venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Nina Košecká

Jana Šimíčková

Nakonci jednej z&nbsp;pokojných ulíc v&nbsp;bratislavskom Lamači sa rozprestiera obrovská hacienda obohnaná betónovými múrmi. V&nbsp;minulosti poskytovala obyvateľom nadštandardné súkromie. Bolo to v&nbsp;časoch, keď slúžila jednému z&nbsp;najobávanejších kriminálnikov Jurajovi Ondrejčákovi. Piťo, ako ho všetci prezývali, šéfoval gangu, ktorý operoval prevažne v&nbsp;Bratislavskom kraji. Mestskú časť Lamač mal ako jej dlhoročný obyvateľ pod palcom a&nbsp;miestni na neho, na počudovanie, spomínajú v&nbsp;dobrom: „Bol tu pokoj a&nbsp;poriadok. Odkedy je preč, stúpli krádeže, vlámania,“ šokovali nás Lamačania.

V súčasnosti si členovia gangu odpykávajú individuálne dlhoročné tresty. Ondrejčák dostal za založenie zločineckej skupiny a&nbsp;inú trestnú činnosť šestnásť rokov. Súd zároveň rozhodol, že všetok jeho majetok prepadne štátu. Piťove autá a&nbsp;nehnuteľnosti putovali do dražby, no zdá sa, že ni­kto s&nbsp;nimi nechce mať nič spoločné.

Rozpredávanie Ondrejčákových domov, bytov, pozemkov aj historických či luxusných automobilov sa vlečie dodnes. Nových majiteľov má niekoľko štvorkolesových tátošov z&nbsp;jeho bývalého vozového parku. Len tak, zo sentimentu ich kúpili prevažne ľudia, ktorí Piťa poznajú. Aj jeho povestné Bentley, ktoré bolo k&nbsp;dispozícii za výhodnú cenu. Dražba mafiánových sídel je však zatiaľ neúspešná, a&nbsp;to napriek tomu, že sa uskutočnilo už niekoľko kôl. Piťov nehnuteľný majetok, medzi ktorý patrí rodinná vila v&nbsp;Lamači, veľkometrážny byt v&nbsp;centre hlavného mesta či lukratívne pozemky v&nbsp;stredoslovenskej obci Donovaly, obľúbenej prominentmi, zostali nateraz bez povšimnutia záujemcov. V&nbsp;stanovenej lehote sa s&nbsp;ponukou neprihlásil nik.

V&nbsp;rámci rozpredaja Piťovho majetku sa najviac pozornosti sústreďuje na jeho vilu v&nbsp;Lamači. Kedysi ju strážili niekoľkí Ondrejčákovi nebezpeční kumpáni. Rozsiahly kamerový systém a&nbsp;obrovská železná brána sú dnes spustnuté. Prejavuje sa na nich zub času. Na strážnici kedysi sedel nonstop vartáš a&nbsp;bdelo sledoval kamery. Zaznamenával každý pohyb pred nehnuteľnosťou. V&nbsp;prípade neželanej činnosti nastal poplach najvyššieho stupňa. Dnes sa pokojne môžete liepať po plote, nikto vás neokríkne. Kamery sú vypnuté, omietka opadáva. Vchod zarastá burinou. O&nbsp;dom roky nemá nikto záujem. Ondrejčákova partnerka, s&nbsp;ktorou má dvojičky, Adriana Pospíšilová, sa z&nbsp;domu dávno odsťahovala. Nechce s&nbsp;ním mať nič spoločné. Odpredaj nehnuteľnosti môže byť problematický i&nbsp;preto, že nie je majetkovo usporiadaný. Polovicu vlastní Ondrejčák a&nbsp;polovicu jeho prvá manželka. O&nbsp;kúpe domu vraj uvažoval sused z&nbsp;ulice, ale táto komplikácia ho odradila. Rovnako ďalších záujemcov. Naposledy, teda 28. júna tohto roku, sa vila dražila samostatne, pričom jej cena bola stanovená na vyše 500-tisíc eur. Bez úspechu.

