<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

<p>Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Mimovládky trávia čas v komisiách, ktoré majú vyberať tých najlepších kandidátov na dôležité posty v štáte. Šmahom ruky ich však však často prebijú „ministerské hlasy“. Vláda, ktorá chcela sprofesionalizovať štátnu správu, má vážne problémy dodržať svoje predsavzatie. Znepokojujúce je to hlavne preto, že ak budú hegerovci pokračovať so zbabranými výberovými konaniami, aj tí po nich nad problémom mávnu rukou. O čo sa vlastne hrá? Prečo sa na prestížne fleky v štáte nehlási dosť ľudí? S MICHALOM PIŠKOM z Transparency International na Slovensku sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.</p>

<h3>Vláda bude mať dva roky o&nbsp;pár mesiacov. Keď nastupovala, vravelo sa, že personálne nie je veľmi pripravená. Ako vidíte dnes ten vývoj?</h3>
<p>To z&nbsp;personálnej politiky, čo vláde nejde a&nbsp;čo my kritizujeme, je obsadzovanie postov cez výberové konania. Zdá sa nám, že tieto výberové konania nie sú dosť transparentné a&nbsp;profesionálne, aj vzhľadom na&nbsp;sľuby, ktoré si táto vláda stanovila vo svojom programovom vyhlásení.</p>


Nepostihovanie zodpovedných je na Slovensku trend, o ktorého zvrátenie sa teraz bojuje.


