Život s medveďmi: Ľudia na Poľane kedysi nemali ani len ploty, dnes chodia po dvore s pištoľami

Medveď narušil pokoj vidieka: Ráno som chodila strážiť dojičky, hovorí Vladimíra Fabriciusová

Problém s medveďmi sa ťahá roky: Ich správanie sa zmenilo, človeka sa neboja, tvrdí odborníčka

Ján Dzúr

Vyrastala uprostred hôr, v&nbsp;dnes zdevastovanej Korytnici, kde bol jej otec primárom. Študovala na Fakulte ekológie a&nbsp;environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, kde neskôr absolvovala aj doktorandské štúdium. V&nbsp;roku 2010 sa stala riaditeľkou CHKO Poľana, ktorá pod jej vedením získala prestížne ocenenie UNESCO za najlepší manažment biosférickej rezervácie na svete. Pracovala na ministerstve životného prostredia. Dnes vedie sekciu ochrany prírody a&nbsp;krajiny Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. „Do <a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/fotostory/kupele-korytnica-su-top-hanbou-slovenska-sem-mal-minister-sulik-priviest-rodinku-geissovcov" target="_blank">Korytnice</a> kedysi chodili herci ako Ivan Rajniak, Michal Dočolomanský, Kamila Magálová či desiatky ďalších známych ľudí, ktorí túžili anonymne si tam oddýchnuť. Pre mňa sa útočiskom stala príroda, cítila som v&nbsp;nej slobodu a&nbsp;istotu. Ako trojročná som sa už sama motala po lese. Učila som sa v&nbsp;ňom chodiť potichu, aby som nerušila zvieratá. Prekračovala som halúzky, ktoré pod nohami mohli prasknúť. Medveď tam nebol žiadnou raritou, no keďže ich život skúmam už štrnásť rokov, viem, že sa správal úplne inak ako dnešné jedince,“ prezradila VLADIMÍRA FABRICIUSOVÁ (49) v&nbsp;rozhovore JÁNOVI DZÚROVI.

Nebáli ste sa? Vyrastala som v&nbsp;úplne inej spoločnosti, ako je tá dnešná. Stále mám dojem, že v&nbsp;nej bolo viac úcty a&nbsp;rešpektu, zviera sa nikdy nemohlo stať témou dvoch rozhádaných politických táborov. <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/hotela-jasnej-dobyjali-medvede-oficieri-nato-utiekli-dvere-branili-kuchari-casnici" target="_blank">Medvede </a>chodili aj popred náš dom, kým sme si nezabezpečili odpadky, hrabali sa v&nbsp;nich. Ale zakaždým, keď sa v&nbsp;blízkosti chlpáča objavil človek, utiekol. Keď sme išli na čučoriedky nad Korytnicu, šípili sme, kde sú, a&nbsp;ony zasa z&nbsp;diaľky pozorovali nás. Nemali dôvod sa ukazovať ani hrať v&nbsp;ľudskej blízkosti. To bolo ich prirodzené správanie.

