<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Kandidovala za Sieť a keď strana vstúpila do koalície so Smerom, pridala sa ku skupine, ktorá sa s vládnym programom stotožnila. Neskôr našla „domov“ v zoskupení Bélu Bugára, kam spolu s kolegami od Procházku utiekla. Do tretice všetko dobré? Pol roka pred voľbami to bude táto odborníčka na zahraničnú politiku skúšať s Dobrou voľbou Tomáša Druckera. Ako zmýšľa poslankyňa, ktorá mala za posledný rok konflikty s SNS a zaujala vtipom o gombíku poslanca Antona Hrnka? Čo jej prekáža na výjazdoch Andreja Danka? Prečo u nej vyhral Drucker a prečo to už v Moste nevedela vydržať? KATARÍNA CSÉFALVAYOVÁ (34) odpovedala na otázky VERONIKY COSCULLUELA.

Vymenili ste tri strany za&nbsp;necelé štyri roky. Je to parlamentný rekord?

Uznávam, že je to neštandardné vzhľadom na&nbsp;môj vek a&nbsp;pomerne krátke pôsobenie v&nbsp;politike, ale čo považujem za&nbsp;dôležité a&nbsp;verím, že to za&nbsp;dôležité budú považovať aj voliči, je, že som ani o&nbsp;piaď neuhla z&nbsp;hodnôt a&nbsp;názorov, ktoré zastávam. Dnes na&nbsp;politickej scéne vidíme veľa prestupov, je to veľmi turbulentné. Viacerí politici sa rôzne preskupujú. Dôležité pre mňa nie sú strany, ale názory a&nbsp;princípy, ktoré zastávame.

Teraz veríte, že v&nbsp;novej strane už nájdete svoje definitívne šťastie?

Zakaždým som tomu verila a&nbsp;veľmi ťažko sa mi odchádzalo, aj keď sa rozpadala Sieť. Tam som to nevedela ovplyvniť. Ťažko sa mi odchádzalo aj z&nbsp;Mosta-Híd, lebo tam som skutočne prišla ako domov. Nielen preto, že som maďarskej národnosti, ale aj pre hodnoty strany a&nbsp;ľudí ako Béla Bugár či Lucia Žitňanská. Most považujem za&nbsp;unikátny projekt založený na&nbsp;spolupráci. Akákoľvek iná maďarská čisto etnická strana by bola krokom naspäť.

Ste taká prelietavá ako v&nbsp;politike aj v&nbsp;súkromí?

Okrem vás a&nbsp;Martina Fedora pôjde s&nbsp;vami ešte niekto z&nbsp;tých politikov, ktorí mohli byť budúcnosťou Mosta? Na&nbsp;mysli mám štátneho tajomníka Róberta Ondrejcsáka z&nbsp;rezortu obrany.

S&nbsp;pánom Ondrejcsákom máme veľmi blízke názory, aj spolu komunikujeme, ale neviem, aké budú jeho ďalšie kroky a&nbsp;či bude chcieť zostať v&nbsp;politike. Viem, že on nie je členom Mosta-Híd, iba odborným nominantom.&nbsp;<br>Povedali ste, že s&nbsp;Mostom „nechcete spájať svoju politickú budúcnosť“. To znie drsne, nie? Prečo výber týchto slov?&nbsp;

Bola to voľba slov, ktorá poukazovala na&nbsp;to, že z&nbsp;Mosta-Híd vystupujem, aj z&nbsp;vládnej koalície. Práve to, že som si myslela, ako dobre sa tam budem cítiť, sa premietlo do&nbsp;dĺžky môjho rozhodovania. Išlo o&nbsp;rozhodovanie srdcom. Hlavne pre vývoj v&nbsp;koalícii a&nbsp;reakcie Mosta-Híd som sa cítila izolovaná a&nbsp;mala som pocit, že čoraz menej ľudí má rovnaké pohľady, prirodzene som utiekala ku kolektívu, kde sa cítim dobre.&nbsp;

Andrej Danko sa o&nbsp;vašich odchodoch vyjadril, že ide o&nbsp;predvolebnú matematiku. Je to tak? Vyrátali ste si, kde máte lepšie šance?&nbsp;