<h3>Odpísal vám Eduard Heger na&nbsp;list, výzvu, v&nbsp;ktorej ste žiadali, aby sa vláda vrátila k&nbsp;dôslednému uplatňovaniu svojich sľubov?</h3>
<p>Na&nbsp;prvú výzvu z&nbsp;októbra sme rekciu nedostali. Premiéra sme preto pred pár dňami oslovili spoločným listom siedmich mimovládok so žiadosťou o&nbsp;stretnutie, keďže sme vážne znepokojení z&nbsp;aktuálneho vývoja. Úrad vlády si písomne vyžiadal podrobnejší opis nášho vnímania problémov a&nbsp;riešení. Dúfame, že čoskoro bude nasledovať aj stretnutie. Narážame na&nbsp;čoraz viac prípadov, kde sa nám výber ľudí nejaví v&nbsp;súlade s&nbsp;etickými a&nbsp;odbornými princípmi, ako sa k&nbsp;nim vlani vláda prihlásila. Či už išlo o&nbsp;staršie prípady výberu riaditeľov okresných úradov, úradov práce alebo novšie napríklad súťaž o&nbsp;miesta v&nbsp;Rade Úradu pre verejné obstarávanie či výber v&nbsp;Slovenskom pozemkovom fonde alebo v&nbsp;Protimonopolnom úrade. Napriek našej prvej výzve trend pokračuje, ako sme to videli pred pár dňami v&nbsp;Národnom centre zdravotníckych informácií. Tam vznikli vážne pochybnosti o&nbsp;férovosti výberového konania. Na&nbsp;Úrade na&nbsp;ochranu osobných údajov museli pred pár dňami dokonca výberové konanie zrušiť.</p>
<h3>Čo sa tam stalo?</h3>
<p>Výber predsedu nedokázal prilákať dostatočný počet kvalitných uchádzačov. Aj to považujeme za&nbsp;dôsledok toho, že vláda zaostáva za&nbsp;očakávaniami a&nbsp;sľubmi, ktoré si sama stanovila a&nbsp;ktorými sa chcela riadiť.</p>
<h3>Ako tomu rozumieť? Majú koaličné strany vo svojich radoch kvalitných ľudí, ktorými môžu obsadzovať politické posty?</h3>
<p>Profesionálne zázemie nominantov koaličných strán je jedna vec. Tam takisto vidíme v&nbsp;mnohých oblastiach nižšiu profesionalitu aj odbornosť, než by sme si želali. Sympatický zámer, ktorý vláda deklarovala - odpolitizovať štátnu a&nbsp;verejnú správu, teda obsadzovať väčšinu pozícií nie na&nbsp;základe straníckej príslušnosti, ale schopností a&nbsp;morálnej integrity uchádzačov -, sa v&nbsp;mnohých prípadoch nerealizuje. Buď vláda výberové konania nerobí vôbec a&nbsp;obsadzuje miesta priamo, ako to robili aj predošlé vlády, alebo ak aj výberové konanie urobí, tak nie dostatočne kvalitne. Dokonca boli už aj také prípady, keď výsledky výberových konaní vládni predstavitelia zvrátili. Jeden vyhrá, iného nakoniec vymenujú.</p>
<h3>Vy alebo niekto z&nbsp;Transparency ste boli hádam vo všetkých výberových komisiách. Nezdá sa vám, že často tam sedíte len na&nbsp;okrasu a&nbsp;vlastne strácate čas?</h3>
<p>Aby som bol k&nbsp;vláde férový, vyskytli sa aj pozitívne príklady výberových konaní, z&nbsp;ktorých vzišiel dobrý kandidát. Napríklad pri niektorých štátnych firmách, vo finančnej správe, v&nbsp;Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Do&nbsp;Rady ÚVO sa vyberali členovia aj vlani, mali sme tam zástupcu pri vypočúvaní. Ten výber prebehol v&nbsp;poriadku. Problém je, že pozitívnych príkladov je menej a&nbsp;menej. Znepokojuje nás to, a&nbsp;preto vládu vyzývame, aby svoj prístup v&nbsp;tejto téme zmenila. A, áno, z&nbsp;mimovládneho sektora prichádzajú už aj hlasy, že účasť vo výberových komisiách je pre nás strata času, keď vidíme nakoniec rozpačité výsledky. Ak strávite hodiny študovaním prostredia a&nbsp;pravidiel, materiálov o&nbsp;kandidátoch, plus čas na&nbsp;samotných vypočúvaniach a&nbsp;prácu komisie vo finále zmietne niekto zo stola ako v&nbsp;prípade Slovenského pozemkového fondu, nemáte pocit veľkého zadosťučinenia.</p>
<h3>V&nbsp;ÚVO sa vyberajú len členovia rady, ani nie šéf. Prečo je Rada Úradu pre verejné obstarávanie dôležitá?</h3>
<p>Jej nefunkčnosť spôsobuje veľké problémy pri rozhodovaní o&nbsp;sporných súťažiach, teda pri odvolaniach. Zákazky za&nbsp;desiatky miliónov eur sa tak ešte viac naťahujú.</p>