KRÁĽ KARPATSKÝCH LESOV. POZRITE SI ZÁBERY MEDVEĎA HNEDÉHO V NAŠEJ GALÉRII

Čo sa zmenilo? O&nbsp;tom by vám najlepšie vedeli porozprávať lazníci z&nbsp;Podpoľania. Stovky rokov žili v&nbsp;symbióze s&nbsp;prírodou, niektorí okolo domov nemali ani ploty – veď načo? Medveďa tam nikto nevidel večnosť a&nbsp;zrazu im začali chodiť do záhrad. Medvedice si brlohy stavali 20 metrov od obydlí, prechádzali sa po dedinách. Život vidiečanov sa od základu zmenil. Nikto sa nebicykluje, deti vozia rodičia do školy autom. Rodiny zažívajú tlak na psychiku, takto si život nepredstavovali, no od Európskej komisie počúvajú, že si naň majú zvyknúť. Trápilo vás to? Určite. Sú to skromní, tolerantní a&nbsp;srdeční ľudia, čakajú len na pomoc, ktorá neprichádza. Mnohí sú v&nbsp;zrelom veku, deti im odišli do miest, žijú tu sami, niekde iba ženy vdovy. Za chalupou majú ovocné stromy, chovajú hydinu, ovce, včely, pestujú jahody. Všetko im zničil medveď, ktorého nevedel odplašiť ani zásahový tím. Keď mi zavolali z&nbsp;Látok, že dojičky sa ráno strachujú chodiť do práce, mala som výčitky svedomia. Trápilo ma, že kvôli ochrane zvieraťa trpia ľudia. Išla som ako strážkyňa s&nbsp;nimi. Zašla som aj k&nbsp;mladému páru, ktorý na lazoch choval kone. Do sadu im medveď chodil každý večer, nikoho sa nebál. Muž teraz kráča okolo gazdovstva s&nbsp;pištoľou, jeho pani sa bojí vyjsť s&nbsp;kočíkom na priedomie. Keď k&nbsp;starej mame dorazili na prázdniny vnúčatá zo zahraničia, ich mama ich chcela o&nbsp;pár hodín odviezť späť. Zbadala<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/zoci-voci-medvedovi" target="_blank"> medveďa</a>, ktorý sa motal po dvore. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Počul som, že keď ste sa v&nbsp;roku 2014 stali riaditeľkou CHKO Poľana, ochranári a&nbsp;poľovníci si tam nevedeli prísť na meno. Vymyslela som projekt, kde na stacionároch v&nbsp;čase medvedej ruje stáli dva nezmieriteľné tábory: jeden poľovník a&nbsp;jeden ochranca prírody. A&nbsp;stalo sa niečo nevídané. Okrem toho, že sa vzájomne prestali podozrievať, vznikli nové priateľstvá. Založili sme koordinačnú radu biosférickej rezervácie, špeciálne pre veľké šelmy. Niekoľkokrát za rok sme sa stretávali s&nbsp;najväčšími odborníkmi v&nbsp;tejto oblasti, vždy sme však prizvali aj miestnych lesníkov a&nbsp;poľnohospodárov. Riešili sme medvede, monitorovali ich pohyb, navrhovali, čo ďalej. Stop sme dostali z&nbsp;ministerstva životného prostredia. Samice už v&nbsp;tom čase rodili čoraz viac mláďat. Nie jedno, ale dve-tri. Príčin, prečo medvedia populácia rastie, je veľa. Je za tým zmena drevinového zloženia, neregulácia, slabý výskum. Už pred ôsmimi rokmi mi rešpektovaný odborník na tieto šelmy profesor Ladislav Paule hovoril, že musíme pristúpiť k&nbsp;cielenému regulačnému odlovu, pretože nastanú ťažkosti. Keď je cielená regulácia, populácia medveďov je zdravá, plachá, rešpektuje hranice. Teraz je to tak, že už niekoľko generácií <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/stratou-milovaneho-manzela-nevie-zmierit-navstivili-sme-vdovu-ktorej-muza-zabil-medved" target="_blank">medveďov</a> nemá z&nbsp;človeka strach. Potrebovali sme to vyriešiť, no vždy bol nejaký problém. Napríklad s&nbsp;kukuricou. Dali sme urobiť vedecký výskum, ktorý ukázal, že pred polstoročím pod Poľanou zasadili o&nbsp;50 percent viac kukurice ako teraz. A&nbsp;maca v&nbsp;nej ni­kto nevidel. Čo sme urobili zle? Regulácia medveďov mala prísť oveľa skôr a&nbsp;mala byť sofistikovanejšia.

Ako to robia v&nbsp;iných krajinách Európy? Na západe ich vyhubili a&nbsp;nechcú ich tam ani do zoologických záhrad, nieto do voľnej prírody. Ideálne z&nbsp;môjho pohľadu je Švédsko. Krajinu majú rozdelenú na oblasti, kde je prioritou poľnohospodárstvo a&nbsp;ekonomika, a&nbsp;divočinu. V&nbsp;prvej kvôli tradíciám miestnych ľudí a&nbsp;životnému komfortu regulujú medvede, v&nbsp;druhej zasahujú len sporadicky. Tam je medveď doma a&nbsp;nikto sa nemôže čudovať, ak jeho laby nájde odtlačené na chodníku. Myslím si, že keby sme prijali tento model, pridáme vlastný výskum a&nbsp;skúsenosti a&nbsp;poradíme sa s&nbsp;poľnohospodármi a&nbsp;lesníkmi, o&nbsp;pár rokov by už nikto v&nbsp;Podpoľaní či inej časti Slovenska nemusel voziť dieťa do školy autom.

