Slovenský ranger: Stano strážil americký národný park, medvede tam nemajú, politiku neriešia

Stanislav strážil americký národný park: Na Slovensku taký poriadok nikdy nebude, hovorí ranger

Stanislav strážil americkú divočinu, kde sa neboja ani medveďa: Čo v ňom povie ranger, to platí

Ján Dzúr

Narodil sa a&nbsp;vyrastal na Liptove, v&nbsp;dedine Veterná Poruba. Po skončení vysokej školy robil lesníka v&nbsp;TANAP-e, no túžil spoznať svet. „Moja vtedajšia kamarátka a&nbsp;dnes manželka Martina žila dva roky na Aljaške, kde opatrovala deti. Povedali sme si, že do Ameriky vyrazíme aj spolu,“ spomína si STANISLAV HUDEC (47) na svoj pobyt v&nbsp;Národnom parku Skalnaté vrchy. „Kým u&nbsp;nás sú v&nbsp;národných parkoch tri-štyri samostatné organizácie a&nbsp;každá má svojho šéfa, tu všetky zložky riadi jeden riaditeľ, ktorý je rešpektovaným odborníkom. Čo povie, to platí. Nejde o&nbsp;politickú funkciu a&nbsp;výmena vlád jeho stoličkou určite nezatrasie. Aj to je rozdiel medzi Amerikou a&nbsp;nami,“ prezradil v&nbsp;rozhovore zrejme jediný Slovák, ktorý v&nbsp;zámorí pracoval ako dobrovoľný ranger, JÁNOVI DZÚROVI.

CHCETE SPOZNAŤ AMERICKÚ DIVOČINU? ZÁKUTIA, KTORÉ PREŠLI SLOVÁCI, NÁJDETE V NAŠEJ GALÉRII

Mýlim sa, ak poviem, že národné parky v&nbsp;Spojených štátoch fungujú na úplne inom princípe ako na Slovensku? Vôbec. Kým u&nbsp;nás pozemky v&nbsp;nich patria aj súkromníkom, obchodným spoločnostiam či urbárskym spoločenstvám, v&nbsp;Amerike ležia všetky na území štátu. Ten prostredníctvom správy národného parku zabezpečuje celé jeho fungovanie vrátane bezpečnosti návštevníkov, požiarnej ochrany, ochrany prírody, čistenia chodníkov či turizmu. V&nbsp;čase môjho pôsobenia v&nbsp;Colorade pod riaditeľom Národného parku Skalnaté vrchy pracovalo 260 ľudí, štátnych zamestnancov. Kým v&nbsp;ňom nechávali Američania všetko na prírodu, za jeho hranicami už boli hospodárske lesy, tiež však v&nbsp;správe štátu. Pod nimi boli dediny a&nbsp;mestečká, v&nbsp;ktorých už vládol bežný život.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Spojené štáty sú v&nbsp;porovnaní so Slovenskom obrovská krajina. Čo si z&nbsp;nej&nbsp;chránia? Z&nbsp;nekonečného pohoria Skalnaté vrchy, ktoré sa tiahne od Aljašky po Mexiko, Američania ochraňujú len ich maličké torzo. Aby si to ľudia vedeli predstaviť – je to, akoby sme z&nbsp;celého Slovenska strážili jednu neveľkú dolinu vo Vysokých Tatrách. Do kolobehu prírody tam človek naozaj nijako nezasahuje a&nbsp;výletník chce vidieť, ako to v&nbsp;ozajstnej divočine vyzerá. Národný park Skalnaté vrchy aj preto nemusel dotovať štát, on si na seba nielenže zarobil na vstupnom, ešte aj čosi prispel do amerického rozpočtu. U&nbsp;nás je takmer každé pohorie národným parkom. Ale akým? Máme ich deväť, ich územie je rozkúskované medzi desiatky až stovky vlastníkov, z&nbsp;ktorých má každý iné priority. Ťaží sa v&nbsp;nich drevo, na kopcoch sú zjazdovky, hospodária v&nbsp;nich poľovnícke združenia, jazdia v nich autá, stoja tam chaty. Za bezpečnosť turistov na chodníku zodpovedá horská služba, cestička patrí urbárskemu spoločenstvu, jej značenie robí správa národného parku. Kto to kedy dá do poriadku? Ak chceme mať seriózne národné parky, ich pozemky by mal štát vykúpiť alebo si ich dlhodobo prenajať a&nbsp;následne toto územie chrániť. Ale v&nbsp;tom prípade tu možno ostane jeden. Na to, aby sme dotovali všetky súčasné parky a&nbsp;k&nbsp;tomu ďalšie chránené krajinné oblasti a&nbsp;územia, nemáme.

