Jana Čavojská

<p>Vprípade prezidenta Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov Františka Majerského konala polícia promptne. Muži v uniformách ho predviedli na policajnú stanicu a na štyri hodiny zatvorili do cely predbežného zadržania, vraj pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Spolu s niekoľkými desiatkami záchranárov prišiel pred parlament zatlieskať poslancom za návrh na zvýšenie ich platov o 34 eur, ktorý nakoniec ani tak neschválili. Keď v centre Bratislavy organizovali obrovské protesty bez rúšok predstavitelia opozičných strán, väčšinou to takto nedopadlo. František Majerský pripomína, že stretnutie záchranárov trvalo štrnásť minút. Po zadržaní odmietol ponuku Fica s Kaliňákom na právne zastupovanie. Vraj za to teraz dostáva vyhrážky a škaredé komentáre o tom, aký je zapredaný a kúpený Amerikou. Neľutuje však, čo urobil. Zdravotnícki záchranári počas pandémie doslova padajú na hubu a on sa snaží presadzovať systémové zmeny, aby to na Slovensku fungovalo lepšie. S FRANTIŠKOM MAJERSKÝM (37) sa rozprávala JANA ČAVOJSKÁ.</p>

<h3>Aká bola vaša cesta k&nbsp;zdravotníckym záchranárom?</h3>
<p>Ten sen som mal už v&nbsp;ôsmom ročníku základnej školy. Na&nbsp;strednú zdravotnícku školu som sa vtedy nedostal. Potom sme sa s&nbsp;kamarátom celý rok pripravovali a&nbsp;v&nbsp;deviatom ročníku nás zobrali. Po&nbsp;skončení školy som chcel ísť robiť na&nbsp;záchranku do&nbsp;Popradu. Povedali mi, či som sa nezbláznil, veď nemám žiadnu prax. Vtedy to fungovalo inak, záchranných staníc bolo málo, nebola tam taká fluktuácia ako teraz. Bola to práca pre vyvolených. Tak som sa zamestnal ako zdravotná sestra na&nbsp;tretej internej klinike v&nbsp;Bratislave na&nbsp;Kramároch, potom som vyštudoval urgentnú medicínu a&nbsp;po&nbsp;ďalších dvoch rokoch praxe som sa dostal na&nbsp;záchranku.</p>
<h3>Vaším snom však bola letecká záchranná služba.</h3>
<p>Áno. Nakoniec som lietal sedem rokov. Bolo to krásne obdobie môjho života. Pracoval som s&nbsp;úžasnými ľuďmi. Bohužiaľ nám havarovali dva vrtuľníky a&nbsp;zomreli kamaráti, blízki ľudia. Viacerých z&nbsp;nás to zasiahlo. Niektorí odišli. Ani ja som už potom nelietal. Ale museli sme ísť ďalej. Niesť ich odkaz, aby sa na&nbsp;nich nezabudlo. Robíme to tak, že sa snažíme na&nbsp;verejne prístupné miesta umiestňovať čo najviac defibrilátorov. Prvý sme odovzdali na&nbsp;počesť posádky, ktorá spadla v&nbsp;Strelníkoch, na&nbsp;námestie do&nbsp;Spišskej Novej Vsi. Druhý za&nbsp;posádku zrúteného vrtuľníka v&nbsp;Slovenskom raji, na&nbsp;námestie do&nbsp;Pop­radu. Potom sme si povedali, že defibrilátory by mali byť prístupné všade. Hľadali sme zdroje, robili zbierky. Postupne sa nám podarilo umiestniť 128 verejných defibrilátorov. Do&nbsp;dnešného dňa zachránili minimálne päť životov. Lebo jedna vec je masáž srdca, stláčanie hrudníka, ale ak je k&nbsp;dispozícii defibrilátor a&nbsp;pacient včas dostane výboj, má sedemdesiatpercentnú šancu prežiť. Vidíme v&nbsp;tom veľký zmysel. Dojazd záchrannej služby je dvanásť a&nbsp;viac minút. Nedokážeme k&nbsp;všetkým prípadom prísť včas. Každá obec by mala mať verejne dostupný defibrilátor. Je nám ľúto, že to pre štát nie je priorita.</p>


Klamú, vymýšľajú si a&nbsp;kým im za&nbsp;to nebude hroziť postih, budú to robiť naďalej. Máme pacientov, ktorí si záchranku volajú dvadsaťosem dní za&nbsp;sebou.


