Jana Šimíčková

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko pozerá na prsty politikom. Presnejšie, dozerá na všetkých mocných v našej krajine. Otvorene a nahlas upozorňuje na ich prešľapy i korupčné správanie. Jej hlas bolo počuť napríklad pri kauze nejasného míňania peňazí v súvislosti s predsedníctvom Slovenska Rade Európy, keď sa otvorene zastala bývalej zamestnankyne ministerstva zahraničných vecí Zuzany Hlávkovej. Nuž a aktuálne sa táto mimovládna organizácia o slovo prihlásila opäť. Pustila sa do prezidenta Andreja Kisku, ktorý čelí podozreniam, že chcel prostredníctvom svojej firmy pripraviť štát o desaťtisíce eur.

V čom urobila hlava štátu chybu, čo sa od nej očakávalo a čo by možno ešte mala urobiť, vysvetlil v rozhovore s JANOU ŠIMÍČKOVOU šéf Transparency International Slovensko GABRIEL ŠÍPOŠ.

Prekvapilo ma najmä to, že prezident má takýto problém. Nečakal som to od neho.

Že si nedal pozor, aby mal všetky dokumenty týkajúce sa prezidentských volieb v poriadku. A, samozrejme, prekvapila ma jeho reakcia, keď sa už na jeho problém s daňami prišlo.

Čo vám na jeho reakcii najviac prekážalo?

Nebola v súlade s tým, čo doteraz robil a hovoril. Myslím si, že chýbalo prevzatie zodpovednosti a doteraz sa s tým nevyrovnal. Nepredložil dôveryhodnú odpoveď, ako sa vlastne účtovali náklady na jeho kampaň. Vedieť verejnosti odpovedať na pochybnosti je pritom otázka politickej kultúry.

Jednoducho sa mal k tomu postaviť čelom. Pretože zjavne sa stala chyba. Nevieme síce, do akej miery to bolo plánované, do akej miery o tom vedel a na podvode s daňami sa priamo zúčastnil, ale minimálne teraz by som od neho očakával, že sa verejne ospravedlní. Lebo ak by podvod prešiel, tak by zbohatol aj na úkor štátu. Navyše, sú tu pochybnosti týkajúce sa financovania jeho prezidentskej kampane. Mal teda urobiť všetko pre to, aby vyvrátil medzi ľuďmi a odbornou verejnosťou podozrenia, že mohol dokonca porušiť volebné zákony. Aby sme si boli úplne istí, že dodržiaval zákon, očakával by som, že urýchlene predloží celú účtovnú evidenciu výdavkov na kampaň.

Andrej Kiska odmieta odpovedať aj na to, či spoločnosť KTAG bola jediná firma, prostredníctvom ktorej chcel výdavky na kampaň účtovať.

Samozrejme, vôbec nie je isté, či to bola jediná firma. Je pravda, že v roku 2014 platil iný volebný zákon, oveľa laxnejší, ako platí dnes, čiže kontrola bola menšia.

Napríklad prezidentská kampaň sa merala len dva týždne pred jedným a dva týždne pred druhým kolom. Všetkým však bolo jasné, že reálne nikto nemal dvojtýždňovú kampaň. Napokon, aj Andrej Kiska priznal, že oveľa väčšia časť jeho kampane bola rok až rok a pol predtým, ako sa oficiálne začala. Priznal aj sumu, ale nevieme, aké výdavky skutočne mal, neexistovali transparentné účty, ne-existovala štátna komisia, ktorá dnes rieši podania v takýchto veciach. Jednoducho, v tom čase odovzdali kandidáti na ministerstvo financií nejaké materiály obsahujúce pár čísiel a bolo.

Prezident Kiska na svoju obhajobu uvádzal, že jeho výdavky kontrolovalo ministerstvo financií a všetko bolo v poriadku.

Ministerstvo financií neriešilo žiadne účtovníctvo. Táto reakcia prezidenta je naozaj slabučký argument.