Slovenské hory už roky sužuje kalamita kôrovca, najnovšie mení okolie Čierneho Balogu. Potrápila aj Skalnaté vrchy? V&nbsp;Národnom parku Skalnaté vrchy nerastie kosodrevina, les prechádza do alpských lúk. Inak mi však pripomínal Vysoké Tatry, a&nbsp;to výzorom aj rozlohou. Jeho celá západná strana pre chrobáka vyschla. No všetci to brali ako normálnu vec, akurát chlapi zo správy vzali motorové píly a&nbsp;prepílili konáre, ktoré padli na cestu. Drevo odhodili mimo chodníka a&nbsp;nechali hniť, o&nbsp;zvyšok sa postarala príroda. Jednoducho je to tak, že jeden strom odumrie a&nbsp;na jeho mieste vyrastie ďalší. Na zvedavosti ľudí park zarobil viac ako na speňažení drevnej hmoty a&nbsp;následnom sadení nových stromčekov. U&nbsp;nás sa to však urobiť nedá, žiadnu odľahlú divočinu nemáme a&nbsp;človek z&nbsp;hôr odjakživa ťažil. Pásol na holiach dobytok, zvážal z&nbsp;nich seno, domy si staval z&nbsp;dreva, kúril ním. Napriek tomu tu máme krásnu bio­diverzitu, veľké šelmy, hlucháňa, svište, kamzíky. Aká bola vaša úloha v&nbsp;Skalnatých vrchoch? Napríklad zber inváznych rastlín, ktoré v&nbsp;Skalnatých vrchoch nemali čo robiť. Trhali sme ich, napchali do vriec a&nbsp;odviezli do spaľovne. V&nbsp;jednej dolinke stál lyžiarsky vlek, ktorý postavili ešte pred vyhlásením národného parku. Mal 250 metrov a&nbsp;kotvu pre jedného športovca. Američania zo zjazdovky zozbierali semiačka pôvodných rastlín, tráv a&nbsp;bylín. Tie pestovali v&nbsp;skleníkoch na území národného parku. Následne ich vysadili na starej lyžiarskej trati, ktorú takto premenili na pôvodnú horskú lúku. Keďže v&nbsp;oblasti sa objavila choroba CWD podobná chorobe šialených kráv v&nbsp;Európe, Američania potrebovali zastaviť jej šírenie. Pomáhali sme im pri uspávaní pasrncov&nbsp;–&nbsp;zvierat medzi naším jeleňom a&nbsp;srncom – narkotizačnou puškou. Odobrali sme im z&nbsp;tela vzorky a&nbsp;nasadili telemetrické obojky. Ak výsledky z&nbsp;laboratória ukázali, že zviera je choré, na základe telemetrie sme ho vyhľadali.

V&nbsp;amerických národných parkoch sa nesmie loviť, ako ste si poradili? Našli sme ho a&nbsp;opäť uspali. Za hranicami národného parku sme pasrnca usmrtili eutanáziou a&nbsp;odviezli do kafilérie. Všetko sa dialo za prísnych hygienických opatrení, pre zviera dokonca prišlo špeciálne auto s&nbsp;hydraulickou rukou. Eutanáziu vykonával bývalý vojenský pilot, ktorý pri havárii vrtuľníka utrpel úraz, ktorý mu zabránil vrátiť sa do helikoptéry. Vedel však zaobchádzať so zbraňami, vyznal sa v&nbsp;chemických látkach, preto sa uplatnil v&nbsp;štátnom národnom parku. Zdravým zvieratám obojky po dvoch mesiacoch z&nbsp;krku alebo z&nbsp;parohov odpadli samy.

Kopce v&nbsp;Národnom parku Skalnaté vrchy merajú okolo štyri­tisíc metrov a&nbsp;sú tam aj pozostatky ľadovcov. Žijú v&nbsp;nich jelene, vlky, veľkorohé ovce, losy, šakaly, medveď baribal aj grizly. Vzácna je horská puma, ktorá je dosť agresívna a&nbsp;nebojí sa zaútočiť ani na človeka. Ak sa objavila v&nbsp;národnom parku, strážcovia, ktorí sledujú zvieratá, okamžite zakázali vstup na územie jej výskytu. Nepotrebovali k&nbsp;tomu kopu rozhodnutí od úradníkov ani žiadny monitoring. Nikto ich rozhodnutie nespochybňoval. Útok medveďa na človeka tam neevidujú, jednak ich je na približne rovnakej ploche podstatne menej ako u&nbsp;nás, na druhej strane majú dosť prirodzenej potravy. Musím však povedať, že jelene v&nbsp;národnom parku úplne stratili plachosť. Zvykli si na človeka, okolo ktorého sa prechádzali aj v&nbsp;období ruje.

