Pod zmenu klímy sa podpisuje ľudská pohodlnosť, hovorí klimatológ Faško

Máme to, čo sme si urobili sami, tvrdí klimatológ Pavel Faško

Klimatológ: Môže sa stať, že v najbližších rokoch zaznamenáme rekord globálnej teploty na Zemi

Lívia Černická

Fenomény s poetickým názvom El Niňo (chlapček), jeho náprotivok La Niňa (dievčatko) ovplyvňujú celý svet. Prinášajú totiž požiare, ale aj povodne. Priemyselná revolúcia dala ľudstvu isté pohodlie, ale zanecháva nezmazateľnú stopu na celej planéte. „Musíme sa zmieriť s tým, že sme klimatickú zmenu spôsobili my,“ hovorí klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel FAŠKO.

V druhej polovici roka by sa mohol vyvinúť jav El Niňo. Ale – čo to vlastne je?

- El Niňo, ale aj jeho náprotivok La Niňa vyplýva zo vzťahu medzi oceánom a atmosférou a vyskytuje sa na južnej pologuli v rovníkových oblastiach Tichého oceánu. Konkrétne El Niňo sa prejavuje otepľovaním povrchovej vrstvy morskej vody v oblasti centrálneho a východného Tichého oceánu. V období pred nástupom El Niňa ženú pravidelne prúdiace pasátové vetry smerom na západ morskú vodu. Po zoslabení pasátu sa začne nahromadená voda prirodzene vracať naspäť, prúdi opačným smerom, teda na východ. Už zohriata voda otepľuje pobrežie Južnej Ameriky, predovšetkým pobrežie Peru, Ekvádoru a Kolumbie.

Oteplenie je výrazné? A ako môže ovplyvniť životy tamojších ľudí?

- Je, môže to byť aj vyše o päť stupňov. V extrémnych prípadoch dokonca aj o vyše jedenásť stupňov. A to v prostredí, ktoré sa vyznačuje studeným morským prúdom. To zásadne ovplyvňuje nielen život morskej fauny a flóry. Veľa ľudí sa v týchto regiónoch živí rybolovom, ale ryby tam potrebujú chladnú vodu. Preto tam vznikajú veľké ekonomické škody. Vplyvom oteplenia však dochádza k výraznému zosilneniu zrážok. Veľmi výrazné dažde môžu napáchať ďalšie ekonomické škody.

- Áno, veľmi. Keď veľmi veľa prší, dôsledky sú často katastrofálne. Ale to vidíme aj inde, predovšetkým na južnej pologuli. Tak, ako napríklad dochádza v západných oblastiach Južnej Ameriky k zosilneniu zrážok, naopak, v niektorých regiónoch ustupujú a prichádza sucho. Typickým priestorom, kde sa to prejavuje pri jave El Niňo, je Austrália, oblasť Indonézie, niektoré oblasti Afriky.

To spôsobuje povestné sucho v Austrálii?

- Keď prestane pršať pri vysokej teplote vzduchu, je vysoké riziko vzniku požiarov. Spomeňme si na rozsiahle požiare v Austrálii v druhej dekáde 21. storočia, keď doznievali dôsledky El Niňa. Potom nastúpila opačná fáza morskej oceánsko-atmosférickej oscilácie La Niňa, ktorá spôsobila zasa rozsiahle dažde a povodne. Takže, keď to celé zovšeobecníme, fázy El Niňo a La Niňa majú výrazný vplyv na počasie celej Zeme.

- Spôsobujú zvýraznenie extrémov. Fázy sú niekedy silnejšie, niekedy slabšie. Môžu trvať deväť alebo dvanásť mesiacov, ale nie je to striktne stanovené. Už sme zažili, akoby La Niňa nevedela skončiť, trvala takmer tri roky. Počasie vo svete ovplyvňujú obe fázy tým, že prejavy, ktoré k nim patria, sú nápadnejšie a pohybujú sa v krajnejších až v extrémnych pásmach hodnôt, ktoré sledujeme.

U nás sme zaznamenali v rokoch 2017 až 2019 výrazne nadnormálne teplé letá s vlnami horúčav. Otepľujúci efekt sa prejavuje na celom svete, aj v Európe.

Keď sa pri El Niňe voda otepľuje, pri La Niňe sa ochladzuje?

