je niekto úplne odmietavý alebo naočkovaný propagandou, nenávisťou, ideológiou, narazíte na múr. Fakty sa nerátajú. Čo neznamená, že sa prestaneme snažiť.

Sledovali ste Aj múdry schybí? V&nbsp;porovnaní s&nbsp;českou verziou akoby išlo o&nbsp;dva svety... Myslím, že na rozdiel od Čechov u&nbsp;nás vyberali respondentov vyslovene účelovo. Až to ani nebolo smiešne. Cielili na tých najzaostalejších, možno i&nbsp;dementných, čo mi miestami pripadalo nevkusné. Vedieť robiť dobrý humor je tiež znakom inteligencie. Žiaľ, okrem žiarivých výnimiek z&nbsp;minulosti sa Slováci v&nbsp;tejto oblasti príliš nepredviedli. Môže takáto primitívna zábava viesť k&nbsp;hlúpnutiu divákov? Skôr k&nbsp;istej forme otupenia. Je to hlavne záležitosť biznisu, tvorcovia sa začali prispôsobovať najjednoduchšej a&nbsp;najpočetnejšej skupine konzumentov. No tento systém vyhovuje aj politikom. Čím zdecimovanejší národ, tým ľahšie sa mu vládne. V&nbsp;prúde protichodných informácií, reklám, manipulácie a&nbsp;hoaxov sa niekedy ťažko orientujú aj mentálne zdatnejší. Nedeje sa to, že už nechceme ďalej tápať, kde je pravda, a&nbsp;jednoducho sme sa vypli? Pridajte k&nbsp;tomu devastačné účinky sociálnych sietí, východnú propagandu aj aktivistické teórie pretláčané nasilu. Ľudia sú frustrovaní, unavení, demotivovaní. Buď neveria ničomu, alebo sa zatnú na jednej platforme a&nbsp;žiadne iné argumenty neakceptujú. To skvelo nahráva dezinformátorom a&nbsp;populistom s&nbsp;rýchlymi, no iluzórnymi riešeniami. Istý čas ste pracovali v&nbsp;reklamnej agentúre. Nie je to takisto forma ovplyvňovania más? Vždy sme sa snažili vyhnúť útokom na základné pudy. Snažili sme sa, aby naše produkty mali ducha, vtip, aby boli pravdivé a&nbsp;mali výpovednú hodnotu. S&nbsp;takou reklamou problém nemám. Vyberajú si „mensania“ životných partnerov podľa výšky IQ? Stretávam sa s&nbsp;tým, že hlavne niektorí muži neznesú vedľa seba inteligentnejšie dámy. Chcú byť obdivovaní a&nbsp;mať vždy navrch. Na druhej strane som poznala dosť žien, ktoré preferujú partnerov zodpovedajúcich ich úrovni.

Keď je niekto naočkovaný propagandou, nenávisťou, ideológiou, narazíte na múr. Fakty sa nerátajú.

Ako to bolo u&nbsp;vás? Podobne. Chcela som partnera, ktorý mi bude inteligenčne vyhovovať. Keďže som sa pohybovala v&nbsp;intelektuálnom prostredí, mala som na výber. A&nbsp;vyšlo to. Sme spolu 36 rokov a&nbsp;teraz sme v&nbsp;Indii oslávili 33. výročie svadby. Dve percentá sú ako kvapka v&nbsp;mori. Uzatvárajú sa vaši členovia v&nbsp;bublinách? Čiastočne. Niektorí sa v&nbsp;spoločnosti bežných ľudí cítia vylúčení, neraz pôsobia ťažkopádne, pretože všetko skúmajú z&nbsp;rôznych pohľadov, zvažujú alternatívy, dosahy svojich výrokov či rozhodnutí. V&nbsp;Mense nachádzajú „svojich“. Na­opak, tí, u&nbsp;ktorých sa IQ spája s&nbsp;emočnou a&nbsp;so sociálnou inteligenciou, sa obvykle v&nbsp;živote uplatnia, nemajú komunikačný problém a&nbsp;sú natoľko vyťažení, že na nejakú Mensu nemajú čas.