<h3>V&nbsp;pandemickom roku 2021 sa vám podarilo umiestniť dokonca päťdesiat defibrilátorov.</h3>
<p>Našli sme veľkých partnerov a&nbsp;financovali sme ich aj zo zisku z&nbsp;mobilného odberového mesta v&nbsp;Poprade.</p>
<h3>Aký je rozdiel v&nbsp;práci leteckého a&nbsp;pozemného záchranára?</h3>
<p>Ako pozemný záchranár ste v&nbsp;prípade posádky bez lekára v&nbsp;teréne sám. Môžete sa spoľahnúť len sám na&nbsp;seba. Je to väčšia zodpovednosť. Vo vrtuľníku chodíte k&nbsp;tým najťažším stavom, ale vždy je tam prítomný aj lekár.</p>
<h3>Pandémia zrejme výrazne zmenila prácu záchranárov.</h3>
<p>Je to úplne iné. Pacienti majú naďalej diagnózy ako predtým, ani zneužitia záchrannej služby neprestali a&nbsp;ľudia nás stále volajú k&nbsp;teplotám a&nbsp;dvojtýždňovým hnačkám, ale navyše máme ťažké covidové stavy. Ideme na&nbsp;stopäťdesiat percent, často to už hraničí s&nbsp;ohrozením nášho zdravia.</p>

