V rozhovore s VERONIKOU COSCULLUELA Páleník vysvetľuje, akým smerom by sa mala sociálna politika uberať a kde by mohli vládne strany, ktoré sa v sociálnej rétorike pretekajú, pridať plyn.

Študoval som matematiku a od nej som sa nejako dostal k ekonómii. Sledujem najmä trh práce, lebo, žiaľ, tam je čo naprávať. Nie je to trh v pravom zmysle slova, keďže nespĺňa ani jednu z podmienok dokonalej konkurencie.

Ako by ste sa opísali podľa klasického rozdelenia na monetárnych, liberálnych a iných ekonómov? Pýtam sa preto, že podľa premiéra liberálni ekonómovia nemôžu hodnotiť sociálnu politiku jeho ministra.

Do mojej oblasti spadá človek ako hlavný element ekonomiky, takže je to mikro- aj makro-. Nerád by som používal nálepky typu liberálny alebo ľavicový či sociálnodemokratický, každý si pod nimi predstaví niečo iné. Minimálne pri trhu práce som za to, aby štát mal veľké slovo a naprával to, že trh práce nie je trh. Takisto štát má zabezpečiť rovnaké podmienky a štartovacie pozície pre všetkých.

Tešíte sa z čísel slovenskej nezamestnanosti tak, ako sa z nich teší Robert Fico a minister práce Ján Richter?

My sme sa optimisticky nazvali Inštitút zamestnanosti, lebo by sme sa mali skôr tešiť z čísel a kvality zamestnanosti, nie z čísel klesajúcej nezamestnanosti. Je pravda, že čísla nezamestnanosti klesajú, ale nevieme prečo.

Je fajn, že klesá nezamestnanosť a z nej sa nejakí ľudia dostávajú do zamestnanosti. Nevieme však ako, koľko, nevieme, čo sa deje s tým zvyškom. Nevieme, či tí, ktorí sa zamestnali, našli dobrú prácu, majú dobré podmienky, či je ich plat dobrý, či je to prekérna alebo stabilná práca. A už vôbec nevieme, či je to práca v ich regióne, alebo dochádzajú na týždňovky, čím sa im rozpadávajú rodiny.

Ako to, že tieto veci nevieme? Chýbajú Slovensku štatistiky v oblasti práce?

Nenašiel som žiadnu analýzu, ktorá by hovorila, kam išlo tých 200-tisíc nezamestnaných, ktorí ubudli zo štatistík nezamestnanosti. Jasné, že časť išla do dôchodku, veríme, že časť sa zamestnala, časť sa zamestnala v zahraničí, toto číslo nepoznáme. Časť sa zamestnala na zlé formy úväzkov a časť nie je ani v jednej skupine. Nevieme však, ktorých je koľko.

Kto by mal tieto analýzy vypracovať? Úrady práce?

Úrady práce by to mali sledovať, rezort práce by to mal riešiť. Štatistiky sa robia dosť ťažko, lebo nevieme presne ani to, koľko občanov Slovenska žije v zahraničí. Mala by existovať ambícia upratať tieto štatistiky, odpovedať na otázky, aby sme mali lepšiu predstavu, čo za číslami klesajúcej nezamestnanosti je a či je dôvod na radosť.

Máme čísla o tom, koľko ľudí je spokojných v práci?

Dobrá otázka. Vieme, koľko ľudí robí na nútenú živnosť. Je to jedna tretina z 300-tisíc živnostníkov, ktorých na Slovensku rátame.

Tretina. Máme 1,6 milióna ľudí, ktorých sa týka Zákonník práce. Keď sa k nim pridá 100-tisíc, ktorí by ním mali byť pokrytí, ide o osem percent. Je to veľké číslo, nie je to zanedbateľné. Či sú spokojní, neviem. Myslím, že zisťujeme len to, či si hľadajú inú prácu počas  zamestnania.

V ktorých zamestnaniach sú podmienky práce naozaj zlé?

Podľa výšky platov by som povedal, že v typicky ženských povolaniach ako učiteľky, zdravotné sestry, opatrovateľky. Ale ak sa pozeráme na štatistiky o podmienkach - napríklad práca cez víkendy, v noci - vyskočia vám iné povolania. Ak sa však pýtate na to, kde ľudia vidia najmenej zmysel svojej práce, nenachádzajú zadosťučinenie, tak takéto štatistiky, žiaľ, nie sú.

Znižujú sa regionálne rozdiely? Lebo to je vždy priorita vlády.