- Presne tak. Pri nej sa povrchová vrstva morskej vody ochladzuje. A to má v niektorých regiónoch opačné dôsledky. V Austrálii je v prípade El Niňa sucho, La Niňa prináša zrážky a riziko povodní.

Hoci oba fenomény patria k južnej pologuli, ovplyvňujú počasie na celom svete. Čo cítime my, tu na Slovensku?

- V európskych podmienkach platí to, čo platí pre celý svet. V prípade El Niňa dochádza k otepľujúcemu efektu. Prejavuje sa to napríklad na vyšších hodnotách globálnej teploty na Zemi. Posledných osem rokov bolo najteplejších, ktoré sme v histórii meraní tejto charakteristiky teploty vzduchu zaznamenali. Takže, ak dochádza k otepľujúcim efektom v dôsledku El Niňa, môže sa stať, že v najbližších rokoch zaznamenáme rekord globálnej teploty na Zemi. Pravdepodobne to bude na budúci rok, možno o rok neskôr. Doterajší rekord máme z roku 2016, keď bolo El Niňo veľmi silné. Napríklad u nás sme potom zaznamenali v rokoch 2017 až 2019 výrazne nadnormálne teplé letá s vlnami horúčav. Otepľujúci efekt sa prejavuje na celom svete, aj v Európe.

Ako El Niňo ovplyvní leto? O tom hovoríme s klimatológom Pavlom Faškom na ďalšej strane.

Preto v niektoré letá čakáme, či padne štyridsiatka?

- Musíme brať do úvahy, že v podmienkach, kde sa nachádza aj Slovensko, nie sú vzťahy medzi fázami El Niňa a La Niňa také tesné, sme ďalej od oceánov, kde dochádza k zmenám teplotných podmienok povrchových vrstiev vody. A zažili sme vlny horúčav aj v čase La Niny. Jej náprotivok El Niňo spôsobuje všeobecné oteplenie, ktoré sa prejaví na celej Zemi.

Čiže nedá sa povedať, že toto leto bude horúce aj preto, lebo bude El Niňo?

- Nedá sa povedať, že vďaka tomu, že El Niňo môže nastúpiť do svojej rozhodujúcej fázy v priebehu druhej polovice roka, zaznamenáme horúčavy. Do toho totiž už u nás vstupujú aj atmosférické zrážky. Ak budú v priebehu tohtoročného leta, tak budú tým faktorom, ktorý bude výrazne brzdiť vzostup maximálnej dennej teploty vzduchu. Je totiž iná situácia, keď je sucho a neprší - prostredie sa po každej vlne horúčav o niečo viac otepľuje. Lebo otepľovanie nie je komplikované napríklad výparom zrážok, ktoré medzičasom spadnú. Keď je sucho, zemský povrch sa môže rýchlejšie ohrievať. V minulom roku sme práve vďaka takýmto podmienkam zažili veľmi vysoké maximálne denné teploty vzduchu.

Ak teda bude pršať, nebude tak horúco.

- V jarných mesiacoch, ale aj v zime sme zaznamenali oveľa viac zrážok ako pred rokom. Ak to bude pokračovať, bude to brzdiť vzostup maximálne dennej teploty vzduchu. Ale pozor – nočná a ranná teplota vo vlhkejšom prostredí môže byť vyššia. Keď si to dáme potom všetko celé dokopy, tak z toho vyplýva, že otepľujúci efekt sa u nás prejavuje v takej charakteristike, ako je priemerná ročná teplota vzduchu. Tá totiž môže byť v dôsledku fenoménu El Niňo vyššia ako v čase, keď bol v rozhodujúcej fáze opačný fenomén La Niňa.

Jav El Niňo nespôsobí horúce len jedno leto. Jeho dôsledky budeme cítiť dlhodobo?

- Určite to nie je záležitosť jedného roka. Ovplyvní aj poveternostné podmienky v tom ďalšom. Určite však dôjde k otepleniu. Do úvahy musíme zobrať jeden fakt, ktorý verejnosť až tak nevníma. Momentálne sú oceány a moria na zemi nadnormálne teplé. Keďže tvoria väčšinu zemského povrchu, sú rozsiahlejšie ako pevniny, veľmi výrazne ovplyvňujú otepľujúci efekt globálnej teploty na Zemi. Preto sú očakávania dosť jednoznačné – budeme veľmi pravdepodobne konfrontovaní novým rekordom globálnej teploty na Zemi.