<h3>Je tretia vlna horšia ako druhá?</h3>
<p>Určite áno. Teraz síce čísla nakazených klesajú, ale mali sme oveľa viac mladších pacientov v&nbsp;ťažkom stave. Neočkovaných.</p>
<h3>Dozviete sa pred výjazdom, že pacient je neočkovaný alebo môže mať covid a&nbsp;kvôli ochrane vlastného zdravia by ste k&nbsp;nemu mali prísť v&nbsp;ochrannom overale?</h3>
<p>Ak nám pacient dopredu povie, že je pozitívny, tak sa obliekame. Ale ľudia svoju diagnózu často zataja. Pritom sa stáva, že ležia v&nbsp;izbe s&nbsp;pozitívnym príbuzným, majú kašeľ, horúčky, no nepovedia nám to a&nbsp;vystavia nás tak riziku. Ku každému sa však nedá prísť v&nbsp;overale. Našťastie, vďaka očkovaniu nemáme toľko záchranárov nakazených alebo v&nbsp;karanténe ako sme mali počas druhej vlny. Chvalabohu nám v&nbsp;tejto vlne ešte žiadny kolega nezomrel. V&nbsp;druhej vlne zomreli traja chlapci. Očkovanie ešte nebolo. Nakazili sa v&nbsp;práci. Niektorí kolegovia, ktorí sa počas druhej vlny nakazili a&nbsp;majú poškodené pľúca, sa stále do&nbsp;práce nevrátili.</p>
<h3>Stretávate sa oproti minulosti viac s&nbsp;agresívnymi pacientmi?</h3>
<p>Je to tak. Kvôli anamnéze sa musíme opýtať, či je človek očkovaný alebo neočkovaný. Rovnako ako sa pýtame na&nbsp;alergie a&nbsp;lieky, ktoré pacient užíva. Neočkovaní majú v&nbsp;sebe oveľa vyššiu nálož vírusu ako očkovaní. Stretávame sa s&nbsp;tým, že pacient alebo rodinní príslušníci reagujú agresívne. My pacientov neselektujeme. Zachraňujeme všetkých rovnako, očkovaných aj neočkovaných. Len nám je ľúto, že ľudia zbytočne veria hoaxom. Myslím si, že keby sa do&nbsp;toho neťahala politika, mohli by byť veci dávno vyriešené. Staršia generácia mohla byť zaočkovaná a&nbsp;pre preplnené nemocnice by na&nbsp;operácie nečakali ľudia, ktorí ich súrne potrebujú. Onkologickí pacienti, ľudia, ktorí potrebujú výmenu kĺbov a&nbsp;podobne. Hoci boli zodpovední a&nbsp;zaočkovali sa, nedostávajú potrebnú zdravotnú starostlivosť, lebo nemocnice plnia tí nezodpovední. A&nbsp;všetkým sa pomôcť nedá.</p>
<h3>Chránia vás slovenské zákony dostatočne pred útokmi pacientov alebo rodinných príslušníkov?</h3>
<p>Nie. Máme štatút chránenej osoby, ale to nestačí. Preto navrhujeme zmeniť legislatívu. Je to postavené na&nbsp;hlavu, že niekto napadne ľudí, ktorí mu prídu pomôcť. Ľudia si musia uvedomiť, že pandémiu zvládneme len spolu. Každý si nemôže robiť, čo chce, a&nbsp;nedodržiavať opatrenia. Politici by mali začať krotiť vášne. Nie si zbierať body za&nbsp;každú cenu a&nbsp;nepozerať na&nbsp;zdravie ľudí. Každý propaguje svoj názor, hoci nie je odborník. Musíme počúvať našich elitných vedcov a&nbsp;lekárov, ktorí sa s&nbsp;diagnózou COVID-19 dennodenne stretávajú v&nbsp;nemocniciach. Politici by mali rešpektovať názor odborníkov.</p>
<h3>Počas druhej vlny sa na&nbsp;vás, čo sa týka covidových príplatkov, akoby zabudlo, nakoniec ste ho dostávali necelé dva mesiace. Ako je to teraz?</h3>
<p>Teraz nám ho priznali. Reálne v&nbsp;čistom je to 1,85 eura na&nbsp;hodinu. Rešpektujeme, že nie každý náš pacient je na&nbsp;covid pozitívny a&nbsp;nie sme dvanásť hodín v&nbsp;overaloch ako lekári a&nbsp;sestry v&nbsp;nemocniciach.</p>
<h3>Je v&nbsp;záchrannej službe veľká fluktuácia ľudí?</h3>
<p>Áno. Bola aj pred covidom. Podmienky v&nbsp;zahraničí sú oveľa lepšie, napríklad v&nbsp;Česku ponúkajú záchranárovi takmer o&nbsp;osemsto eur v&nbsp;hrubom viac a&nbsp;bývanie k&nbsp;tomu. Spoločenský status záchranára je lepší tiež. Akoby si v&nbsp;zahraničí viac vážili ľudí, ktorí zachraňujú životy. U&nbsp;nás sme na&nbsp;okraji spoločnosti. Politici si nás všimnú, len keď si potrebujú robiť „píár“. Myslím si, že starší kolegovia, ktorí už môžu ísť do&nbsp;predčasného dôchodku, to po&nbsp;tretej vlne pandémie urobia. Lebo nápor na&nbsp;psychiku, aký teraz cítime, je príliš veľký.</p>