Relatívne veľa sa dá povedať o vývoji krajov, ale kraje nie sú dobrý ukazovateľ, lebo sú veľmi heterogénne. Stačí sa pozrieť na Banskobystrický kraj, kde sever a juh sú úplne iné. Ak sa pozrieme na okresy ako na menšie časti regiónov, dostupnosť údajov z nich je veľmi zlá. De facto sa dozvieme len počet nezamestnaných, počet dlhodobo nezamestnaných, počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Ak sa pozrieme na tieto štatistiky, tak sa dá povedať, že pribúda veľmi dobrých okresov, pribúda veľmi zlých okresov a mizne stredná trieda okresov. To nie je pozitívne.

Rozdiely medzi západným a východným Slovenskom narastajú. Nezamestnanosť klesá aj v Revúcej, ale v Piešťanoch klesá oveľa rýchlejšie. Navyše nevieme, koľko ľudí býva v Bratislave, a tak je realita ešte skreslenejšia. Investície rozhodne nejdú do najmenej rozvinutých okresov, ako je napríklad Rimavskosobotský. Vláda schvaľovala investičné stimuly, z nich išli do menej rozvinutých okresov len tri percentá, zvyšok išiel na západné Slovensko, v lepšom prípade do mesta Košice.

Čo ste si povedali, keď vláda oznámila nový sociálny balíček?

Bol som zvedavý, čo v ňom bude, lebo ide o slovné spojenie, pri ktorom nie je nič jasné. Politici cez tento sympatický termín predávajú voličom nejaký svoj sociálny program.

Myslím si, že je v poriadku, ak sa nebudú z 13. platov platiť odvody. Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce je v poriadku, ibaže si nemyslím, že by to malo byť formou 13. platu.

Vaši kolegovia majú výhradu k tomuto opatreniu. Hovoria, že to pomôže zamestnávateľom, ktorí aj tak dávali 13. plat, a štátna kasa príde o odvody a dane. No a zamestnancovi to nepomôže, lebo tento benefit nie je povinný.

Koľko toho si nechá zamestnávateľ a koľko zamestnanec z toho, o čo príde štát, by sa mali dohodnúť vo firemnom kolektívnom vyjednávaní. Som však skôr za systémové kroky, ako napríklad zmeny v zdravotných odvodoch alebo upravenie nezdaniteľného minima.

Hovoríte teda, že vláda sa uchyľuje k nesystémovému kroku, hoci má nástroje, aby ten istý cieľ dosiahla systémovo?

Podľa toho, čo je cieľ. Ak je to sprogresívniť daňovo-odvodové zaťaženie, čo je podľa mňa dobrý cieľ, tak sa dá pohrať s viacerými parametrami. Celkový problém je však to, že z pohľadu zamestnávateľa sú veľmi veľké zbytočné byrokratické náklady so zamestnávaním, ako napríklad nutná komunikácia s daňovým úradom, so Sociálnou a zdravotnou poisťovňou, kde každý z nich má iné tlačivá, iné lehoty a iné sumy, pri ktorých sa dane alebo odvody lámu. Ďalšia výnimka tento systém ešte väčšmi skomplikuje.

Pre ľudí je 13., či dokonca 14. plat zvláštna klauzula, lebo málokto verí, že ho dostane, ak mu ho doteraz jeho zamestnávateľ nedával. Je dobrovoľný. Ako im to teda pomôže?

Vždy je to dobrovoľné a záleží na tom, ako zamestnanec dokáže presvedčiť zamestnávateľa, aby mu dal peniaze navyše. Ak to bude 13. plat a nebude daňové zaťaženie, bude sa zamestnávateľ presviedčať ľahšie. Samozrejme, každý zamestnávateľ sa snaží dávať čo najnižšie platy tak, aby si zachoval nejakú rozumnú pracovnú silu v strednodobom horizonte.

Je niečo v tomto najnovšom sociálnom balíčku, čo je podľa vás nonsens?

Sú tam veci, ktoré by mali byť každoročný štandard a nie výnimočný sociálny balík - napríklad rôzne valorizácie alebo priblíženie odmien k minimálnej mzde pri opatrovateľstve alebo vo verejnej správe. Takisto úpravy v legislatíve politiky zamestnanosti by mali byť systematickejšie, nie že v máji vláda niečo zruší a v októbri to vráti ako súčasť sociálneho balíčka.

Je tento sociálny balíček dobrá správa pre ľudí?