Aká môže byť vysoká?

- Bude to hodnota, ktorá bude vyššia ako v roku 2016, keď to bola zatiaľ najvyššia hodnota. Zaznievajú úvahy, že sa môžeme výrazne posunúť k hranici, ktorá je nebezpečná pre ďalší vývoj. Globálna teplota môže v porovnaní s obdobím, keď sa začala priemyselná revolúcia, narásť o jeden a pol stupňa.

Prečo je tá hranica nebezpečná?

- Lebo potom sa už len ťažko bude dať vrátiť k pôvodnému stavu. Už teraz globálna teplota vzrástla o vyše stupňa. Keď sa budeme posúvať ďalej, prejavy počasia budú ešte extrémnejšie, budú nám viac komplikovať život a prinášať škody. A s nimi príde aj utrpenie, pretože mnohí ľudia to neprežijú, ďalší budú hladovať. Takže nie je to dobré.

Prečo tohtoročná jar prekvapila dnešných tridsiatnikov? Čítajte ďalej.

Pritom sa mi zdalo, že po dlhých rokoch sme konečne zažili tentoraz aj jar ako prechodné ročné obdobie.

- Nebolo to len tento rok. Keď zhodnotíme jar ako ročné obdobie od roku 2019, vyznačujú sa tým, že nie sú také teplé ako na začiatku tohto storočia. Ľudia, ktorí majú menej ako tridsať rokov, sa teraz možno aj trošku čudujú, prečo nie je tak teplo ako na jar 2003. Jar sa im môže zdať chladná. Naopak, starší si hovoria, že jar je taká, ako kedysi bývala.

Už si ani nepamätám, kedy sme si v apríli obliekali kabáty.

- Tiež to tak hodnotím, že na jar by to takto mohlo byť. Ale tohtoročnej jari predchádzala zima, ktorá bola nadnormálne teplá a bohatá na zrážky. Veľa pršalo, menej snežilo, a to malo potom vplyv na vývoj vegetácie. Po takej teplej zime bohatej na zrážky sa veľmi rýchlo rozvíjala. Mrazy, ktoré prišli na jar, ju poškodili. Keby bola zima chladnejšia, vegetácia by sa tak rýchlo nerozvíjala a jarné mrazy by ju tak nepoškodili. Jednotlivé ročné obdobia sú akoby medzi sebou nekompaktné. A preto nebudeme mať vo viacerých regiónoch úrodu marhúľ, lebo ich kvety pomrzli.

Napriek tomu, že hovoríte o zime bohatej na zrážky, pôda je suchá. Prečo?

- Sneh, ktorý tu nebol, nezabezpečil, aby pri topení snehovej pokrývky vlaha pomaličky vsakovala do pôdy. Sneh sa topí postupne a vlaha sa dostane aj do hlbších vrstiev vody a prispieva aj k nárastu hladiny podzemnej vody. Toto sa však nedialo. V nížinných oblastiach, kde žijú ľudia, viac pršalo a málo snežilo. Ak nasnežilo, sneh sa hneď roztopil a voda odtiekla. Vlaha zo zrážok, ktoré padali v zime, už dávno odtiekla. V našom prípade predovšetkým do Čierneho mora.

Niektoré zimné dažde sa však veľmi podobali na letné.

- To áno, ale na zemskom povrchu nebola žiadna vegetácia, nebola tráva, rastliny na poliach. Preto voda rýchlo odtiekla. Prišli sme o ňu a tú vlahu teraz nemáme. Navyše, na jar – a teraz už pravidelne – fúkalo. Vietor má vysušujúci efekt, podporuje výpar. A preto stačí, aby niekoľko dní nepršalo, zasvietilo slnko a povrchová vrstva pôdy je hneď veľmi vysušená.

- Rozdiely boli aj medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. V apríli sa tlaková níž presúvala zo severného Talianska ešte viac na sever. Keď postupuje po tejto dráhe, spôsobuje výdatné dažde v oblasti Slovinska, Rakúska, Maďarska, západného Slovenska, Moravy. Niekedy pokračuje do južného Poľska, ale niekedy aj smerom viac na Čechy. Práve tieto tlakové níže boli zodpovedné za niektoré povodne, ktoré sa u nás historicky vyskytli. Potvrdilo sa, že zrážky, ktoré padali na Záhorí, najmä v jeho južnej polovici, alebo v oblasti Bratislavy a južnej časti Malých Karpát, boli veľmi výdatné a spôsobovali v regiónoch na juhozápad a západ od Slovenska aj povodne. Takže aj v takom suchom období, ktoré teraz vo všeobecnosti prežívame, sa dejú situácie, kedy môže byť veľa zrážok. A to je to – priemerné počasie mávame už v menšine, skôr sme stále v krajných až extrémnych situáciách.

