Plus 7 dní

Rodina je pre ňu dnes všetko, kedysi to bola práca, kariéru odštartovala ako pätnásťročná. Filipa Tůmu (42) stretla Nela Pocisková (29) v období, keď sa práca zmenila len na trému a stres a prestávala normálne žiť. Speváčka a herečka je dnes mamou Hektora (4) a Lianky (2) na plný úväzok, no pomaly chystá návrat na scénu. V rozhovore s RENÁTOU GEŠVANTNEROVOU prezradila, čomu sa bude v najbližšom období venovať, aj to, aký je Filip otec a ako zvládali vynútený pobyt doma.

Stretli sme sa v centre Bratislavy. Máte šancu takto odbehnúť od detí?

Odkedy sa vrátila opatrovateľka a skončili sa obmedzenia, môžem ju naplno využiť, takže, samozrejme, mám šancu dostať sa na pár hodín, kam potrebujem. Dnes som mala stretnutie s chalanmi z hudobnej produkcie. Spojila som sa s ľuďmi, ktorým verím a v minulosti som s nimi spolupracovala. Premýšľam o svojom albume. Chcela by som začať spievať vlastné skladby. Pomaličky som to rozbehla, ale mám ešte pred sebou dlhú cestu. Dostala som aj iné pracovné ponuky, ale ešte stále nie som v štádiu, že budem Lianku denne nechávať opatrovateľke.



      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="4a10f220-49c8-4856-939b-067d94448880">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Ako z Hriešneho tanca! Pocisková s Tůmom odkryli tajný archív: Tento záber prekvapil mnohých</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  


Niektoré herečky si nosia deti na pľac a do zákulisia. Toto nie je vaša cesta?

Pri našej robote sa to nedá. Možno by sa to dalo s opatrovateľkou za chrbtom, ale nechcem im zbytočne narušiť režim. Nie som ten typ, som rada, že mám možnosť byť s nimi a venovať sa im.

Málokto čakal, že dokážete tak ľahko vystúpiť z rozbehnutého vlaku a nebáť sa o kariéru. Najväčšmi to asi prekvapilo vášho manažéra Jána Ďurovčíka.

Rešpektoval to a do ničoho ma netlačil, bol možno len prekvapený, že sama nemám potrebu ísť hneď naspäť na javisko.

Boli ste pre neho veľmi dôležitá, pomenoval po vás dokonca svoju agentúru.

To asi preto, že to bola agentúra, ktorá ma zastupovala. Myslím si, že dôležitý bol aj on pre mňa, ja som však chcela byť pri svojich deťoch, práce som mala predtým vyše hlavy. Chcela som byť mamou na plný úväzok.

Deti mi dali nadhľad a odstup od mojej práce, ktorú som brala až príliš vážne.

Kedy ste mali najintenzívnejší pocit, že už ďalej nevládzete?

Dostala som sa do štádia, že moja práca mi už nerobila radosť. Oveľa viac ako pôžitok som prežívala stres. Dennodenne som musela dokazovať ľuďom, že niečo viem. Mala som pocit, že všetci striehnu na moje chyby. Nechcela som nikoho sklamať, cítila som hrozný nátlak. Dostala som sa do Búrlivého vína, kde to na mňa úplne doľahlo. Nič sme nemali predtočené, išli sme takým tempom, že som prestala žiť.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane.</strong>

Nemala som čas na súkromie. Nemohla som odísť na dovolenku ani predĺžený víkend, denne som bola na telefóne a riešila ďalšie termíny. Vnútorne som mala pocit, že to celé stojí na mne, že nesmiem zlyhať. Pritom to tak vôbec nebolo. Ale to pochopíte, až keď z toho odídete. Bola som ponorená do práce a brala ju ako jediný zmysel života. A stalo sa, že ten balans pohody a trémy som neudržala. Pohoda odišla a ostala len tréma a stres. Denne som riešila, čo všetko ma čaká a ako to zvládnem. Čo keď sa nestihnem naučiť text a zle to odspievam? Bola som klbko nervov, cítila som, že už nevládzem.

Filipa som spoznala v najhoršom štádiu, v akom som kedy bola. Aj on si to tak pamätá. V kuse som bola chorá, s herpesom na perách, psychicky aj fyzicky vyšľahaná. Nežila som normálny život. Riešila som len to, čo si o mne kto myslí, chcela som všetko dotiahnuť do dokonalosti, vedela som, že nemôžem zlyhať a sklamať Jana.

Bolo to aj tým, že ste začínali veľmi mladá?