Na Slovensku podľa Zákonníka práce nie sú žiadne príplatky za prácu v nedeľu. Myslím, že v tomto sme asi európska výnimka. Takže to, že vláda napraví túto vec, je dobré. Konečne. Úpravy nočných príplatkov, aby boli vyššie, vnímam tiež pozitívne. A tiež konečne.

Aj dôchodcovia si môžu prilepšiť. Pri zárobku do 200 eur po novom nebudú musieť platiť odvody. Rozšíri sa na nich rovnaké pravidlo, ako teraz využívajú študenti. Ako to vnímate?

Čo sa týka poberania dôchodkov, myslím, že aj v tomto sme jedna z mála krajín, kde je to bezbreho dovolené. Máme asi 50-tisíc starobných dôchodcov, ktorí majú dôchodok ako drobné prilepšenie k platu, a teda natvrdo zneužívajú sociálny systém. O počte výsluhových dôchodcov, ktorí takto zneužívajú sociálny systém, neviem vôbec nič. Každý dôchodca by mal mať šancu privyrobiť si, ale určite by nemal mať šancu poberať plný plat za zamestnanie a súčasne poberať plný starobný dôchodok.

Pomôže tento sociálny balíček ľuďom v chudobných regiónoch?

Nie, v hladových pahorkatinách sa to veľmi neprejaví.

Ako súvisí pomalá výstavba diaľnic s pretrvávaním regionálnych rozdielov?

Diaľnice sú podľa mňa veľmi preceňovaná vec. Doteraz som nenašiel štúdiu o tom, že investor by reálne vyrátal, koľko kamiónov potrebuje, aby po diaľnici previezol tovar. Ak je to sto denne, tak jeho potrebe rozumiem, ak jeden denne, tak sú diaľnice len výhovorka. Takisto závisí od spôsobu výstavby, ak sa pri výstavbe nezamestná nikto zo susednej rómskej osady, tak výstavba bola zbytočná.

Investori hľadajú okrem dobrej cestnej siete kvalifikovaných ľudí. Keď si vyberú pre fabriku mesto na západnom Slovensku, znamená to, že tam je viac kvalifikovaných pracovníkov?

Žiaľ, platí priama úmera medzi tým, aká je miera dlhodobej nezamestnanosti v danom okrese a koľko nezamestnaných má nízke vzdelanie. Tomu by sa dalo pomôcť vecou, ktorú nazývame celoživotné vzdelávanie. To sa na úradoch práce veľmi nerobí, respektíve šancu vo forme vzdelávania dostane iba jedno percento nezamestnaných, 99 percent vzdelávanie nedostane.

Jedna výzva na milión eur na pomoc najmenej rozvinutým okresom bola vypísaná do konca septembra. Je to dosť?

Premýšľam nad tým, koľko mohlo stáť výjazdové rokovanie vlády v Rimavskej Sobote. Prišlo tak 25 áut, sto ľudí. Porovnal by som to s týmto účtom. Milión nestojí za reč. Všetky akčné plány 12 najmenej rozvinutých okresov majú zaujímavý rozpočet, ale gro tam ide z eurofondov, čo by tam natieklo aj tak. Jediné navyše je regionálny príspevok, a teda milión eur na okres. Sľúbených. Zároveň sa vláda rozhodla, že na udržanie zamestnanosti v okrese Prievidza zabezpečí sto miliónov ročne. Z toho sú jasné priority.

Minimálna mzda sa zvýši na 480 eur. Majú ľudia dôvod na radosť?

Už by bolo o čom uvažovať, čo sa týka opravenia dier v zákonoch, pre ktoré neféroví zamestnávatelia môžu minimálnu mzdu obchádzať. Trošku sa bojím, že keď zas rastie, začne sa obchádzať skutočne vo veľkom. Buď cez nútené živnosti, alebo inak. Navyše by mal ísť štát príkladom a aktivačných pracovníkov alebo absolventské praxe či opatrovateľov riadne zaplatiť.

Ako by mala vyzerať ideálna sociálna politika sociálnej vlády?

Určite by mala byť zavedená progresívna daň z príjmu, progresívne odvody. Momentálne sú skôr degresívne. Určite by sme mali mať pro-gresívne dane z majetku. Je pravda, že problémom sú daňové raje, a teda toto opatrenie sa ťažko zavádza. Potrebovalo by to európsku, dokonca svetovú spoluprácu. A štát by mal zabezpečiť, aby všetci mali rovnaké podmienky, aj keď sa narodili do osady. No a štát by mal poskytovať dobré služby.