Je to jeho názor. Rozumiem, že sa to môže chápať aj týmto spôsobom. Ja sa usilujem v&nbsp;rozhovoroch s&nbsp;médiami aj s&nbsp;ľuďmi vysvetľovať. Som rada, keď túto otázku dostanem, lebo mám príležitosť vysvetliť svoj postoj. Do&nbsp;tejto koalície sa mi nevstupovalo ľahko, ani sa mi v&nbsp;nej ľahko nefungovalo. Myslím, že ľudia mohli vidieť, že som pri­šla viackrát do&nbsp;konfliktu s&nbsp;predstaviteľmi koalície, aj so spomínaným Andrejom Dankom.&nbsp;

Odkedy ste o&nbsp;odchode premýšľali?&nbsp;

Mnohokrát som si hovorila, či by nebolo na&nbsp;čase odísť. Často som sa cítila znechutená, nahnevaná a&nbsp;mala som chuť tresnúť dvermi. Vždy som si položila otázku, čím prospejem viac: tým, že zostanem a&nbsp;budem sa snažiť presadzovať prozápadné hodnoty, robiť koalíciu zvnútra lepšou, alebo odí­dem do&nbsp;opozície, kde môžem maximálne jalovo kritizovať, čo vláda robí. Stále sa mi zdalo, že sa vytvára parlamentná väčšina zložená zo Smeru, z&nbsp;SNS, Borisa Kollára a&nbsp;kotlebovcov. Zdalo sa mi prospešnejšie neuvoľniť priestor a&nbsp;bojovať za&nbsp;dodržiavanie programového vyjadrenia vlády.&nbsp;

Sme pár dní pred skončením platnosti koaličnej zmluvy. To znamená, že už sa ďalej nebudem môcť opierať o&nbsp;princípy ukotvené z&nbsp;nej a&nbsp;upozorňovať na&nbsp;ne. Respektíve, je jedno, či to budem robiť z&nbsp;koalície alebo z&nbsp;opozície. Moje zotrvanie v&nbsp;koalícii by už nemalo ten prínos, ktorý som už vysvetlila. Naďalej budem hájiť rovnaké hodnoty a&nbsp;princípy.&nbsp;

Bol nejaký spúšťač vášho rozhodnutia? Okrem toho, že vypršala koaličná zmluva.&nbsp;

Čím ďalej, tým viac sa prejavuje, že koalícia, do&nbsp;ktorej sme vstupovali, bola iná ako tá dnešná. Kým po&nbsp;vzniku koalície sme hovorili o&nbsp;jadre Európskej únie (EÚ), dnes tu máme postoje pánov Danka a&nbsp;Blahu. Chceli sme vyrovnaný rozpočet, dnes ho dokážeme rozobrať z&nbsp;večera do&nbsp;rána. Na&nbsp;začiatku to bola ústretová menšinová politika, dnes úplne zbytočné hlasovania a&nbsp;gestá, ktoré spôsobujú napätie.&nbsp;&nbsp;

Čo vám prekážalo z&nbsp;vašej oblasti?&nbsp;

Niektoré cesty do&nbsp;zahraničia, opakované cesty do&nbsp;Ruska, cesty na&nbsp;Krym, hlasovanie a&nbsp;debata, ktorá v&nbsp;parlamente prebehla o&nbsp;globálnom kompakte k&nbsp;migrácii, vyhlásenie k&nbsp;Poľsku a&nbsp;Maďarsku, hlasovanie o&nbsp;Istanbulskom dohovore, o&nbsp;zmluve o&nbsp;obrannej spolupráci s&nbsp;Američanmi, kde sa šíria bludy o&nbsp;tom, že vojská USA idú okupovať naše letiská, alebo ešte diskusia o&nbsp;Venezuele. V&nbsp;zahraničnej politike toho bolo veľmi veľa.&nbsp;&nbsp;

Keď je toho toľko, čo vás vyrušovalo, naštrbil sa imidž Slovenska u&nbsp;jeho partnerov počas posledných štyroch rokov?&nbsp;