Viem o&nbsp;petícii, v&nbsp;ktorej ľudia žiadajú vaše odvolanie. Vraj ochranárka má dbať o&nbsp;prírodu a&nbsp;nie do nej zasahovať. To, že som vo verejnej funkcii, znamená, že za niečo nesiem zodpovednosť. Ľudský život je jednoducho nadradený životu zvieraťa. Nech ma ľudia hodnotia, ale nesúdia. Veľa z&nbsp;nich ani len netuší, k&nbsp;čomu sa vyjadruje, no na sociálnej sieti majú akýsi pocit nadradenosti. Ja predsa nebudem kritizovať chirurgovu prácu, o&nbsp;ktorej nič neviem. Pri sebe to ešte znesiem, ale ak sa spustí lavína nadávok na vdovu, ktorej medveď podrhol sliepky, a&nbsp;ľudia jej píšu, nech ide do paneláka, to ma naozaj mrzí. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Po známom prípade z&nbsp;Liptovského Mikuláša na vás ochranári podali trestné oznámenie. Nemôžem si dovoliť klamať a&nbsp;ani to robiť nebudem. Cítila som obrovský záväzok voči rodičom, ktorých deti ten medveď pohrýzol. Naším cieľom bolo, aby sa už nikdy nevrátil k&nbsp;ľudským obydliam. S&nbsp;medveďmi som strávila neúrekom času a&nbsp;mám dojem, že to, čo sa deje s&nbsp;ľuďmi, deje sa aj s&nbsp;nimi. Akoby boli odrazom nášho bytia. My sme čoraz agresívnejší, panovačnejší, rozťahujeme sa. Aj ony prekračujú svoje hranice, <a rel="noopener" href="https://www.enviroportal.sk/clanok/taraba-v-bruseli-hovoril-o-medvedoch-nepodporuje-zakon-o-obnove-prirody" target="_blank">medveď</a> napríklad nikdy ne­útočil na dieťa. V&nbsp;Liptovskom Mikuláši ho napadol zámerne, to nebolo tak, že mu vošlo do cesty. Ochranárska iniciatíva tvrdí, že išlo len o&nbsp;divadlo na uspokojenie verejnosti. Vraj ste zastrelili nesprávneho medveďa. Stojím si za tým, že v&nbsp;daných podmienkach sme zásah na Liptove zvládli najlepšie, ako sme vedeli. Dronista dal do softvéru všetky relevantné informácie a&nbsp;medveďa našiel v&nbsp;lese medzi Iľanovom a&nbsp;Závažnou Porubou. Spolu s&nbsp;ním tam bolo ďalších osem medveďov, niektoré sto metrov od domov. Ani ten najväčší odborník vám v&nbsp;okamihu o&nbsp;bežiacom medveďovi nepovie úplne presné detaily. Možno sme sa mýlili v&nbsp;maličkostiach, no určite nie v&nbsp;jeho identifikácii. Inak akúsi škodoradosť pociťujem pri každom príspevku, kde sa vyjadrujem k&nbsp;medveďom. A&nbsp;niekedy aj nenávisť a&nbsp;vyhrážky.

Z&nbsp;laických kruhov zaznieva, že na ochranu a&nbsp;prevenciu medveďa idú obrovské peniaze, ani tie však neprinášajú osoh. Financie, ktoré sa použili ne­efektívne, nevrátime. Musíme však investovať do bezpečia obyvateľstva, zachovania biodiverzity a, samozrejme, výskumu. Netušíme, koľko mláďat sa rodí, a&nbsp;nemáme poznatky ani o&nbsp;tom, či <a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/pribehy/osud-zastrelenej-medvedice-rozdelil-slovensko-je-viac-bezpecnost-ludi-alebo-pokoj-zvierata" target="_blank">synantropná medvedia populácia</a> vplýva na psychické zdravie človeka. Ľudia, ktorým medveď behá po sade, od samozvaných ochranárov počúvajú, nech sa odsťahujú alebo spília hrušku. Zasa si nenahovárajme, že je to normálne. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Akým zvieraťom je vlastne medveď? Nádherným, často myslím na to, že jeho život sa prelína s&nbsp;človekom. Hneď po narodení má medvieďa krásny vzťah s&nbsp;matkou. Tá s&nbsp;ním trávi mnoho času, láska sa s&nbsp;ním, a&nbsp;ak treba, aj ho capne labou. Stačí sa na <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/hory-zime-vyziadali-12-obeti-zomrel-maly-lyziar-aj-zena-ktoru-liptove-napadol-medved" target="_blank">mláďatá</a> chvíľu pozerať a&nbsp;hneď viete, kto je samec a&nbsp;kto samica. Samozrejme, tým, že ide o&nbsp;najväčšiu karpatskú šelmu, vzbudzuje medveď rešpekt nielen v&nbsp;prírode, ale aj medzi nami. Tým, že som sa tejto problematike venovala a&nbsp;bola kontroverzná od začiatku, snažila som sa o&nbsp;nich zistiť čo najviac. Až som sa niekedy s&nbsp;nimi cítila spätá. Vaším obľúbencom bol Gašpar, dominantný samec, ktorý má už vyše 20 rokov. Keď boli moji synovia malí, strávila som s&nbsp;nimi noc v&nbsp;malej drevenej búde v&nbsp;lese. Prišlo k&nbsp;nám trinásť medveďov, ktoré sa neďaleko nás pásli. Bolo to čosi nádherné. Gašpar zašiel celkom blízko a&nbsp;zafučal do búdy. Len vtedy som si uvedomila, že si s&nbsp;nami môže urobiť, čo chce. No on si ľahol vedľa, akoby na nás pred ostatnými medveďmi dohliadal. Ráno nám doprial to, čo vidí málokto. Nežne sa pritúlil k svojej milej a&nbsp;hodinu a&nbsp;pol sa vedľa nás párili. Okrem toho som pár malých medvieďat chovala. Sú ako bábätká, ešte si aj odgrgli na mojom pleci, keď sa napili mlieka.