Poslanci finančného výboru od rezortu chcú, aby im predložilo všetky dokumenty Andreja Kisku súvisiace s volebnou kampaňou. Má to vôbec význam?

Myslím si, že by to mali pýtať od prezidenta. Ministerstvo im dá možno len kopu papierov, z ktorých však nič nezistia.

Čo sa dalo vyčítať z daňových dokumentov týkajúcich sa firmy KTAG, ktoré prenikli na verejnosť?

Zhrniem to jednoducho - vidno snahu zarátať do účtovníctva časť volebnej kampane a takpovediac si tým znížiť daň. Ale možno sa to naozaj stalo náhodou.

Dá sa vôbec v takomto prípade hovoriť o náhode?

Veľmi nepravdepodobne išlo o náhodu. Ja som však mal na mysli náhodu, že sa to stalo tak akosi mimo prezidenta, ktorý nemusel tušiť, že si výdavky na jeho kampaň zarátala spoločnosť do svojich nákladov. Nepoznáme, aké sú vo firme vzťahy, nepoznáme kvalitu jej účtovníka a tak ďalej.

Naznačujete, že spoločnosť KTAG to mohla robiť bez vedomia Andreja Kisku?

Prezidenta zaujímalo, či taká podrobná kontrola bola aj u ostatných kandidátov. Nebola to však detinská reakcia? Namiesto priznania chyby upriamenie pozornosti na iných?

Celkovo jeho reakcia bola veľmi obranná. Na druhej strane je veľmi vážna otázka, nakoľko sú štátne orgány pri vymáhaní zákona rovnako férové voči všetkým, takže táto poznámka mi nevadila. Je totiž naozaj dôležité vedieť, či daniari, polícia aj prokuratúra postupujú rovnako dôsledne a tvrdo voči všetkým. Ale to by mala byť zo strany prezidenta len taká poznámka na konci, pretože v prvom momente by som očakával riadne vysvetlenie prípadu. Opakujem, neprišlo žiadne ospravedlnenie, čo nabúrava dôveru k nemu. Išlo o výdavky na prezidentskú kampaň a je otázka, či dodržal zákon a či sa férovo dostal do úradu.

Čiže mohol pokojne minúť aj viac peňazí, ako oficiálne priznal a mal dovolené.

Áno. Zákon limituje výdavky na kampaň, pretože má snahu, aby sa dodržala férová súťaž, aby extra bohatí ľudia len tak nevyhrávali pozície v štáte. V prípade Andreja Kisku je veľmi dôležité vedieť a byť si istý, že voľby vyhral férovo. Preto som od neho očakával ďalší krok a to je zverejnenie celej dokumentácie týkajúcej sa predvolebnej kampane, aby sme videli, kedy boli faktúry vyplatené, či údaje v nich sedia s tým, čo zaslali ministerstvu financií. Lenže prišlo ďalšie sklamanie, keď prezident povedal, že on už nič nebude ukazovať ani vysvetľovať a vec považuje za uzavretú.

To je však prístup, ktorý práve Andrej Kiska často kritizuje u iných. Viete si to v jeho prípade vysvetliť?

Jediné vysvetlenie je, že niečo skrýva. Nevyzerá to dôveryhodne. Andrej Kiska podnikol mnoho dobrých krokov, aj ja si ho cením za mnohé jeho bitky a nominácie. Množstvo vecí robí v záujme zlepšenia politickej kultúry na Slovensku, ale keď prišla prvá vážnejšia vec ohľadom jeho osoby, tak zlyhal. To ma naozaj sklamalo.

Na druhej strane je zaujímavé, že to prišlo po takom dlhom čase od konania daňovej kontroly. Prezident v súvislosti s únikom dokumentov hovorí o mafiánskom štáte. Máte rovnaký názor? Mnohí sa tiež pýtajú, prečo to ktosi vytiahol práve teraz.