Na&nbsp;jednej strane nás trošičku sťahuje od&nbsp;migračnej krízy imidž východnej Európy, imidž V4, ktorá sa najmä v&nbsp;ponímaní bežných ľudí v&nbsp;zahraničí stala predstaviteľom nevďačníkov, ktorí poberajú európske fondy, ale nechcú prejaviť´solidaritu. Na&nbsp;druhej strane u&nbsp;politikov a&nbsp;diplomatov vnímam, že odlišujú Slovensko napríklad od&nbsp;Maďarska. Ocenenie tam teda stále je. Samozrejme, že vražda Jána Kuciaka nepomohla k&nbsp;tomu, aby nás vnímali pozitívnejšie. Myslím však, že to, čo sa po&nbsp;vražde dialo - rekonštrukcia vlády, občianska angažovanosť, nájdenie vrahov - napomáha dôveru v&nbsp;náš právny štát a&nbsp;demokraciu.&nbsp;

Museli ste výroky niektorých kolegov vysvetľovať veľvyslancom či kolegom z&nbsp;EÚ?&nbsp;

Mám v&nbsp;náplni práce takmer dennú komunikáciu s&nbsp;ambasádormi európskych aj mimoeurópskych štátov, takže sa prirodzene pýtajú na&nbsp;niektoré vyjadrenia pána Danka či Blahu, na&nbsp;ich zahraničné cesty, na&nbsp;celkovú situáciu. Aj preto považujem za&nbsp;dôležité, aby bol na&nbsp;poste šéfa zahraničného výboru niekto, kto partnerov uistí, že Slovensko je zahraničnopoliticky pevne ukotvená v&nbsp;euroatlantickom priestore.&nbsp;

Nepripadá im to trochu schizofrenické, že jeden politik hovorí niečo a&nbsp;druhý uisťuje, že to nie je celkom tak, hoci sú obaja z&nbsp;koalície?&nbsp;

Dvíhajú sa obočia, ale zas diplomati väčšinou vedia rozlíšiť, čo domáci politik povedal pre slovenského voliča a&nbsp;čo už je signál do&nbsp;zahraničia. Je dôležité, že trio prezident - premiér - minister zahraničných vecí, ktoré našu zahraničnú politiku formuje, sa správa veľmi konzistentne a&nbsp;robí to, na&nbsp;čo sme sa zaviazali v&nbsp;zmluvách.&nbsp;

Čie gestá a&nbsp;názory vo vašej doméne vás vyrušujú viac? Tie v&nbsp;réžii Andreja Danka alebo Ľuboša Blahu?&nbsp;

To nie je o&nbsp;tom, či pán Danko alebo pán Blaha. Skôr mi je ľúto, že v&nbsp;dnešnej dobe hybridnej vojny, keď či už Rusku, alebo Číne záleží na&nbsp;tom, aby EÚ nedržala spolu, a&nbsp;tak by mohli rokovať skôr s&nbsp;jednotlivými štátmi ako s&nbsp;jedným silným blokom. A&nbsp;niekto u&nbsp;nás doma nabehne na&nbsp;túto vlnu a&nbsp;akoby sa stával agentom Kremľa na&nbsp;domácej politickej scéne.

Máte teda pocit, že oni dvaja pracujú, akoby boli agentmi Kremľa?&nbsp;

Niektoré ich vyhlásenia a&nbsp;činy by neboli iné, než keby nimi boli. Človek má pocit, že zahraničná politika v&nbsp;podaní Andreja Danka je zahraničnou politikou SNS a&nbsp;nie ústavného činiteľa, predsedu parlamentu a&nbsp;že sa tu vyformovala paralelná zahraničná politika k&nbsp;tej oficiálnej slovenskej. Možno išlo o&nbsp;prilákanie voliča, o&nbsp;odlákanie voliča extrémistom, ale myslím si, že takto sa to nerobí a&nbsp;je to pomerne nebezpečné.&nbsp;

Rozprávali ste historku, ako poslanec Blaha zdraví kolegov z&nbsp;EÚ „Ahojte, súdruhovia“. Odzdravil mu niekto rovnako?&nbsp;

On to používa už položartom tam, kde sa pravidelne zúčastňujeme, na&nbsp;konferenciách európskych výborov parlamentov krajín EÚ. Hlavne u&nbsp;tých nových poslancov to vyvoláva veľké prekvapenie. Niektorí sa zasmejú, iní prevrátia očami a&nbsp;niektorí odzdravia vo vlastnom štýle.&nbsp;