<h3>Ľudia sú pobúrení výberom len vtedy, keď dosadí vláda nejakého expolitika. Kde je najčastejšie zádrh?</h3>
<p>Napríklad Slovenský pozemkový fond je inštitúcia, ktorej bývalé šéfky skončili vo väzbe v&nbsp;súvislosti s&nbsp;korupčnými podozreniami. Verejný záujem teda je, aby fond konečne riadil niekto profesionálne, najlepšie niekto so silnou protikorupčnou stratégiou. Aktuálne sa uskutočnili až dve výberové konania, obe prebehli rozpačito a&nbsp;nakoniec tam premiér dosadil vlastného človeka, bývalého poslanca za&nbsp;OĽaNO Jána Marosza. Teraz prebieha výber voľby šéfa Protimonopolného úradu bez toho, aby boli zverejnené mená kandidátov, ich životopisy, motivácia či koncepcie. Neplánuje sa ani verejné vypočutie s&nbsp;otázkami, pri ktorých by sa zapotili. A&nbsp;to je úrad, ktorý má dbať, aby v&nbsp;súťažiach nevznikali medzi firmami nekalé spolčenia, teda kartely.</p>
<h3>Problém vyzerá široký.</h3>
<p>Mám pocit, že vláda prestáva tejto téme venovať náležitú pozornosť. Chýbajú jasné pravidlá. Verejné vypočutie často prebieha tak, že v&nbsp;komisii nie sú nezávislí odborníci, ktorí by kandidátov naozaj preverili otázkami na&nbsp;telo. Ak do&nbsp;komisie aj prizvú zástupcov verejnosti, jeden či dva ich hlasy v&nbsp;konečnom výsledku až tak nezavážia.</p>
<h3>Čím to teda je, že vieme robiť kvalitné výberové konania a&nbsp;nerobíme ich. Politika?</h3>
<p>Myslím si, že by sme mali mať pre výber kľúčových manažérov najprv jednotné štandardy naprieč rezortmi a&nbsp;inštitúciami. V&nbsp;každej štátnej firme, v&nbsp;každom rezorte sa to robí inak a&nbsp;možnosti verejnej kontroly sú veľmi rozdielne. Chýbajú nám aj jasné čiary, kde je politický nominant ešte obhájiteľný, a&nbsp;je legitímne, aby ministrovi pomáhal napĺňať program, a&nbsp;kde je už dôležitá predovšetkým profesionalita, odbornosť, morálka, skúsenosti. Potom to vyzerá ako v&nbsp;prípade Protimonopolného úradu, kde sa vláda na&nbsp;výberové konanie v&nbsp;podstate iba hrá.</p>
<h3>Ale prečo niektoré ministerstvá majú kritériá nastavené lepšie, iné horšie. Je to v&nbsp;ministrovi? Že niekto povie: máte voľné ruky, vyberte mi toho naj a&nbsp;iný zas zasahuje?</h3>
<p>Je pravda, že vnímame veľký rozdiel od&nbsp;rezortu k&nbsp;rezortu. Dokonca aj v&nbsp;rámci jednotlivých ministerstiev je rozdiel v&nbsp;čase, kedy sa výber koná. Ak by som mal spomenúť pozitívny príklad, ministerstvo financií zorganizovalo ešte pod vedením Eduarda Hegera viacero kvalitných výberových konaní. Naopak, na&nbsp;ministerstve pôdohospodárstva boli rozpačité prípady nielen teraz pri pozemkovom fonde, ale aj za&nbsp;bývalého ministra Jána Mičovského. Ešte za&nbsp;neho sa napríklad uskutočnil vcelku pozitívne hodnotený proces výberu šéfa Poľnohospodárskej platobnej agentúry, no rozhodnutie nakoniec zobral do&nbsp;svojich rúk sám minister a&nbsp;ignoroval odporúčania vlastnej komisie. Ďalší zaujímavý príklad je ministerstvo kultúry. Tam aj prejavili záujem výberové konania „skultúrniť“, dokonca pripravili nové smernice, ktoré sme mali možnosť pripomienkovať. Na&nbsp;druhej strane sa tu udialo viacero súťaží, ktoré dopadli veľmi rozpačito a&nbsp;boli široko kritizované. Aj posledná snaha rezortu odpolitizovať voľbu šéfa RTVS zrejme pôjde do&nbsp;stratena, predovšetkým pre odpor hnutia Sme rodina. Zdá sa, že na&nbsp;pôvodne pozitívny zámer na&nbsp;ministerstve celkom rezignovali.</p>

<h3>To je zvláštne, nie? Ako to čítate, prečo je to tak?</h3>
<p>Na&nbsp;jednej strane vnímame pozitívne, že aktuálna vláda sa snaží výberové konania robiť častejšie. To za&nbsp;predošlých vlád nebolo také bežné, hoci aj vtedy boli dobré príklady. Napríklad výber riaditeľky nového Úradu na&nbsp;ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, z&nbsp;ktorého napokon vyšla jeho dnešná šéfka Zuzana Dlugošová. Na&nbsp;druhej strane, ak táto vláda, ktorá si dávala do&nbsp;programového vyhlásenia odpolitizovanie a&nbsp;sprofesionalizovanie štátnej správy ako svoj politický štít, zásadným spôsobom v&nbsp;tejto oblasti zlyháva, riskujeme, že každá ďalšia vláda bude na&nbsp;tieto zlyhania poukazovať. Povedia si, že keď to robili takto oni, prečo by sme to mali robiť inak my.</p>


Dokonca boli už aj také prípady, keď výsledky výberových konaní vládni predstavitelia zvrátili. Jeden vyhrá, iného nakoniec vymenujú.


