Matúš Német

Neutešená situácia so sestrami v nemocniciach a v iných zdravotníckych zariadeniach trápi rovnako aj českú vládu, ktorá sa rozhodla zamestnávať zdravotných pracovníkov z Ukrajiny a ďalších krajín východnej Európy. Okrem deklarovaných pozitív s prebiehajúcim projektom však zazneli aj kritické hlasy týkajúce sa benevolencie ohľadne pracovných podmienok pre týchto zamestnancov, čo by mohlo mať pre pacientov často fatálne následky.

Kritiku si rovnako vyslúžila aj skutočnosť, že vládny projekt Ukrajina, ako informuje Zdravotnický deník, okrem iného cudzinkám umožňuje začať pracovať v nemocniciach bez znalosti českého jazyka. Sú tak zvýhodnené oproti všetkým ostatným cudzincom v štátnej sfére, ktorí musia zložiť jazykovú skúšku. Cieľom projektu, ktorý bol ministerstvom zahájený pred dvoma rokmi je skrátenie doby nutnej pre vybavenie žiadosti o zamestnanecké karty alebo modré karty na zastupiteľskom úrade Českej republiky v Kyjeve na Ukrajine.

Odborový svaz zdravotnictví a sociální péče však vidí dopady tejto benevolencie dosť negatívne. „Stačí, keď sestra nebude schopná presne popísať lekárovi stav pacienta alebo keď lekár naordinuje liečbu a sestra to správne nepochopí,“ upozornila pre Zdravotnický deník predsedkyňa zväzu Dagmar Žitníková. Odbory podľa nej požadujú, aby ukrajinské sestry mali povinnosť zložiť jazykovú skúšku na rovnakej úrovni ako ostatní cudzinci.

Dôvodom celého projektu Ukrajina je obdobne ako na Slovensku nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Podľa českého Ústavu zdravotníckých informácií a štatistiky chýbalo v Českej republike predvlani oproti roku 2016 v akútnej lôžkovej starostlivosti 243 všeobecných sestier a pôrodných asistentiek. V ostatnej lôžkovej starostlivosti chýbalo 91 z celkového počtu 82 345 sestier. Oproti roku 2010 tak v akútnej starostlivosti chýba dokopy 2024 sestier a v ostatnej lôžkovej starostlivosti 251 sestier. Nejhoršie, ako uvádza Zdravotnícký deník sú na tom so sestrami v Zlínskom, Karlovarskom a rovnako v Ústeckom kraji.

Projekt Ukrajina pôvodne vznikol v réžii českého ministerstva priemyslu a obchodu a jeho cieľom bolo urýchliť zamestnanie pracovníkom z Ukrajiny. Ten však očakávania nenaplnil a rezort zdravotníctva si ho osvojil v rámci zdravotníckych pracovníkov.

Zdravotnický deník upozorňuje na spor českých sestier spred roka, ktoré si sťažovali, že drú na cudzinky. Tamojšie ministerstvo to však odmieta. „Ministerstvo zdravotníctva doteraz nezaznamenalo žiadne negatívne reakcie na projekt v otázke sestier. Naopak, aktívne se do neho hlásia stále ďalšie nemocnice, vrátane fakultných,“ uvádza sa v oficiálnom stanovisku ministerstva. Rezort rovnako odmietol aj tvrdenia, že by ukrajinskí pracovníci nejako ohrozovali pacientov. Tí podľa ministerstva pracujú pod odborným dohľadom a navyše zložili aprobačné skúšky.

Kladné skúsenosti s ukrajinskými sestrami a lekármi uviedli viaceré oslovené nemocnice, ktoré denník oslovil. Spokojnosť prejavili nemocnici najmä so slovenskými pracovníkmi. Zaujímavosťou je napríklad, že v oslovenej nemocnici Motol pracuje až 448 Slovákov a 45 Ukrajincov. „Špeciálny nábor pre cudzincov nerobíme, ale vzhľadom k nedostatku personálu samozrejme vítame každého, kto má o obor záujem a príslušné vzdelanie,“ uviedla riaditeľka Fakultnej nemocnice Motol Pavlína Danková.

Projekt Ukrajina v praxi: Česká vláda chváli, odbory varujú pred fatálnymi následkami

Výber pre vás

Projekt Ukrajina v praxi: Česká vláda chváli, odbory varujú pred fatálnymi následkami

Súvisiace články

To je firma! Zdravotné sestry nechali robiť menej, no zarobili rovnako. Zrazu boli zdravšie a šťastnejšie

Kryje vedenie žilinskej nemocnice poisťovací biznis hlavnej sestry?

Neurochirurgia na Kramároch opäť v problémoch: Lekári a sestry volajú o pomoc

Kým v Európe sa sestry búria, na Slovensku zvažujú formy protestu

Exodus pokračuje: Po lekároch z neurochirurgickej kliniky na bratislavských Kramároch odchádzajú aj zdravotné sestry

Výber pre vás