<h3>Čo je najťažšie na&nbsp;práci záchranára?</h3>
<p>Pozerať sa na&nbsp;ľudské nešťastie, hľadieť smrti do&nbsp;očí. Na&nbsp;to sa nedá pripraviť a&nbsp;ani v&nbsp;škole vás to nenaučia. Musíte mať na&nbsp;to povahu. A&nbsp;pozrieť sa do&nbsp;očí rodičom, ktorým zomrelo dieťa, hoci sme urobili všetko, čo bolo v&nbsp;našich silách. Keď zomrie starší človek, ktorý si svoje odžil, vnímate to prirodzenejšie. No smrť dieťaťa je jedna z&nbsp;najťažších vecí, ktorú musíte zvládnuť. Kým som nemal rodinu, kým som bol mladý a&nbsp;myslel som si, že som nesmrteľný, bral som to inak. No keď zomreli moji kolegovia, uvedomil som si riziká aj strach o&nbsp;rodinu.</p>
<h3>Máte spôsob, ako sa vyrovnať so smrťou?</h3>
<p>Nemám. Snažím sa športovať. V&nbsp;záchrannej službe sme dobrá partia, navzájom sa z&nbsp;toho vyrozprávame. Na&nbsp;operačnom stredisku majú po&nbsp;náročnom výjazde nárok na&nbsp;polhodinovú prestávku a&nbsp;debatu so psychológom. V&nbsp;záchranných službách takúto možnosť väčšinou nemáme. Po&nbsp;ťažkom výjazde, na&nbsp;ktorom zomrel pacient, umyjeme auto, doplníme materiál a&nbsp;ideme ďalej. Nemáme čas stráviť to. Prichádza to neskôr, v&nbsp;noci. Niekedy zle spím. Rozmýšľam nad tým, mám toho plnú hlavu. Nedokážem si oddýchnuť.</p>
<h3>Vráťme sa k&nbsp;situácii, počas ktorej vás nedávno zadržala polícia. Čo sa pred národnou radou stalo?</h3>
<p>S&nbsp;kolegami sme prišli a&nbsp;veľmi slušne a&nbsp;kultivovane sme zatlieskali poslancom za&nbsp;34-eurové zvýšenie platu, ktoré nám navrhli. Celá akcia trvala štrnásť minút. Práve som chcel odísť, keď som skončil v&nbsp;cele predbežného zadržania a s&nbsp;kolegom nás vypočúvali. Dnes mám o&nbsp;iks nepriateľov viac, lebo som odmietol ponuky politikov. Hovoria o&nbsp;mne, že som kúpený, americký zapredanec.</p>
<h3>Čakali ste, že vás v&nbsp;ten utorok poslanci vypočujú?</h3>
<p>To nie je tak, že by sme predtým nikdy nikoho nekontaktovali a&nbsp;neprosili o&nbsp;stretnutie. Všetko sme robili tak, ako sa v&nbsp;slušnej spoločnosti robiť má. Nikto sa však s&nbsp;nami nestretol a&nbsp;nehovoril s&nbsp;nami. V&nbsp;ten utorok sme chceli spoločnosti ukázať, že sme tu, a&nbsp;politikov požiadať o&nbsp;pomoc, aby sme mohli ľudí zachraňovať v&nbsp;kvalitnom prostredí. Nepredstavoval som si, že ma zavrú a&nbsp;budú vypočúvať ako nejakého zločinca. Ale som pripravený niesť dôsledky za&nbsp;svoje konanie. Neľutujem, čo som urobil. Som prezident záchranárskej organizácie a&nbsp;musím ukázať svoju tvár. Teraz som ja ten zlý a&nbsp;aspoň som ochránil ostatných. Tí nemusia dostávať hejty ako ja a&nbsp;moja rodina. Ľudia, ktorí mi takto píšu, nechápu, že sme tu aj pre nich. Keď budú potrebovať zdravotnú pomoc, prídeme.</p>


Verím, že raz sa veci otočia a&nbsp;spoločnosť si uvedomí, že lekári a&nbsp;sestry sú hrdinovia. Zdá sa mi paradoxné, že v&nbsp;prvej vlne sme im tlieskali, hoci v&nbsp;nemocniciach neboli takmer žiadni pacienti, v&nbsp;druhej vlne sme im nadávali a&nbsp;v&nbsp;tretej vlne ich napádame.