Zamáva to vami, keď vás kolega poslanec, muž osloví v&nbsp;médiách „slečinka“?&nbsp;

Mňa veľmi mrzí, keď na&nbsp;Slovensku ešte stále pretrváva nazeranie na&nbsp;mladé ženy v&nbsp;nejakých dôležitejších funkciách zvrchu. Ešte stále nie sme tak ďaleko, aby sme dokázali brať človeka rovnocenne a&nbsp;hodnotiť ho podľa toho, čo vie a&nbsp;čo dokáže. Verím, že sa to zmení.&nbsp;

Čo môžete na&nbsp;to odpovedať? Ako vrátiť rovnakú mincu?&nbsp;

Čo môže urobiť žena politička? Nejde len o&nbsp;mňa, ale myslím, že aj Lucia Nicholsonová bola otitulovaná cigánočkou, čo je nemysliteľné. Dúfam, že v&nbsp;našej spoločnosti je prevaha ľudí, ktorí si urobia názor nie o&nbsp;adresátovi takej poznámky, ale o&nbsp;jej autorovi, ktorý to povedal.&nbsp;

Takže nič neurobiť? Nereagovať?&nbsp;

Moja taktika býva povzniesť sa. Ak ste v&nbsp;politike, netreba si brať veci príliš k&nbsp;srdcu, lebo by vás to o&nbsp;chvíľu zničilo. Človek si vybuduje imunitu a&nbsp;akúsi veľkorysosť. Ale mrzí ma to ako ženu kvôli ostatným ženám. Stále sme v&nbsp;spoločnosti zraniteľnejším pohlavím. Je smutné, že vás niekto nazve „slečinka“, „cigánočka“ a&nbsp;s&nbsp;takýmto dešpektom sa o&nbsp;vás nahlas môže vyjadriť len preto, že nie ste muž.&nbsp;

Rešpektovali vás kolegovia ako predsedníčku zahraničného výboru?&nbsp;

Myslím si, že keby ma nerešpektovali, niektoré uznesenia, ktoré napríklad pripravila SNS, či už v&nbsp;spomínanej dohode s&nbsp;USA, alebo uznesenie k&nbsp;Venezuele, tieto svoje texty by priniesli do&nbsp;môjho výboru, kde aj vecne prináležia, a&nbsp;nie na&nbsp;pôdu európskeho výboru, kde predkladatelia usúdili, že jednoduchšie prejdú.&nbsp;

Takže vás rešpektujú tým, že si nezvolili otvorený boj s&nbsp;vami vo vašom výbore.&nbsp;

Šéfkou zahraničného výboru parlamentu ste sa stali vďaka klubu Mosta-Híd. Necítite sa Bélovi Bugárovi alebo strane zaviazaná?&nbsp;

Veľmi si vážim dôveru pán Bugára. Som Mostu-Híd vďačná za&nbsp;prácu, ktorú v&nbsp;tejto koalícii odviedol, a&nbsp;za&nbsp;tie obrovské náklady, ktoré za&nbsp;to znášal, často aj nespravodlivo, rovnako to to znášal aj pán Bugár osobne. Akoby ľudia zabudli, že pán Bugár bol jedným z&nbsp;hlavných predstaviteľov tých politikov, ktorí nás dostali do&nbsp;EÚ a&nbsp;NATO. Voliči zabudli alebo ignorujú, že vznikom Mosta-Híd sa pán Bugár veľmi pričinil o&nbsp;zlepšenie vzťahov Maďarov žijúcich na&nbsp;Slovensku a&nbsp;Slovákov až na&nbsp;bezproblémovú úroveň. Ja som smutná, že ľudia akoby neboli ochotní odpustiť mu chyby. Neodpúšťať a&nbsp;nedávať druhú šancu je naša slovenská nátura. Len to potom speje k&nbsp;tomu, že máme v&nbsp;parlamente ľudí, ako je Marian Kotleba.&nbsp;

Takže ste im vďačná, ale nie zaviazaná, keď im ani vy už nedávate šancu, čo sa vašej budúcnosti týka.&nbsp;