<h3>Pre mnohých sa bavíme o&nbsp;abstraktnej téme. Koľko Slovákov podľa vás pozná meno šéfa PMÚ, ÚVO, NKÚ alebo vôbec čo tieto skratky kontrolných úradov znamenajú…</h3>
<p>Kontrolné a&nbsp;regulačné orgány zväčša nie sú také inštitúcie, ktoré by pôsobili smerom k&nbsp;bežnej verejnosti. Majú strážiť, aby nedochádzalo k&nbsp;porušovaniu zákonov. Takže hlavné kritérium nie je, aby ich predstavitelia boli známi alebo populárni. Kľúčové kritériá by mali byť odbornosť a&nbsp;nezávislosť. Pri mnohých kauzách sme videli, že nezávislí nie sú alebo aspoň v&nbsp;minulosti neboli. Sem-tam sa aj niečo zistilo, no kauzy išli do&nbsp;stratena a&nbsp;žiadna koncovka nebola vyvodená. Hoci sú aj pozitívnejšie príklady. Napríklad Najvyšši kontrolný úrad dokázal poukázať na&nbsp;mnoho zlyhaní a&nbsp;odvádza, myslím, hodnotnú prácu.</p>
<h3>FOTO V GALÉRII</h3>
<h3>Takže prečo nás nemusí zaujímať, kto je na&nbsp;čele úradov? Aký dosah to má na&nbsp;môj bežný život?</h3>
<p>Na&nbsp;medializovaných kauzách, ako bola napríklad kauza predsedníctva Slovenska v&nbsp;Rade EÚ, s&nbsp;ktorou prišla bývalá zamestnankyňa ministerstva zahraničných vecí Zuzana Hlávková, často pekne vidieť, ako naše kontrolné a&nbsp;vyšetrovacie inštitúcie fungujú alebo skôr nefungujú. Ak sa kauza politikom, úradníkom alebo štátnym manažérom prepečie a&nbsp;žiadne väčšie ryby nie sú postihované, čo je na&nbsp;Slovensku dlhodobý problém, odráža sa to aj v&nbsp;nedôvere ľudí voči štátu. Nepostihovanie zodpovedných je na&nbsp;Slovensku trend, o&nbsp;ktorého zvrátenie sa teraz bojuje. Ak ľudia nevidia spravodlivosť, podrýva to dôveryhodnosť k&nbsp;verejnej sfére ako celku. Nemôžeme sa potom čudovať ani tomu, že veľký úspech majú aj rôzne konšpiračné teórie o&nbsp;vplyve mocných.</p>

Odborník varuje vládu: Ak spackajú dôležitý prísľub, bude z toto nebezpečný precedens

Výber pre vás

Odborník varuje vládu: Ak spackajú dôležitý prísľub, bude z toto nebezpečný precedens

Súvisiace články

Pri bordeli v štátnych firmách dvíha obrvy: Nie je hanba, že robíme chyby. Hanbou je ich tajiť

Uf, tí majú funkcií: Najväčší kumulanti spomedzi poslancov sú...

Stále im to sype: SEDEM prekvapení NOVÝCH majetkových priznaní verejných funkcionárov

Exminister Krajčí odchádzal z osláv s fľašou v ruke, minister Vlčan predviedol mladú partnerku

Politici-profáci: Kde učí Klus, Blaha alebo Habánik a koľko si z prednášok vlani zarobili?

Výber pre vás