Ako je to s&nbsp;nadpriemernými deťmi? Netrpia v&nbsp;„obyčajnej“ škole? Je fakt, že pri bežnom štýle výučby sa môžu nudiť. Ale pri správnom prístupe pedagógov, ktorí ich podchytia, a&nbsp;nápaditých mimoškolských aktivitách nemusia strádať. Dnes si však každý druhý rodič myslí, že má extra múdre rato­lesti, a&nbsp;to môže byť problém. Prečo? Dávajú im pocit výnimočnosti a&nbsp;potom, keď prídu na testy, dočkajú sa sklamania. A&nbsp;to je stále ten lepší prípad. Horšie je, keď potomkom vštepujú prehnané a&nbsp;neopodstatnené sebavedomie, čo im v dospelosti môže skomplikovať život. Alebo ich pretláčajú do zariadení pre nadané deti, kde dominuje súťaživosť a&nbsp;prehnaný tlak na výkon. Ak ho nezvládajú, dochádza aj k&nbsp;skratovým reakciám. Môže miešanie rás zvýšiť inteligenciu ratolestí? Nielen rás. Čím z&nbsp;väčšej diaľky máte partnera, tým je vyšší predpoklad, že bude genetický mate­riál zdravší a&nbsp;inteligencia detí vyššia. Samozrejme, za predpokladu, že aj rodičia istým potenciálom disponujú. Moja mama bola zo stredného Slovenska, otec z&nbsp;Prahy a&nbsp;dopadlo to celkom dobre. Aj v&nbsp;prípade vašich potomkov? Jedna dcéra absolvovala univerzitu v&nbsp;holandskom Maastrichte a&nbsp;teraz pracuje ako neurovedkyňa v&nbsp;Prahe, druhá študuje psychológiu. Stáva sa, že IQ klesne? Aj mozog je sval. Keď s&nbsp;ním nepracujete, zlenivie. Alebo nedosiahne na hornú hranicu. Preto srbský lekár a&nbsp;zakladateľ Mensy v&nbsp;niekoľkých krajinách Ranko Rajovič vytvoril metódu NTC, ktorá podporuje kognitívne schopnosti už u&nbsp;detí v&nbsp;predškolskom veku. Japonci zase od troch rokov hrajú na nejakom hudobnom nástroji, pretože táto činnosť pomáha matematickým schopnostiam, čítanie kníh rozvíja predstavivosť... Akákoľvek tvorivá činnosť nás posúva vyššie. Zamýšľate sa niekedy nad tým, kam smeruje umelá inteligencia? Je čoraz dokonalejšia a&nbsp;obávam sa, že onedlho si nebudeme istí ničím. Či je obraz na fotografii skutočný, či je dokument z&nbsp;reálneho prostredia, film so živými ľuďmi, či politici v&nbsp;televízii na­ozaj hovoria, čo počujeme. A&nbsp;ak raz umelá inteligencia nadobudne reálne vedomie, môže dospieť k&nbsp;názoru, že už ľudí nepotrebuje...

Organizácia založená v roku 1946 v Oxforde združuje ľudí s IQ 130+. Postupne sa rozšírila do celého sveta a momentálne má vyše 150-tisíc členov. Na Slovensku funguje od roku 1990, samostatne od roku 1993. Pod jej krídla v súčasnosti patrí takmer 800 našincov.

Dvojpercentná menšina: Aj v súčasnej vládnej koalícii sú ľudia s nadpriemerným IQ. A nič z toho

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Dvojpercentná menšina: Aj v súčasnej vládnej koalícii sú ľudia s nadpriemerným IQ. A nič z toho

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Blednúca hviezda: Volodymyrovi Zelenskému ľudia stále dôverujú, no na čele krajiny ho už nechcú

Pomsta nenávidenému systému? Veľká časť Američanov hrozný čin 26-ročného vraha oslavuje

Migrantov som nevolala: Angela Merkelová vo svojich memoároch odmieta pripustiť vážne zlyhania

Tureckí mäsiari: Skaličené tváre, kolapsy na operačných stoloch i samovraždy

Výber pre vás