Dávala som veľa šancí. Nie je to o&nbsp;tom, že by som Mostu nedávala šancu, ale už som mala pocit, že som tam už nepatrila. Stále som cítila, že by sme mohli urobiť viac. Most-Híd je strana so silnými euroatlantickými hodnotami a&nbsp;mrzí ma, že sa to nedalo. Nebolo to o&nbsp;tom, že by som sa urazila, keď som poslaneckému klubu odporučila hlasovať jedným smerom a&nbsp;polovica aj tak hlasovala inak, napríklad pri Istanbulskom protokole. Nie, ale cítila som sa v&nbsp;menšine a&nbsp;kládla som si otázku, či je tu ešte môj názor vítaný.&nbsp;&nbsp;

Béla Bugár hovorí, že sa mu nerozpadá strana, hoci to vyzerá kadejako. Vy to ako vidíte?&nbsp;

Nemám rada, keď sa to hovorí, lebo to by sme o&nbsp;pánovi Matovičovi už čo museli povedať. Viem, že on má stranu založenú na&nbsp;štyroch ľuďoch, ktorí tam zostávajú, ale jeho poslanecký klub sa skresal, myslím, na&nbsp;polovicu. To sa v&nbsp;Moste-Híd nestalo. Pár odchodov tu je, ale to je reakcia na&nbsp;zmeny, ktoré nastali na&nbsp;politickej scéne. Most má tisícky členov, tí zostávajú.&nbsp;

Ak vám teda odchod nevyčítajú kolegovia, nebojíte sa, že voliči to tak budú vidieť, že opúšťate potápajúcu sa loď?&nbsp;

Určite by sa mi ľahšie odchádzalo, keby mal Most preferencie niekde na&nbsp;úrovni parlamentného výsledku alebo vyššie. Žiaľ, toto bolo to najférovejšie, čo som vedela spraviť, aby som sa ja cítila komfortne, aby som vedela, že dokážem presadzovať svoje názory a&nbsp;postoje. Odchádzam tiež tak, aby sa Most vedel zariadiť do&nbsp;volieb, lebo o&nbsp;chvíľu vstupujeme do&nbsp;ostrej politickej kampane. Držím mu palce a&nbsp;želám si, aby sa Most dostal do&nbsp;parlamentu, lebo potrebujeme zástupcov politickej menšiny. O&nbsp;to viac, ak je to strana založená na&nbsp;občianskej báze, verzus SMK, ak by sa dostalo, ktoré je na&nbsp;etnickej báze a&nbsp;pri ktorom si môžeme klásť otázku, nakoľko má na&nbsp;ich fungovanie vplyv Viktor Orbán.&nbsp;

Ani obavy z&nbsp;toho, že sa nezbavíte nálepky ‚spolupracovala so Smerom‘ nemáte?&nbsp;

Mne sa dostáva toľko nálepiek! Najradšej nálepkujú ľudia, ktorí sú známi tým, že nespolupracujú pomaly s&nbsp;nikým. Beriem to športovo. Do&nbsp;volieb sa ich ešte rozdá iks. Treba si stáť za&nbsp;svojím, ukázať výsledky práce a&nbsp;vedieť to vysvetliť ľuďom.&nbsp;

Povedal vám svoje výhrady voči vašej osobe Andrej Danko do&nbsp;očí?&nbsp;

V&nbsp;pléne mi raz povedal, že ma pozve na&nbsp;raňajky alebo na&nbsp;obed, ale nikdy sa to nakoniec nekonalo. Vždy som sa snažila, aby problémy neboli v&nbsp;osobnej rovine, aby to ani on nebral tak, že by som voči nemu mala osobné výhrady, ale profesionálne. Preto som si iks­krát zahryzla do&nbsp;jazyka, keď som mohla povedať nejakú štipľavú poznámku na&nbsp;adresu iných prešľapov ako tých zahraničnopolitických, napríklad pri téme jeho rigoróznej práce.&nbsp;

Keď ste teraz slobodnejšia, budete aj pichľavejšia?&nbsp;