Ťažko povedať. Vidíte, že informácie sú kúskované a podávajú sa v štýle, ktorý navodzuje pocit, že veľmi pravdepodobne nejde o náhodu. Či je to politická, alebo nejaká iná, obchodná hra… Neviem. Ale prezident má pravdu v tom, že s takýmito dokumentmi sa niekto hrá. A nie je to zďaleka jediný prípad. Takých dokumentov je veľa. Osobne si myslím, že občania majú na tieto informácie právo.

Majú právo na informácie z daňového spisu?

Nie konkrétne na daňový spis, ale na informáciu, že prezident, respektíve jeho firma, bol prichytený pri krátení daní a pri zarátaní výdavkov na kampaň do nákladov. Samozrejme, považujem za problém, že takéto dokumenty sa vyťahujú, čo automaticky vyvoláva otázku, kto ich má k dispozícii. Väčšinou je to vládna koalícia, ktorá má predmetné inštitúcie pod kontrolou. Ale po-dľa mňa by tieto informácie mali byť verejné.

Čo konkrétne by teda malo byť verejné?

Nie samotný dokument z daňovej kontroly, ale jej záver, že hociktorý verejný funkcionár, respektíve jeho firma, porušil zákon. Máme na to právo.

A akým spôsobom by to malo legálne fungovať?

Napríklad daňové riaditeľstvo by malo zoznam firiem, v ktorých vystupujú verejní funkcionári, a len čo by závažnejším spôsobom porušili zákon, a to nehovorím o zlom parkovaní, tak by sa to hlásilo do parlamentu. Ten by to všetko prešetril. Zároveň by z toho bola informácia pre verejnosť.

Myslíte si, že by sa našla politická vôľa na zmenu zákonov, ktoré by čosi také umožňovali?

Zatiaľ to nastavené nemáme, ale po takýchto škandáloch väčšinou prichádza ochota zákony zmeniť. Mne sa naozaj zdá absurdné, aby verejnosť, keby to niekto nevyniesol, nemala ani tušenia, že prezident, respektíve jeho firma, porušil zákon.

Pán Rybanič vyniesol informáciu o bankovom účte ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Spoločnosť ho označila za hrdinu. Bolo to v poriadku?

Je jasné, že na to nemal právo. Premiér mal zas informácie o Matovičovi, ani on na to zjavne nemal právo.

To je podľa mňa silné slovo. Ale že sme v mnohom nefunkčný štát, že sa tu nedodržiavajú zákony, že obzvlášť polícia a prokuratúra nefungujú a nepracujú rovnako pri všetkých porušovateľoch zákonov, je podľa mňa očividné.

Ako vnímate prejavenie účinnej ľútosti, vďaka ktorej sa trestnému stíhaniu vyhol aj konateľ firmy KTAG? Stačí to?

Je to niečo podobné ako daňová amnestia. Ale ja neviem adekvátne zhodnotiť, či to v takýchto prípadoch je, alebo nie je efektívny a spravodlivý nástroj. Vidíme napríklad podnikateľa Bašternáka, pri ktorom sa účinná ľútosť tiež skloňuje, pričom u neho ide o výrazne väčšie sumy.

Porovnávali by ste prípad Andreja Kisku s Bašternákovým?

Ide o machinácie s daňami, ale sú tam dosť dôležité rozdiely.

Pre mňa ten najdôležitejší je v tom, že v prípade firmy Andreja Kisku - a o tom pochybnosti zatiaľ nie sú - konal štát správne. Konal presne tak, ako by som očakával, že dobre fungujúci štát bude konať pri všetkých. Pozrel sa na spoločnosť, pri ktorej bolo podozrenie, že krátila dane, a bez ohľadu na vysokú funkciu majiteľa firmy, teda Andreja Kisku, uložila sankciu. Samozrejme, stále je tu otázka, či to nebol náhodou cielený postup len na jedného kandidáta. No v podstate to bol dobrý postup štátu.