Mohlo by vás zaujímať:

Problémy s predajom rodinného sídla mala v minulosti aj bývalá manželka obávaného mafiána Mikuláša Černáka. Vila sa nachádzala v Brezne a ak niekto netušil, kde presne, domáci zvedavca hneď nasmerovali do časti Mazorníkovo so slovami, že je neprehliadnuteľná. A to najmä pre nebovomodrú farbu, akou bola natretá. Dnes je dom žltý. Pred troma rokmi konečne zmenil majiteľa. Kúpil ho miestny podnikateľ vietnamského pôvodu. Tamojší ľudia však na svojho bývalého suseda nezabudli, čomu sa, samozrejme, niet čo čudovať, a podobne ako v Lamači Piťa v Brezne Černáka vykreslili sťa príjemného a kamarátskeho chlapíka. „Pamätám sa, keď sa sem nasťahovali s manželkou. Veľmi dobrý sused to bol. To sú všetko len reči. Výborný chlapec. Neprávom tam sedí,“ obhajovala staršia pani muža odsúdeného na doživotie za sedem vrážd.

Jozef Svoboda, výrazná postava podsvetia deväťdesiatych rokov, ktorého pred basou zachránila poprava v roku 2004, žil v Bratislave, v krásnom romantickom kaštieliku, neďaleko súčasného ministerstva zahraničných vecí. Svobodu všetci prezývali Ušatý. Vypracoval sa na jedného z najsilnejších mužov bratislavského podsvetia a silného predstaviteľa bielych golierov. Prezývku dostal podľa zlomeného ucha. K zraneniu prišiel ako bývalý zápasník. Za socializmu emigroval so svojou prvou manželkou do Švédska, kde mal reštauráciu. Pre drogy sa dostal do väzenia. Po odpykaní trestu a návrate na Slovensko ihneď rozbehol veľké obchody. Nešpinil si ruky vyberaním výpalného, zarábal najmä na požičiavaní peňazí iným podnikateľom. Samozrejme, s vysokým úrokom. Kto nevrátil peniaze v dohodnutom termíne, mal „návštevu“.

V roku 2004 sa stal obeťou vojny mafiánskych skupín, keď sa rozhodlo, že Svoboda musí ísť z cesty. Jeho druhá manželka Karin ostala žiť sama v krásnom dome s vežičkami, spoločnosť jej roky robili psy. Mala ich plnú záhradu. „To viete, že chovala psy. Vzadu je celý cintorín psíkov,“ zasmial sa dlhoročný sused. Vilu, ktorú postavili v devätnástom storočí, vdova po Svobodovi predala asi pred ôsmimi mesiacmi. Odsťahovala sa do Limbachu. Nová majiteľka, ktorá je v katastri uvedená, dom neobýva. „Nevieme nič. Dom je mŕtvy,“ povedali susedia. Kovová i garážová brána sú zarastené pavučinami. Ani opadaná omietka novú majiteľku doteraz nerozhádzala.

Chátrajúca betónová opacha&nbsp;&nbsp;

Aj vdova po Petrovi Čongrádym Linda už pred pár rokmi „strelila“ nedostavaný kolos, ktorý jej bývalý manžel rozrobil. Pôvodne vraj pýtala 1,66 milióna eur, ale s cenou išla dole. Betónovú opachu neďaleko verejnoprávnej televízie kúpil pred dvomi rokmi biznismen z východného Slovenska Miroslav Remeta, ktorý sa vyjadril, že nedostavané sídlo budú riešiť jeho projektanti. Odvtedy uplynuli dlhé mesiace a hacienda stále leží ladom. Na oznámení sa píše, že povolenie na stavbu sa skončilo v decembri minulého roku. Na dome sa nič nezmenilo, iba pribudli sprejerské nápisy. Čo plánuje biznismen Remeta s nehnuteľnosťou spraviť, sme sa nedozvedeli. Nevyjadril sa ani k tomu, či ju chce predať.

Dom mala byť Čongrádyho pýcha, akási nedobytná pevnosť. Obytná časť mala byť až na vyššom podlaží. Z bezpečnostných dôvodov. Majestátne schodisko malo viesť priamo z bazéna na hlavné podlažie. Garáž má naprojektované okná tak, aby dovnútra nikto nevidel. Hrúbka múrov Čongrádyho vily vraj na niektorých miestach merala až jeden meter a v projekte sa rátalo aj s únikovým východom. „Vo vile mala byť i tajná miestnosť, kde by dokázal izolovaný prežiť dlhší čas,“ prezradil zdroj z jeho okolia. Miestnosť na prežitie však nezastavila sériu výstrelov zo samopalu, ktoré Čongrádyho pripravili o život v roku 2004 na ulici v bratislavskej Petržalke .&nbsp;

