Sestra návrhára Fera Mikloška: Odišla za mužom do Talianska, celá dedina tam bola hore nohami

Sestra návrhára Fera Mikloška: Odišla za manželom do Talianska. A on? Podviedol ju

Sestra Fera Mikloška o živote v Taliansku: Vytvárame si tam pocit, že všetko sa dá zvládnuť

Soňa Bullová

S MÁRIOU MIKLOŠKOVOU (52) sme sa stretli v&nbsp;Bratislave. Vysoká blondínka nezaprie svojím oblečením vyhranený vkus. Na Slovensku je menej známa ako jej brat a&nbsp;módny návrhár Fero Mikloško, no úspešne usporiadala výstavu fotografií pre organizáciu World Food Programme, ktorá patrí pod OSN, a&nbsp;chystá ďalšiu v&nbsp;New Yorku. Už dlhých dvadsaťdva rokov žije v&nbsp;Taliansku, kde našla svoju životnú šťavu, energiu a&nbsp;inšpiráciu. A&nbsp;narodili sa tam jej deti. V&nbsp;relácii Dôverne s&nbsp;ňou hovorila SOŇA BULLOVÁ.

Akí sú Taliani v&nbsp;porovnaní s&nbsp;nami Slovákmi?

Oproti nám sú oveľa otvorenejší, pohodovejší a&nbsp;mentálne sú nastavení dobre a&nbsp;kvalitne žiť. Takisto majú problémy, ako majú ľudia všade, ale vedia fungovať s&nbsp;takou ľahkosťou, ktorá ma neuveriteľne fascinuje. To je ten rozmer, ktorý sa v&nbsp;Taliansku učím, dolce vita (sladký život – pozn. redakcie). Možno to znie ako klišé, ale oni sa radi rozprávajú, stretávajú na ulici, sadnú k&nbsp;aperitívu a&nbsp;nie je to o&nbsp;tonách alkoholu. Vytvárajú si pocit pohody, že všetko sa dá zvládnuť.

Narodili ste sa v&nbsp;Bratislave, vo vzdelanej a&nbsp;v&nbsp;umeleckej rodine, a&nbsp;dnes bývate v&nbsp;malej dedine, ktorá má vyše osemtisíc obyvateľov. Nechýba vám veľkomesto?

Vyrastala som v&nbsp;rodine, v&nbsp;ktorej sa stále niečo dialo. Otec bol architekt, mama neustále niečo šila a&nbsp;štrikovala, brat Fero začal šiť, ja som pred Vysokou školou výtvarných umení chodila na ŠUP na odbor textil. Celá moja pracovná kariéra sa realizovala v&nbsp;umeleckom a&nbsp;módnom prostredí, natáčala som reklamy, líčila na módnych prehliadkach, spolupracovala som s&nbsp;Miss Slovensko. Bratislava mi vtedy ponúkala veľmi veľa možností a&nbsp;ja som proste musela byť všade. Mala som pocit, že mi nič nesmie uniknúť. No potom prišiel moment, keď som sa musela zastaviť. Mala som zdravotné problémy a&nbsp;pani primárka v&nbsp;Onkologickom centre svätej Alžbety mi povedala, že som veľmi mladá, aby som ochorela. Že musím spomaliť.

V&nbsp;tom období ste sa dali dokopy s&nbsp;bývalým manželom?

Áno. Rozhodli sme sa, že pôjdeme do Talianska. On dostal pracovnú ponuku a&nbsp;ja som šla s&nbsp;ním. Pamätám si ten moment, keď sme prišli do našej dedinky Vicopisano a&nbsp;prechádzali sme lipovou alejou pri našom dome. Rozbúchalo sa mi srdce, cítila som, že tam chcem raz kočíkovať svoje deti. Dnes už bývalý manžel zobral ten džob a&nbsp;ja som sa tam presťahovala. S&nbsp;módnym svetom som stále mala spojenie, písala som články o&nbsp;módnych trendoch, dokonca som tam zorganizovala fotenie pre časopis EVA. Celá dedinka bola hore nohami, modelky sa pre­zliekali na ulici, bolo to vzrušujúce. Doteraz sa na to spomína.