V&nbsp;Amerike sú turistické chodníky značené podobne ako u&nbsp;nás. Na rozdiel od slovenských veľhôr z&nbsp;nich však turisti môžu beztrestne schádzať. Nestretol som nikoho, kto by to urobil. Na vyznačenom chodníku sa turisti cítia bezpečnejšie, nikto si nepotrebuje nič dokazovať. Na druhej strane, každý viacdňový výletník, ktorý vchádzal do národného parku, musel nahlásiť, na ktorom kempovom mieste prespí. Hoci na výlety k&nbsp;nám chodili ľudia z&nbsp;celých Spojených štátov, zranení bolo málo. A&nbsp;ak áno, išlo skôr o&nbsp;nevoľnosť z&nbsp;nadmorskej výšky, následky slabšej kondície alebo zmeny počasia&nbsp;–&nbsp;v&nbsp;noci tu neraz napadol sneh a&nbsp;cez deň sa teploty šplhali k&nbsp;tridsiatke. Tí, čo išli vysoko do hôr, tam nekráčali v&nbsp;sandáloch a&nbsp;mali špičkové vybavenie. Nikto neriskoval.

Minulý týždeň vraj na strážcu TANAP-u&nbsp;zaútočil muž, ktorému sa nepáčilo, že ho napomína. Nebol to zďaleka prvý konflikt. V&nbsp;Amerike by si na rangera nikto netrúfol. Je nielen profesionálnym strážcom, ale aj členom horskej služby, policajtom, ochranárom. Ľudia sú tu vychovaní tak, že takéto autority rešpektujú. Čo povie ranger, to platí, a&nbsp;nikto s&nbsp;ním nepolemizuje, nevolá známym, nehľadá dieru v&nbsp;zákone. Každý vie, že za útok na verejného činiteľa by ho neminul poriadny trest. Ale opakujem, ja som sa s takýmto správaním ľudí v&nbsp;národnom parku nestretol.

Pracovali ste cez týždeň, cez víkendy ste mapovali krásu miestnej prírody. Pridelili nám auto, na ktorom sme mohli jazdiť, koľko a&nbsp;kam sme chceli. Neexistovala žiadna kniha jázd, tankovali sme zadarmo pri štátnych stojanoch. K&nbsp;oblečeniu a&nbsp;výstroji sme dostali kľúč, ktorý pasoval do všetkých rámp a&nbsp;chatiek pre rangerov. V&nbsp;každej bolo záchranárske vybavenie a&nbsp;vysielačka, elektrický prúd dodávali solárne panely. Cez všedné dni sme bývali v&nbsp;budove pre strážcov, ktorá leží v&nbsp;osade vo výške skoro 2 500 metrov. Mali sme v&nbsp;nej dvojizbový byt s&nbsp;televízorom, ktorý sme počas celej letnej sezóny ani raz nezapli. Večer sme z&nbsp;bytov povyliezali a&nbsp;sedávali sme v&nbsp;altánku alebo sme sa pri ohni rozprávali so strážcami z&nbsp;celej Ameriky. Potraviny sme si nakupovali v&nbsp;obchode pre zamestnancov, jediný problém bol s&nbsp;chlebom, ktorý nám nechutil. No brat mi poslal recept od starej mamy a&nbsp;piekli sme si ho sami. A&nbsp;tiež sme vnímali nadmorskú výšku, zemiaky sme si v&nbsp;riedkom vzduchu varili hodinu. Od vášho pobytu v&nbsp;Amerike už ubehol istý čas, ochrana prírody sa u&nbsp;nás zmenila na biznis, ne­vyhla sa jej politika. S&nbsp;Američanmi sme stále v&nbsp;kontakte. Viem, že v&nbsp;Národnom parku Skalnaté vrchy všetko funguje po starom. Zabehané veci nemajú dôvod meniť, myslím, že rangeri si akurát vymenili autá za modernejšie.

Slovenský ranger: Stano strážil americký národný park, medvede tam nemajú, politiku neriešia

Súvisiace články

Miliardár Vanderbilt nešetril. Jeho víkendový domček je trikrát väčší ako sídlo prezidenta USA

Kreolkino hniezdočko. V krásnom zámočku vo Dvorci sa usadila Haiťanka zo škandalóznej rodiny

Tucet rokov neschopnosti. Pod hradom Krásna Hôrka už ministrom nikto neverí, ukazujú im Bojnice

Najslávnejšie auto sveta vymyslel muž zo severu Čiech. Odobril mu ho Hitler, chválili hippies

Josef Laufer bol herec, spevák a šoumen. Ozajstným hrdinom bol však jeho otec, lekár Maximilián

Výber pre vás