Dobré služby rátate do sociálnej politiky?

Mám na mysli, či máme dostatok škôlok, či je zabezpečená dostupnosť kvalitného zdravotníctva a školstva, či máme dobrú verejnú dopravu a dobré cyklochodníky, či nevy-tvárame getá. V týchto oblastiach je čo zlepšovať.

Čo sú hlavné mínusy tohtoročného štátneho rozpočtu?

Dlhodobý mínus je to, že aktívna politika zamestnanosti, teda tvorba pracovných miest, sa platí z eurofondov. Tie raz skončia. Čoskoro. Eurofondy sú na to, aby vyrovnali rozdiely medzi krajinami. Majú sa využívať súčasne s financiami zo štátneho rozpočtu, je to mienené ako pomoc k snahe štátu, nie ako nahradenie štátnych fi- nancií.

Z technického pohľadu je pripravený kvalitne, už sa tam nenájdu zlé medzisúčty alebo gramatické chyby. Rozpočet je však o rozdelení financií, kde spokojný asi nie je nikto.

Prečo u Slovákov pretrváva pocit, že štatistiky okolo miezd nemajú veľa spoločného s tým, čo vidia reálne na účtoch?

V prvom rade by sa mala uvádzať priemerná čistá mzda, nie hrubá. Človeku je jedno, koľko zamestnávateľa stojí, záleží mu na tom, s čím môže reálne disponovať. Až tretina zamestnancov zarába menej ako 600 eur. Problém je aj to, že neporovnávame náklady na život, to je najlepší ukazovateľ toho, či mzda sleduje vývoj cien.

Ako by ste jednou vetou charakterizovali dvojnásobného ministra práce Jána Richtera?

Mohol urobiť v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti viac.

Časť aktivít mala dobrú pôvodnú myšlienku, ale chýbalo im to B, dobré dokončenie. Vylepšili súbeh práce a dávok, ale vôbec nie je pochopiteľný pre bežného poberateľa dávok. Zlepšili definíciu závislej práce a nútených živností, ale inšpektoráty práce si ju nevšimli. Opravili legislatívu agentúr dočasného zamestnávania, ale zlé príklady z praxe stále existujú. A hlavne, minister akoby bol presvedčený, že problémy s nezamestnanosťou a regionálnymi rozdielmi vyrieši bez spolupráce ostatných rezortov. Nesnaží sa o inkluzívny trh. Treba, aby vláda svoje aktivity robila sociálne. Teda napríklad, ak niečo stavia štát alebo ak štát rieši turistické chodníky, životné prostredie, aby sa do takých vecí zapájali nezamestnaní v desaťtisícoch. Prial by som si, aby bolo pri takýchto projektoch hlavné kritérium zamestnať čo najviac ľudí. Čiastočne tomu aktuálne bránia pravidlá verejného obstarávania, ktoré to vlastne zakazujú, ale ich zmena je iba politická vec. Faktúra pri spôsobe výstavby, kde sa zamestná veľa ľudí, by síce bola vyššia, ale ak niekoho zamestnáte, ušetríte tým na sociálnych dávkach. Dávate mu síce plat, zároveň z neho človek odvádza dane a odvody Sociálnej poisťovni. Navyše tvorí spoločnosti úžitok.

Od ktorej krajiny by sme si v sociálnych politikách mohli vziať príklad?

Keď je situácia v nejakej krajine dobrá, tak sa oveľa ľahšie udržiava na dobrej úrovni. Keď je zlá, treba trochu iné postupy na to, aby sa zlepšila. Porovnanie je ťažké, ale pokiaľ viem, v žiadnej inej krajine EÚ nie je situácia taká zlá ako u nás v regiónoch typu Rimavská Sobota.

Ekonóm Michal Páleník: „Máme dôchodcov, ktorí natvrdo zneužívajú sociálny systém“

Výber pre vás

Ekonóm Michal Páleník: „Máme dôchodcov, ktorí natvrdo zneužívajú sociálny systém“

Súvisiace články

„Vysoké dane ešte nikomu nepomohli,“ tvrdí indický expert, ktorý má radiť ministrovi financií

„Na dobrom gymnáziu dávali chlapcovi do tašky výkaly. A nikomu v triede to nevadilo,“ spomína inšpektorka

„Úplatky sa zvyčajne nedávajú verejným činiteľom, ale schránkovým firmám,“ tvrdí lovec podvodníkov

Výber pre vás