<h3>Dostalo sa vám aj podpory?</h3>
<p>Áno, som až poctený a&nbsp;ďakujem za&nbsp;to, keď ma spoznávajú ľudia na ulici. Obyčajní ľudia, ktorým sa nepáči, ako s&nbsp;nami polícia zaobchádzala.</p>
<h3>Vo funkcii prezidenta zdravotníckych záchranárov ste štyri roky, predtým ste boli viceprezident. Neľutujete, že ste sa na&nbsp;to dali?</h3>
<p>Keď som ako mladý záchranár vyhrával slovenské aj medzinárodné súťaže, nechcel som len nadávať na&nbsp;systém a&nbsp;nič neurobiť. Povedal som si, že skúsim niečo zmeniť. Zatiaľ mi to viac vzalo, ako dalo. Pred parlamentom sme boli bojovať aj za&nbsp;pacientov. Možno to bude mať nejaký osoh. My nie sme ničí nepriatelia. Som pozitívny človek. Verím, že raz sa veci otočia a&nbsp;spoločnosť si uvedomí, že lekári a&nbsp;sestry sú hrdinovia. Zdá sa mi paradoxné, že v&nbsp;prvej vlne sme im tlieskali, hoci v&nbsp;nemocniciach neboli takmer žiadni pacienti, v&nbsp;druhej vlne sme im nadávali a&nbsp;v&nbsp;tretej vlne ich napádame.</p>
<h3>Aké systémové zmeny sú podľa vás kľúčové na&nbsp;zlepšenie fungovania zdravotníckej záchrannej služby?</h3>
<p>V&nbsp;prvom rade potrebujeme zmeniť výjazdovosť. Až 70-80 percent výjazdov je neindikovaných. Teda situácie, ktoré by mal riešiť obvodný lekár, alebo úplne banálne problémy. Potrebujeme aj transformáciu siete záchranárskych staníc, viac kompetencií pre záchranárov, moderne vybavené sanitky. Niektoré majú najazdených 800-tisíc kilometrov.</p>
<h3>Ľudia si volajú sanitku, aj keď ju nepotrebujú. Prečo? Nedokážu odhadnúť situáciu? Alebo ide väčšinou o&nbsp;úmyselné zneužitia?</h3>
<p>Klamú, vymýšľajú si a&nbsp;kým im za&nbsp;to nebude hroziť postih, budú to robiť. Máme pacientov, ktorí si záchranku volajú 28 dní za&nbsp;sebou. A&nbsp;vždy musí prísť, lebo nahlásia bolesť na&nbsp;hrudníku. Ďalší si z&nbsp;toho vyslovene robia dobrý deň a&nbsp;otvorene nám povedia, že nás zavolali preto, aby nemuseli čakať v&nbsp;rade na&nbsp;centrálnom príjme. Za&nbsp;takéto zneužitia by mala byť pokuta a&nbsp;človek by mal platiť cenu výjazdu.</p>

<h3>Dotkla by sa navrhovaná reforma nemocničnej siete aj zdravotníckych záchranárov?</h3>
<p>Hovorí dokonca o&nbsp;náraste počtu staníc. To ma prekvapilo. Nemyslím si, že potrebujeme viac staníc. Potrebujeme selekciu výjazdov. Už teraz nám chýba tristo ľudí. Ak pribudnú ďalšie stanice, bude ich chýbať ešte viac. Na&nbsp;záchranku sa tým pádom dostanú aj menej kvalifikovaní ľudia. Nemôžeme dopustiť, aby sa znížila kvalita zdravotnej starostlivosti.</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/pokraji-sil-sme-tu-aj-pre-tych-ktori-nas-hejtuju-hovori-sef-zachranarov" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
<h3>Nedávno som niekde videla vašu fotku, ako kráčate po&nbsp;Tatrách s&nbsp;vynáškou. Nosíte na&nbsp;chaty?</h3>
<p>Nie som vysokohorský nosič, ale ak potrebujem reset hlavy, robím to. Som sám so sebou, s&nbsp;prírodou a&nbsp;musím si to odmakať.</p>

Na pokraji síl: Sme tu aj pre tých, ktorí nás hejtujú, hovorí šéf záchranárov

Výber pre vás

Na pokraji síl: Sme tu aj pre tých, ktorí nás hejtujú, hovorí šéf záchranárov

Súvisiace články

Kam sa podel súcit? Pozostalí po obetiach covidu to nemajú ľahké

Odborník varuje vládu: Ak spackajú dôležitý prísľub, bude z toto nebezpečný precedens

Lockdown opäť zatvoril ihriská, bazény a štadióny: Prídeme o talenty?

Minister Roman Mikulec: Zásah voči záchranárom neznamená, že polícia ide proti zdravotníkom

Výber pre vás