Od módy ste sa presunuli k&nbsp;výrobe olivového oleja. Ako sa to stalo?

Tá cesta nebola úplne priamočiara. Veľa našich priateľov k&nbsp;nám chodilo na návštevu, ale keď sa narodili deti, nemali sme veľa miesta, kam ich ubytovať. Inšpirovali sme sa toskánskymi domami, ktoré ponúkajú ubytovanie s&nbsp;raňajkami na farmách. Dom, ktorý sme našli, už mal olivovú farmu a&nbsp;ja som sa musela prihlásiť do Zväzu malých pestovateľov olejnatých plodín v&nbsp;Pise. Zatiaľ čo muž mal prácu v&nbsp;drevospracujúcom priemysle, ja som sa začala venovať tomu, ako pestovať a&nbsp;zberať olivy. Technické veci som sa naučila od poľnohospodárov z&nbsp;blízkeho družstva, ktorí mi pomohli upraviť celý pozemok, natiahnuť siete medzi stromy. Keď­že som bola malý pestovateľ, nemali sme ho certifikovaný, ale predaj prebiehal takzvane od farmára ku klientovi. Hneď z&nbsp;prvej úrody sme vyplatili družstvo a&nbsp;to mi dodalo istotu, že to pôjde. Drevo z&nbsp;olív sme používali na kúrenie. Okrem krásnej vône má dobrú výhrevnosť.

Nezostali ste len pri olivách. Vaša umelecká duša sa prejavila vo vydaní netradičnej kuchárskej knihy s&nbsp;fotografiami naštylizovaných jedál.

V&nbsp;Taliansku varí každý. Muži, ženy, deti. Jedlo je súčasťou života aj obdarúvania. Celé rodiny chodia spolu na večere a&nbsp;obedy. Chcela som priniesť do toho niečo pozitívne, pekné. Je to môj odkaz. Odkaz, ako kvalitne žiť, ako variť z&nbsp;prírodných a&nbsp;čerstvých domácich surovín podľa ročných období. Dnes sa tomu hovorí veľmi módne „slowfood“.

Vaša kniha mala byť oslavou rodinného života. Paradoxne práve v&nbsp;tom čase sa vám rozpadlo manželstvo.

Áno, tesne pred tým, ako mala ísť kniha do tlače, som sa dozvedela o&nbsp;manželovej nevere. Aj preto má táto kniha veľmi dôležitú rolu v&nbsp;mojom živote. Bola mojou barličkou. Musela som sa rozhodnúť, či kniha pôjde von, či to ufinancujem sama, či sa na to vykašlem a&nbsp;teraz sa tam zrútim. Som tvrdohlavý Kozorožec a&nbsp;len tak ľahko sa nevzdávam. Tak som si povedala, že knihu musím vydať stoj čo stoj. Je to zážitková dizajnová kuchárska kniha, ktorá uspela medzi najkrajšími knihami na Slovensku a&nbsp;bola vystavená v&nbsp;múzeu dizajnu, čo je pre mňa pocta.

Nikdy som od bývalého muža nechcela, aby sa vzdal kariéry. Ale už stačilo, proste teraz som na rade ja.

Vnútri mi bolo strašne, len som vedela, že musím zabrať. Sústredila som sa na vydanie knihy, urobila som krst vo vysnívaných priestoroch bývalej Slovenskej národnej galérie. Zorganizovala som ho aj s&nbsp;pomocou priateľov, zavolala som rodinu, priateľov, blogerov, televíziu a&nbsp;knihu som venovala svojim dvom synom, ktorí ju krstili vetvičkami z&nbsp;olivového stromu. Kniha a&nbsp;celý ten šuchot okolo nej mi doslova a&nbsp;dopísmena zachránili život.