Vo veľmi mladom veku, v pätnástich, som mala na pleciach naozaj naložené. Nemala som základy postavené na vlastných nohách, nemala som pocit bezpečia, žiadnej istoty.

Keď som v Búrlivom víne spoznala Filipa, nevyzeralo to na žiadny vzťah. Bolo to také nevinné. Už predtým sme sa vnímali, ale až v seriáli sme sa začali stretávať, keďže sme tam hrali partnerov. Zrazu mi do života prišiel človek, ktorý bol nesmierne pozitívny. Stále som sa s ním smiala, preto som ho mala rada. Bolo mi s ním veľmi dobre, až sa to napokon preklenulo do vzťahu. A hoci mi s ním bolo dobre aj na pľaci, bola som taká unavená, že som nakrúcanie v Búrlivom víne stopla. Sama od seba. Už som nevládala. O tri mesiace som otehotnela.

Ste s Jánom Ďurovčíkom v kontakte? Nechcel radu pred narodením bábätka?

Keď som sa dozvedela, že čakajú bábätko, veľmi som sa potešila. Viem, ako chcel byť otcom, a myslím si, že deti sú zmysel života. Veľmi mu želám, aby to zažil a možno pochopil, prečo som sa pre materstvo nadchla.

O vašom partnerovi Filipovi je známe, že je spoločenský typ. Doma neobsedí. Ako to u vás vyzeralo, keď ste boli všetci doma?

Miro Šatan povedal dobrú vetu: „Ja som normálne spoznal názory svojej ženy.“ (Smiech.) Aj u nás to tak bolo. Prvé týždne boli veľmi náročné, Filip je spoločenský typ, nevie byť doma. Rodinu miluje, ale neobsedí. Boli sme v napätí, čo bude s našou prácou, to sa prenieslo do nervozity. Obaja sme temperamentní, povieme si svoje. Nevieme v sebe udržať emócie, keď je nejaký problém, riešime to obaja. Zlepšilo sa to, keď otvorili golf. Už len ten pocit, že môže niekde ísť, mu úplne stačil. Nechodil hrať dokonca ani tak často, ako som si myslela.

Ja som tiež začala normálnejšie žiť. Predtým som nepoznala niečo také, ako ísť si zacvičiť alebo ísť si sama zabehať von, pol dňa sama upratovať alebo triediť veci. Počas tých dlhých rokov, čo som doma, nič z tohto nestíham. A zrazu sme urobili obaja tak veľa pre domácnosť. Filip hlavne v záhrade a v garáži a ja domáce práce. Striedali sme sa pri deťoch, kto s nimi pôjde von. Vo chvíli, keď sme začali takto fungovať, bolo to perfektné. Filipa si deti nesmierne užívali. Do všetkého ich zapájal. Každý deň nám vymýšľal výlety, až som musela priznať, že ja už nevládzem - mňa už neberte nikam, chcem byť už len doma.

Naučil štvorročného syna Hektora aj niečo typicky chlapské?

Snažil sa ho naučiť korčuľovať, ale Hektor to nemá rád. Keď mu niečo hneď nejde, stráca trpezlivosť a nebaví ho to. Ale bicykluje neskutočne. Prvý raz si sadol na bicykel bez pomocných koliesok a išiel. Pohybovo je veľmi zdatný.

Vy ste jedna z mála žien, ktorej sa podarilo v izolácii schudnúť. Asi ste nekváskovali a nepiekli chlieb.

Veru som kváskovala. A radila sa s Máriou Čírovou. Vždy som po tom túžila, ale vedela som, že si to žiada čas. Vtedy bol. Teraz to riešim chladničkovým kváskovaním, nestojím pri ceste, ale šupnem ho do chladničky, a keď prídem domov, upečiem chlieb. Alebo sa ráno zobudím a rozvoniam celý dom. Samozrejme, že som aj ja pribrala, ale pred pár týždňami som si od rodičov zobrala starý bežiaci pás. Dlho som po ňom túžila, ale nikdy som sa k nemu nedokopala. Takto využijem čas, keď spia, a hýbem sa.

Vaše deti sú vo veku, keď sa začínajú presadzovať ako malé osobnosti. Majú podobné povahy alebo sú celkom iné?

Sú úplne iné. Hektor je vážnejší, dumavejší - taký riešič. Povedzme, že ja. Lianka je smejo. Smeje sa od rána do večera. Nemá s ničím problém. Je to samostatná jednotka, pripravená do života, dar od boha. V nej sa, samozrejme, vidí Filip. Máme ich podelené. Ale moji rodičia ma presviedčajú, že Lianka je celá ja. Keď som bola malá, bola som taká istá bezstarostná a hravá ako ona. Neviem, kde sa to zlomilo. Teraz som viac taká ako Hektor.