Rovnako ako ľudia, aj ony vraj majú svoju povahu. Medveď si v&nbsp;lese počas ruje hľadá medvedicu, pária sa dominantné jedince. Niektoré sú nežné a&nbsp;romantické, dotýkajú sa ňufákmi, túlia sa k&nbsp;sebe. Po párení, na rozdiel od vlkov, ktoré sú spolu celý život, sa rozchádzajú. Skoro 400-kilový medveď Maximus, ktorý bol roky kráľom Poľany, bol flegmatik. Ostatné medvede sa mu podriadili. Mišo, ktorý ho nahradil, bol cholerik, tomu som už toľko neverila. Obvykle sa medvede pobijú pre samicu alebo korisť.

Život vidiečanov sa od základu zmenil. Nikto sa nebicykluje, deti vozia rodičia do školy autom. Rodiny zažívajú tlak na psychiku.

Poslanci Národnej rady nedávno definitívne schválili zákon, ktorým sa upravuje regulácia medveďov. Pre jeho výskyt sa bude môcť napríklad vyhlásiť mimoriadna situácia, podobne ako pri zeme­trasení či pri teroristickom útoku. Ide o&nbsp;iniciatívu KDH, tento krok má prispieť k&nbsp;návratu medveďa hnedého na miesta jeho prirodzeného výskytu. Zjednoduší sa ním <a rel="noopener" href="https://spravy.rtvs.sk/2024/04/idealne-by-bolo-keby-polovnici-a-ochranari-nasli-spolocnu-rec-takto-vnimaju-regulaciu-medveda-zoologovia/" target="_blank">regulácia problémových jedincov,</a> ktoré stratili plachosť, potulujú sa v&nbsp;blízkosti ľudských obydlí, robia škodu na majetku, ohrozujú človeka. Ak sa medvede vyskytnú v&nbsp;intraviláne obcí, samosprávy budú mať možnosť prijať také opatrenia, ktoré zákon o&nbsp;civilnej ochrane už v&nbsp;aktuálnom znení pripúšťa pri vyhlásení mimoriadnej situácie z&nbsp;iných dôvodov. Vyhlasovať ju budú okresné úrady. Až čas a&nbsp;prax ukážu jeho opodstatnenosť, no už teraz vidíme, že v&nbsp;prípade medveďa hnedého dochádza nielen k&nbsp;rastu jeho početnosti, ale najmä zmene správania. Včera som sa stretla so zástupcami ministerstva cestovného ruchu. Z&nbsp;ich slov vyplýva, že značné množstvo návštevníkov, predovšetkým z&nbsp;Česka, ruší pre obavy z&nbsp;medveďov dovolenky v&nbsp;našich horách.

Veľa sa v&nbsp;tejto súvislosti hovorí o&nbsp;zásahových tímoch pre medveďa hnedého. Minister životného prostredia nedávno povedal, že ich nejde rušiť, naopak, investoval do nich ďalších dvestotisíc eur. Bohužiaľ, pri tvorbe zásahových tímov neboli vytvorené žiadne kritériá. A&nbsp;tak sa do nich dostali aj ľudia, ktorí o&nbsp;medveďoch nevedeli takmer nič. Nemali poriadne zbrane, nevedeli s&nbsp;nimi narábať. Museli sme investovať do <a rel="noopener" href="https://zasahovytim.sopsr.sk/" target="_blank">profesionalizácie tímov</a>, od ktorých ľudia očakávajú, že problémové medvedie jedince dokážu eliminovať. Dlhé roky snívam o&nbsp;biometrii, určitej forme elektronického kľúča, pomocou ktorej by sme vedeli identifikovať problémové jedince. V&nbsp;Kanade už prostredníctvom nej medvede sledujú.

Život s medveďmi: Ľudia na Poľane kedysi nemali ani len ploty, dnes chodia po dvore s pištoľami

Súvisiace články

Lieči sa smiechom: Dianka ochorela na leukémiu a žije s nádorom v hlave, no stále pomáha iným

Apoštola vymenil proletár: V Olomouci je raritou socialistický orloj, turisti si z neho uťahujú

Agresívny mladík vrazil autom do davu ľudí, naháňala ho polícia: Svedkyňa jej zásah spochybňuje

Žijú v kocke z betónu: Manželia si splnili sen o netradičnom bývaní, usadili sa na streche sila

Slovenský ranger: Stano strážil americký národný park, medvede tam nemajú, politiku neriešia

Výber pre vás