Táto kauza bola presný opak. Nie je to síce potvrdené, ale je veľmi pravdepodobné, že je to príbeh nefunkčného štátu, ktorý kryje človeka podozrivého z machinácií zhruba desať- až pätnásťnásobne väčších ako u prezidenta Kisku. Teda štát v zásade nechal človeka robiť podvody a nezasiahol. A je to o to horšie, že existujú podozrenia, že takýto podnikateľ bol krytý vysokopostavenými politikmi. U Bašternáka navyše ľútosť prišla až po verejnom tlaku, kým prezidentova firma chybu uznala a daň doplatila ešte vtedy, keď o tom verejnosť ani len netušila. Čo však robí prípad prezidenta vážnejším, je, že išlo o politickú súťaž a o to, ako sa niekto stal hlavou štátu. Bašternák je z tohto hľadiska „len“ podnikateľ. Preto pochybnosti v prípade Andreja Kisku nemožno brať na ľahkú váhu. Trošku to podkopáva jeho legitimitu.

Veríte mu, že sa o všetkom dozvedel od konateľa firmy KTAG v deň, keď informácie prenikli na verejnosť?

Nepresvedčilo ma to. Prezident sa odťahoval od firmy a navodzoval dojem, že nevedel, čo sa vlastne deje. Znelo to veľmi falošne a amatérsky. Aj keď teoreticky o začiatku kontroly naozaj vedieť nemusel. To je však podľa mňa veľmi nepravdepodobné. Veď minimálne, keď daniari rozhodli, že firma musí doplatiť desaťtisíce eur, čím sám prezident prišiel o tisíce eur, tak o tom musel vedieť aj on. Teda minimálne pred rokom.

Ako sa mal zachovať v prípade, že o všetkom vedel hneď od začiatku? Viete si predstaviť, že by pred verejnosť predstúpil hneď po závažných zisteniach daniarov?

Možno by to bolo ideálne, ale neviem si predstaviť, a to ani pri tých najsvätejších politikoch na svete, že by s takouto informáciou vyšli von sami. Samozrejme, z jeho pohľadu by to malo výhodu, že hneď zničí potenciál možného obchodovania zo strany jeho neprajníkov. Zrejme však spravil kalkuláciu, že s tým skúsi žiť.

Čo ešte od prezidenta očakávate? Očakávate vôbec niečo?

Stále platí, že nevieme, či financovanie jeho kampane bolo legálne a či dodržal všetky podmienky. Takže si myslím, že by naozaj pomohlo, keby ukázal zoznam všetkých výdavkov. Ak to nespraví - a vyzerá, že už to riešiť nechce -, zostáva tieň pochybností. A to fakt nie je banálna vec. S čím však súhlasím, je, nech sa aj on postaví a ďalej tlačí na vládu, aby sa s takýmito dokumentmi neobchodovalo. Čiže nech vytvorí správny tlak na hľadanie systému väčšieho dozoru nad finančnou a daňovou správou, ktoré by sa rozhodne nemali využívať na obchodné či, nebodaj, politické spory. To je podľa mňa dobrá téma a tú treba podporovať.

Ďalšia aktuálna téma sú majetkové priznania. Skontrolovať to pri politikoch ešte stále nevieme. Napríklad majetok v zahraničí.

My nevieme ani ten slovenský dobre skontrolovať. Musím priznať, že k protikorupčnému účinku majetkových priznaní som trošku skeptický. V dnešnom globálnom svete je totiž náročné napísať taký zákon, z ktorého niet úniku cez kamarátov či zahraničné firmy. Naše majetkové priznania majú dva hlavné problémy. Jednak sú veľmi nahrubo napísané, teda priznáte, že máte nejakú pôdu, nejaký majetok, ale nie je jasné, či je to nová vila za sto miliónov, alebo domček po rodičoch. Druhý problém je kontrola. Kontrolujú politici, sčasti verejnosť, lebo je to na internete, ale existuje veľmi malá šanca reálne niečo nájsť. Ani len príjmy nie sú poriadne vysvetlené.

Zlepšiť sa to dá. S novými návrhmi prichádza aj opozícia.