Budova na rohu Kollárovho námestia predstavovala niekoľkoročný stres pre súčasnú poslankyňu Petru Krištúfkovú. Jej vlastníkom bola a v súčasnosti je firma Espada. V minulosti v nej mali podiel bratia Eduard a Róbert Diničovci a Roman Deák. Všetko známe postavy bratislavského podsvetia z 90. rokov. Krištúfková má s Róbertom, mladším z bratov Diničovcov, dcéru Vanessu. Keďže všetkých troch menovaných mafiánov postupne zavraždili, podiely vo firme dedili ich pozostalí. Jedna šestina pripadla dcére Petry Krištúfkovej. Súčasnú poslankyňu pre budovu, v ktorej kedysi sídlili mestské kúpele, dokonca obžalovali. Prokuratúra pôvodne tvrdila, že Krištúfková celú budovu predala istej spoločnosti bez vedomia ostatných dedičov. Ona však vypovedala, že sa tak stalo pod nátlakom jej vtedajšieho priateľa Petra Havašiho, ďalšieho bratislavského mafiána, ktorého si našla násilná smrť.

Oranžová vila s vysokým plotom v Trebišove sa stala stredobodom záujmu polície aj médií tento rok po smrti novinára Jána Kuciaka. Býval v nej totiž Antonino Vadala, Talian spájaný s talianskou mafiou ‘Ndrangheta, ale aj s našimi politickými špičkami. Netajil sa totiž tým, že kedysi chodil a podnikal s Máriou Troškovou, dnes už bývalou asistentkou expremiéra Roberta Fica. Sám Vadala v rozhovore priznal, že Troškovú odporučil ako asistentku Viliamovi Jasaňovi, bývalému poslancovi za Smer a donedávna členovi Bezpečnostnej rady štátu. Vadalu po prepuknutí kauzy zadržala polícia a neskôr ho vydala do Talianska na stíhanie pre obchodovanie s drogami a legalizáciu príjmu z trestnej činnosti. Vila patrí podľa katastra firme AV Real, kde bol Vadala do novembra 2016 konateľom. Spolumajiteľom firmy je prostredníctvom ďalšej spoločnosti Vadalov brat Sebastiano.

Na východe je známe aj sídlo Vadalovho svokra Diega Rodu. Podnikateľ v poľnohospodárstve sa naposledy dostal na oči verejnosti po Kuciakovej smrti. Polícia zverejnila aj to, že si 24-krát uplatňoval účinnú ľútosť, keď ho vyšetrovali pre nezaplatenie alebo neodvedenie dane a poistného. Predtým sa zviditeľnil najmä svojou záľubou vo Ferrari. Vlastnil ich niekoľko a jeden červený športiak dokonca parkoval v obývačke svojho obrovského domu takmer v centre Michaloviec. Ďalší rozmlátil v Budapešti pri neobratnom pridávaní. Video s touto udalosťou sa stalo na YouTube hitom.

Okrem Vadalovcov či Rodovcov si Slovensko ako zasnúbenú krajinu na podnikanie a iné aktivity v roku 2012 vybrala ďalšia zaujímavá osoba s talianskymi koreňmi. Išlo o šéfa medzinárodného drogového kartelu Silvia Aquina, ktorý svoj biznis rozbehol vo Vysokých Tatrách, konkrétne v obci Stará Lesná. Prostredníctvom svojich ľudí sa tam dostal k zaujímavej nehnuteľnosti, k wellness hotelu Kontakt, kde si vraj zriadil akúsi operačnú základňu. Čaro Slovenska a najmä našich veľhôr tento mafián talianskeho pôvodu objavil vďaka svojej manželke Silvii Liškovej, ktorá pochádza so Spišskej Novej Vsi a kedysi v hoteli Kontakt pracovala. Ako a kedy sa s týmto nebezpečným mužom zoznámila, dodnes nie je jasné, fakt však je, že v Tatrách si plánovali založiť rodinné hniezdo. Manželia v obci Stará Lesná postavili rodinný dom, ktorý však nikdy neobývali. Aquino sa totiž v roku 2015 stal obeťou vraždy. Nehnuteľnosť je dodnes prázdna.

Luxus mafiánskych bosov: Čo je s vilami tých, ktorí si odpykávajú svoj trest alebo sú už mŕtvi?

Výber pre vás