To neviem dnes vyhodnotiť, ale ja celkovo v&nbsp;komunikácii uprednostňujem konštruktívny prístup, racionálne založený na&nbsp;argumentoch. Usilujem sa nekonať pod vplyvom emócií, a&nbsp;to nielen v&nbsp;politike, ale ani v&nbsp;živote. Takže na&nbsp;to, aby som bola radikálnejšia, to by som sa musela nejako radikálnejšie zmeniť. To asi nemožno očakávať. Uvidím, určite sa ozvem, keď budem mať pocit, že sa treba ozvať.&nbsp;

Ľutujete nejaký moment počas mandátu?&nbsp;&nbsp;

Či ľutujem, neviem. Predpokladám, že narážate na&nbsp;pána Hrnka a&nbsp;satirickú stránku Zomri. Áno, v&nbsp;tomto prípade uznávam, že to nebolo niečo, čo som mala urobiť. Nebola to najdospelejšia vec, akú som v&nbsp;živote urobila. Bolo to konanie pod vplyvom emócií, práve v&nbsp;čase, keď sme prerokúvali v&nbsp;národnej rade globálny kompakt o&nbsp;migrácii. Fotografia s&nbsp;napnutým gombíkom na&nbsp;saku bola zhotovená počas tlačovky, kde SNS dokument interpretovala po&nbsp;svojom. Myslím, že som s&nbsp;pánom Hrnkom bola vtedy v&nbsp;rozhlasovej relácii, kde ma nejako nelichotivo otituloval. Emócie sa niekedy podpíšu pod takýto nediplomatický čin. Dnes by som to už neurobila.&nbsp;

Vysvetlili ste si ten gombík potom?&nbsp;

Nie, už sme sa k&nbsp;tomu nevrátili. Boli sme spolu na&nbsp;služobnej ceste v&nbsp;Bukurešti, kde som si zo seba urobila žart, lebo sa mi tiež stalo, že mi na&nbsp;saku nedoliehal gombík. Brala som to ako zmierenie. Pán Hrnko sa tak zhovievavo usmial, ale aj som mu povedala, že som nechcela narážať na&nbsp;jeho postavu.&nbsp;&nbsp;

Ste na&nbsp;sociálnych sieťach, sledujete asi aj diskusie, dostávate reakcie na&nbsp;svoje názory. Máte pocit, že pre Slovákov je zahraničná politika vášeň?&nbsp;

Doteraz sme možno plakali, že zahraničná politika ľudí skoro nezaujíma a že my, ktorí sa jej profesionálne venujeme, sme trochu odtrhnutí od občanov. Dnes sú zas momenty, keď by sme si želali, aby sa tie časy vrátili, aby sa zahraničná politika nestávala súčasťou domácej. Zdá sa mi, že robíme chybu aj vo vyučovacom procese, že sa viac nevenujeme svetovým dejinám, politológii, vysvetľovaniu základných súvislostí. Lebo aj lepšie porozumenie súvislostí môže byť nástrojom, aby hybridná vojna a falošné správy neboli také účinné vo formovaní verejnej mienky.

Rozhovorov a&nbsp;ponúk bolo viacero. Pri rozhovoroch s&nbsp;pánom Dru­ckerom ma zaujal jeho úprimný záujem a&nbsp;vecnosť, na&nbsp;ktorých základe som nadobudla dôveru, že toto je platforma, kde budem môcť slobodne hájiť a&nbsp;presadzovať hodnoty, ktoré sú pre mňa dôležité. Máme podobné videnie sveta a&nbsp;zhodneme sa na&nbsp;víziách i&nbsp;riešeniach. Presvedčilo ma, že to naozaj nebolo o&nbsp;marketingu, personáliách, ale o&nbsp;tom, ako môžeme poslúžiť, aby sa tu ľuďom žilo lepšie.

Je smutné, že vás niekto nazve „slečinka“, „cigánočka“ - hovorí o dešpekte Cséfalvayová

Výber pre vás

Je smutné, že vás niekto nazve „slečinka“, „cigánočka“ - hovorí o dešpekte Cséfalvayová

Súvisiace články

Janko Lehotský v otvorenom rozhovore: Nikdy som nekalkuloval

Mikloš vo veľkom rozhovore. Hovorí o časovanej bombe, drsnú dôchodkovú reformu dáva ako príklad

Kruté uvažovanie: Šéf komory lekárnikov v rozhovore aj o nedostatku onkologických liekov

Výber pre vás