Dá, som však trošku opatrný v tom, koľko politickej energie by som do toho dal. Znie to síce ako lákavá téma, ale reálne to spraviť dobre je náročné. Oveľa viac energie by som venoval tomu, aby sme mali funkčnú políciu a prokuratúru, lebo cez verejné informácie o majetkoch toho podľa mňa veľa nezistíme. Musíme sa dostať k bankovým transakciám, k súkromným a firemným účtom. Kľúč k úspešnému stíhaniu politikov nie je v tom, že budú mať zverejnené podrobné majetkové priznania, ale že máme dostatočne nezávislú políciu, prokuratúru aj súdnictvo. A v tom máme na Slovensku oveľa väčší problém.

OĽaNO navrhuje zriadiť špeciálny úrad, ktorý by dohliadal na majetky politikov. Viete si predstaviť jeho fungovanie?

Teoreticky áno, ale na Slovensku nemáme dobré skúsenosti s tým, že by politici vedeli menovať nezávislých ľudí. Stačí, keď sa pozrieme na nedávnu voľbu šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Premiér aj vláda navodzovali dojem, že to bude férovejšie, otvorené verejnosti, aby spoznala kandidátov na tento post. V princípe to však bola len hra, s vysokou pravdepodobnosťou s kandidátom vybraným dopredu. A tento úrad kontroluje prácu štátnych úradov. Teraz si predstavte, že zriadime úrad, ktorý by mal kontrolovať priamo politikov a ich majetky. Myslíte si, že na jeho čelo by vymenovali naozaj kvalifikovaných ľudí? Čiže áno, v škandinávskej politickej kultúre si viem takýto úrad predstaviť, ale na Slovensku by to podľa mňa nefungovalo.

Napriek súčasnej politickej konštelácii ste sa dostali do dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, čo mnohých prekvapilo aj preto, že ste sa na to vôbec dali. Neľutujete tento krok? Darí sa vám dozerať na transparentnosť?

Podarilo sa mi pár vecí presadiť. Keď sa pozriete napríklad na internet, už tam nájdete - na rozdiel od minulosti - pred každým rokovaním program, sú zverejnené materiály, po rokovaní závery a úlohy pre manažment. Čo sa týka transparentnosti a čo vlastne robíme, máme oveľa lepšiu kontrolu zmlúv, na každé rokovanie predkladáme zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým sa menia alebo zvyšujú zmluvy, a predstavenstvo vysvetlí, prečo je to tak. Čiže vidím väčšiu šancu niečo ustrážiť. Ale vidím, samozrejme, aj veci, ktoré idú pomaly.

Chceli by sme dosiahnuť väčší pokrok v lepšom zverejňovaní dát o kvalite nemocníc. Poisťovňa by podľa mňa mala sama na kvalitu tlačiť a nielen platiť, ale aj reálne sa snažiť odmeňovať dobrú robotu. Jediná cesta je zverejňovať dáta o výsledkoch nemocníc. V tom sme ešte veľmi nepokročili. Podobne by som rád videl lepší systém a kritériá pri rozhodovaní, či niekomu dajú, alebo nedajú zmluvu. V minulosti práve v tejto oblasti vznikli známe škandály ako teta Anka či doktor Kostka. Nejaký proces síce nastavený je, ale na môj vkus sa priveľmi rozhoduje subjektívne.

„Či sme mafiánsky štát? To je podľa mňa silné slovo,“ tvrdí šéf Transparency International Slovensko

Výber pre vás

„Či sme mafiánsky štát? To je podľa mňa silné slovo,“ tvrdí šéf Transparency International Slovensko

Súvisiace články

Nancy Závodská: Kiskov knokaut prezidentovi

Neuveríte, čo Popradčanov trápi viac, než Kiskov daňový škandál!

Kiskova exmanželka si brúsi zuby na lukratívny flek v politike. „Vyťaží z priezviska, z ničoho iného,“ tvrdí jej sok

Výber pre vás