Riešite chod rodiny, cítite za ňu zodpovednosť.

Áno, je to tam. Filip sa, samozrejme, zapája, ale podstatnejšie je to, že sa zaujíma, že deti zbožňuje. Filip veľa pracuje, je normálne, že nestíha riešiť chod rodiny.

Pomáhal vám Filip po narodení Lianky alebo to poňal tak, že ste už skúsená mama a jeho úlohou je uživiť rodinu?

S Filipom sme boli veľmi málo spolu. Keď sa Lianka narodila, nebol doma skoro vôbec. Pri Hektorovi sa snažil byť s nami častejšie, ale pri druhom dieťati to bral tak, že viem, čo bábätko potrebuje, a už to zvládnem. Nebol už taký aktívny, neskôr si to aj uvedomoval, cítil, že Lianka nemá k nemu vybudovaný taký vzťah, ale hneď, ako s ňou strávil viac času, už bola jeho.

Od pätnástich rokov ste si dokázali na seba zarobiť sama. Je ťažké zvyknúť si na pocit, že ste na rodičovskej dovolenke odkázaná na partnera?

Počas svojej pracovnej kariéry som si aj šetrila, takže stále nemusím byť odkázaná na partnera, ani si to veľmi neviem predstaviť. Vždy som riešila všetko sama za seba. Samozrejme, je iné, keď máme teraz spolu rodinné výdavky a deti, ale čo sa týka mojich „výmyslov“, to si riešim sama.

Mnohé ženy po materskej dovolenke zbierajú nanovo sebavedomie pri návrate do pracovného kolobehu, vy to máte o to ťažšie, že sa na vás upierajú oči verejnosti. Máte niekedy podvedomý strach, že nenaplníte očakávania?

Myslím si, že som v tomto smere oveľa slobodnejšia. Práve moja rodina mi dala istotu a ten správny základ na to, aby som ostatné veci dokázala riešiť uvoľnenejšie. Na materskej som hlavne nadobudla pocit, že nič nevykonávam a nedokazujem, že som vlastne úplne neschopná, a s týmto pocitom sa ešte musím naučiť pracovať, keďže medzičasom vychovávam dve deti.

Pripomínajú vám niektoré situácie vaše detstvo? Mala vaša mama iný prístup k výchove?

To je pre mňa vážna téma. Myslím, že sa mi narodením môjho syna otvorilo veľa otázok, asi až vtedy som sa začala zaujímať o to, aké detstvo som vlastne prežila ja, ale som presvedčená, že mamina robila v tom čase všetko tak, ako najlepšie vedela a bola schopná, teda nielen mamina, ale obaja rodičia. V niektorých prístupoch k výchove sa možno s maminou úplne nezhodneme, ale naučili sme sa to nejako rešpektovať. Každá to možno v istých chvíľach cíti odlišne, v každom prípade ja sa zaujímam o výchovu ako takú, bavia ma knižky, baví ma čítať, čo všetko a ako dokáže rodič ovplyvniť v ranom veku dieťaťa, aj sa v niektorých situáciach prichytím, že rozmýšľam, odkiaľ teraz pramení môj pocit. Určite sa človek vráti aj k sebe a do svojho detstva, dieťa je vaše zrkadlo.

Kedy ste boli naposledy šťastná pri pohľade na svoju rodinu?

Mám obdobie, že si svoje šťastie uvedomujem každý deň. Obaja sú roztomilí, Lianka je nesmierne zlatá, stále mi hovorí ľúbim ťa. Príde, dá mi pusu, objíme ma. Hektor nebol taký mojkáč. On je úplný opak. Možno je to aj tým, že sme boli všetci spolu, celá rodina, tak sa vo mne nanovo naštartoval pocit šťastia. Som vďačná za svoju rodinu, teším sa z maličkostí. Stačí, že som doma, sedím na terase a ony okolo mňa behajú. Vtedy na ne pozerám a pýtam sa sama seba: Toto sú moje dve deti? Toto som dokázala? Je to úžasný pocit. Rodina je pre mňa všetko. Dáva mi pocit istoty a bezpečia. Mám sa kam vrátiť a mám tu pre koho byť.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/rozhovor-bola-som-ako-klbko-nervov-nezila-som-normalny-zivot-tvrdi-nela-pociskova" target="_blank" rel="noopener">FOTO Nely Pociskovej a jej rodiny v GALÉRII</a>

ROZHOVOR Bola som ako klbko nervov, nežila som normálny život, tvrdí Nela Pocisková

Výber pre vás