Prečo môžeme tvrdiť, že za zmenu klímy môže človek? To klimatológ Pavel Faško vysvetľuje v ďalšej časti rozhovoru.

Povedali ste, že globálna teplota na Zemi začala stúpať so začiatkom priemyselnej revolúcie. Je to dôkaz, že za klimatické zmeny môže práve človek?

- Príčinou toho, čo momentálne prežívame, je ľudská aktivita. Musíme si to nielen priznať, ale aj sa zmieriť s tým, že sme si to spôsobili my. Využívali sme prírodné zdroje na získanie energií v obrovskom tempe a masívne. Robili sme to čím ďalej tým viac globálne. Na konci 18. a v 19. storočí bola rôzna úroveň rozvinutia regiónov. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa dostali na globálnu úroveň aj regióny, kde to bolo kedysi nepredstaviteľné. Boli aj najľudnatejšie a spotreba energií tam výrazne narástla. Pritom sa energia takmer výhradne vyrábala z fosílnych palív. A tie sú príčinou, že sa do atmosféry uvoľnilo veľké množstvo oxidu uhličitému. Vďaka skleníkovému efektu potom dochádzalo k takému rýchlemu otepľovaniu.

Vtedy si to spoločnosť neuvedomovala?

- Upozorňovalo sa na to. Myslím si, že kompetentní ľudia o tom vedeli, ale zámerne mlčali. Neviem si predstaviť, že by v vzostupnej (rastovej) fáze vývoja svetovej ekonomiky niekto povedal: “To, čo teraz robíme, nie je úplne dobré a mali by sme spomaliť.” Tak sme sa dostali tam, kam sme sa dostali.

Ak sa vrátim k El Niňovi a La Nine – tiež ich spôsobila priemyselná revolúcia?

- Nie, to nie. Ale vďaka tomu, že dochádza ku klimatickej zmene, tak majú nápadnejšie prejavy. Aj u nás sme svedkami silných búrok v lete. To sú tie razantnejšie prejavy počasia, a tak sú výraznejšie aj prejavy spojené s fenoménom El Niňo a La Niňa. Majú výraznejšie dôsledky a nepredvídateľný vývoj. V minulosti ovplyvňovali rybárov na západnom pobreží Južnej Ameriky, ktorým zmizli ryby a nemali dobré podmienky na prežívanie. Dnes je to už otázka, ktorá sa rieši na celosvetovej úrovni. To je ten paradox, že všetci sme sa stali vďaka tomu, k čomu sme sa prepracovali, zraniteľnejším.

Preto, lebo sme boli a chceme byť aj naďalej pohodlní?

- Teraz sa často diskutuje o tom, čo môže byť príčinou, aby sa svetová verejnosť začala k tomuto problému stavať inak. Ľudia budú musieť zmeniť svoje myslenie a svoje zaužívané prístupy a budú musieť možno trošku viac rozmýšľať o širších súvislostiach svojho konania. Neuvažovať len krátkozrako, ale uvažovať s takým predstihom a rozmýšľať, čo to všetko môže spôsobiť.

- Napríklad môj kolega šiel na služobnú cestu do Banskej Štiavnice. Nechcel ísť sám autom, a tak si hľadal vlakové spojenia. Do Štiavnice sa však už nedá dostať vlakom počas pracovného týždňa. Musel by ísť do Zvolena a tam prestúpiť na autobus. To by nebol problém, ale vlaky hrozne meškajú. Nakoniec šiel z Bratislavy autobusom do Zvolena a tam prestúpil na spoj do Banskej Štiavnice. Tým chcem povedať, že sú tu už ľudia, ktorí začínajú takto rozmýšľať a budú určovať, kam sa budeme posúvať a kam sa dostaneme v druhej polovici 21. storočia.

Máme to, čo sme si urobili sami, tvrdí klimatológ Pavel Faško

Výber pre vás