Keď sa pozriete späť, spomínate si na nejaké výstražné momenty, ktoré nasvedčovali tomu, že sa vám rozpadá manželstvo?

Mali sme krásne manželstvo, naozaj veľmi pekné harmonické manželstvo. Mala som pocit, že som našla toho muža, o&nbsp;ktorom som si vždy myslela, že to je ten pravý. Rozumeli sme si vo všetkom. Bol starostlivý, cítila som, že je tam láska. Naozaj som si nič zásadné nevšimla.

Neviem, žili sme na samote, starala som sa o&nbsp;deti, o&nbsp;rodinu, o&nbsp;také to teplo. Bývalý manžel stále cestoval, dva týždne z&nbsp;mesiaca bol preč a&nbsp;ja som sa naňho tešila, deti sa tešili. Všetko sme zvládali robiť, dokonca aj na pozemku. Vedeli sme vždy všetko nejako zladiť a&nbsp;zrazu, počas obdobia, keď sa začala moja menopauza, som cítila z&nbsp;mužovej strany chlad. Myslela som si, že to prejde. Stále som sama seba potláčala do úzadia. Bola som na poslednom mieste, na mojom prvom mieste bol odjakživa on.

Nikdy som od bývalého muža nechcela, aby sa vzdal kariéry. Ale už stačilo, proste teraz som na rade ja. Chcem rozkvitnúť, teraz chcem ukázať, čo viem. Zorganizovala som výstavu fotografií Oliwoodcompost pre World Food Programme (WFP) pre OSN v&nbsp;Ríme, dúfam, že sa podarí zopakovať úspech v&nbsp;New Yorku.

Ako sa dnes pozeráte na lásku? Nezanevreli ste na ňu po týchto skúsenostiach?

Musím povedať že som opatrná, mám osemnásťročnú životnú skúsenosť, keď to vyzeralo všetko super idylicky, harmonicky. A&nbsp;potom zistíte, že muž mal ďalší paralelný život. Bolo to strašné sklamanie, ale zase sa takto žiť nedá. Je náročné niekomu opäť, nanovo dôverovať. Ale bez toho to nejde, nemožno žiť v&nbsp;stálom napätí. Som teraz vo fáze, keď si užívam svojich päťdesiatdva rokov. Prekvapilo ma, že nápadníkov mám viac než dosť. Viac, ako keď som mala 20, 30, 40. Užívam si pohľady a&nbsp;komplimenty od mužov rôzneho veku. Hovorila som si, že mi to stačí, a&nbsp;zrazu z&nbsp;jedného takéhoto obdivu sa stalo niečo viac.

Áno. Moji dvaja synovia teraz žijú s&nbsp;otcom v&nbsp;Bratislave, lebo chceli spoznávať svet a&nbsp;veľkomesto. Nemať pri sebe deti je pre každú matku veľmi ťažké a&nbsp;on ma podporuje v&nbsp;tom, aby som bola čo najviac s&nbsp;nimi. Je chápavý, podporuje ma, aby som tvorila. Hovorí, že musím robiť to, čo ma robí šťastnou.

Prezradíte niečo o&nbsp;svojom novom projekte?

Bude to kniha. Tentoraz nie kuchárska. Jej názov bude odvodený od prvej. Bude sa volať Z&nbsp;Oliwoodu s&nbsp;láskou... A&nbsp;verím, že dotiahnem výstavu v&nbsp;New Yorku.

Sestra návrhára Fera Mikloška: Odišla za mužom do Talianska, celá dedina tam bola hore nohami

Súvisiace články

Viac ako priateľka Václava Havla: Dva razy ma požiadal o ruku, tvrdí Jitka Vodňanská

"Neplánoval som ísť na vrchol, nemyslel som si, že na to mám"

Výber pre vás