Matúš Német

Po odstrihnutí obväzu sa na ruke statného mladíka objavili veľké stehy vypovedajúce o&nbsp;nepríjemnom porezaní. Primár za sestrinej asistencie s&nbsp;citom stláča poranené okolie palca. „Bolí to teraz?“ pýta sa primár statočne pôsobiaceho ležiaceho mladíka, ktorý mimikou tváre naznačuje, že cíti bolesť. Po chvíli sestra na primárov pokyn dezinfikuje ranu a&nbsp;opäť obviaže ruku. Aj takýto pohľad sa nám naskytol pri návšteve chirurgicko-traumatologického oddelenia v&nbsp;nemocnici vo Vranove nad Topľou, kde sme prišli zmapovať dennú zmenu tamojších sestier, pre ktoré sú zlomeniny či amputované články prstov bežnou rutinou.

Je krátko pred siedmou hodinou ráno a&nbsp;námestníčka riaditeľa nás odovzdáva do rúk vedúcej sestry Martiny Koscelnej. Po krátkom vysvetlení, že máme záujem zachytiť autentickú atmosféru na oddelení nazývanom úrazová chirurgia, nám vo svojej kancelárii odovzdáva zelené nemocničné odevy. Vyzeráme v&nbsp;nich síce ako budúci oteckovia, ktorí nevedia nájsť pôrodnú sálu, no s&nbsp;bielymi šľapkami na nohách zapadáme do koloritu personálu. Ten sa už svedomite venuje rannej toalete pacientov, odberom či podávaniu liekov.

Presne o&nbsp;siedmej prichádza na preväz nohy pán Marián. Na nohu mu spadla kovová brána pri dome a&nbsp;keď­že je diabetik, noha sa dostatočne nezahojila, čo si vyžiadalo amputáciu dvoch prstov. „Všetko závisí od sestričky,“ berie svoje zranenie s&nbsp;humorom pán Marián, ktorý sa aj vďaka sestrám, podľa vlastných slov, na preväzy do nemocnice vždy teší. S&nbsp;primárom Dušanom Sukovským za sestričkinej asistencie absolvujeme ďalší preväz poranenej ruky mladíka, ktorému sa pri úraze „podarilo“ prerezať si šľachu.

Medzitým sa sestry zbiehajú v&nbsp;miestnosti s&nbsp;počítačmi, dokumentáciou a&nbsp;so zdravotníckym materiálom. Ide o&nbsp;hlavné stanovisko sestier, kde všetky svoje úkony zaznamenávajú do tabuliek v&nbsp;počítači. Rovnako sa v&nbsp;miestnosti nachádza signalizácia pre všetky obsadené lôžka. Čiže ak pacient signalizáciu spustí v&nbsp;izbe, sestra vidí, o&nbsp;ktorú izbu ide, a&nbsp;môže vyraziť do „terénu“, ako sestry volajú svoj pohyb po oddelení. „Zapisujem si, čo som s&nbsp;pacientkou robila teraz ráno. Teplota, meranie tlaku krvi, vitálne funkcie. A&nbsp;tiež prevencia dekubitov, teda preležanín, alebo ich ošetrovanie,“ vysvetľuje nám pri počítači praktická sestra svoju agendu, ktorú má roztriedenú v&nbsp;tabuľkách pod rôznymi označeniami. Lenka po skončení strednej zdravotníckej školy hneď nastúpila na oddelenie a&nbsp;pracuje tu už desať rokov. Popritom bola tri roky na materskej dovolenke.

„Tento rok končím vysokoškolské štúdium, ale nikdy som neuvažovala, že by som pracovala niekde inde. Mám spolužiačky, ktoré odišli pracovať do zahraničia. Všetko má, samozrejme, za a&nbsp;proti, ale pre mňa je dôležitá rodina. Je určite pravda, že zdravotníctvo všeobecne trpí nedostatkom personálu,“ prezradila nám Lenka, ktorá krátko po našej debate vyštartovala do izby,pri ktorej zasvietilo červené svetlo na signalizácii. „Mali ste prísť včera alebo cez víkend, vtedy je u&nbsp;nás naozaj rušno,“ povedala nám vedúca sestra, dezinfikujúc si ruky dezinfekčným prostriedkom z&nbsp;automatu, ktoré sú rozmiestnené po celom oddelení. Dezinfikovanie rúk je nepísaný rituál sestier, videli sme ho u&nbsp;zamestnancov neustále. V&nbsp;čase našej návštevy sa nachádzalo na oddelení 27 pacientov, pričom kapacita je 37 lôžok. Celkovo je na oddelení osem lekárov, 13 sestier, štyri praktické sestry, tri sanitárky a&nbsp;jeden ošetrovateľ. O&nbsp;ich vyťaženosti svedčí skutočnosť, že za prvý mesiac v&nbsp;roku 2019 majú za sebou 140 operácií.

Do zahraničia za prácou to ni­kdy nelákalo ani diplomovanú sestru Janu, ktorá pracuje na chirurgicko-traumatologickom oddelení päť rokov. Predtým si vyskúšala prácu aj na internom oddelení. Ani ona o&nbsp;práci v&nbsp;cudzine nerozmýšľa, keďže je matkou dvoch detí. Rodinné zázemie, zdá sa, nie je len doménou sestier, ale aj lekárov. „Ja som rodinný typ, premýšľal som aj o&nbsp;práci v&nbsp;cudzine. Asi by boli v&nbsp;zahraničí lepšie podmienky, ale pre mňa by to bolo asi veľa cudzích ľudí a&nbsp;ja to tu mám rád,“ povedal nám pred rannou vizitou lekár Matúš Haľko zo Sobraniec, ktorý pracuje na oddelení päť rokov a&nbsp;nastúpil hneď po škole. „Bolo by vhodné, keby na našom oddelení nás bolo o dvoch – troch viac,“ myslí si mladý lekár, ktorý sa neobáva ani možného prílevu zdravotníkov z&nbsp;Ukrajiny.

S&nbsp;doktorom Matúšom a&nbsp;vedúcou sestrou sme absolvovali vizitu pacienta na lôžku, ktorý pre svoj stav nemôže chodiť. „Chirurgia je ako spoveď. Čím viac sa spovedáme, tým viac hriechov nachádzame,“ s&nbsp;týmito slovami nás privítal pravoslávny farár Juraj z&nbsp;obce Ubľa, ktorý leží na oddelení už tri týždne. Pánovi farárovi sa stal naozaj kuriózny úraz. „Skončil som bohoslužbu, posvätili sme vodu a&nbsp;ako som šiel k&nbsp;oltáru, bolo tam viacero vedierok a&nbsp;rozliata voda a&nbsp;ja som sa na nej šmykol. Bola to taká milá Božia pozornosť,“ zobral svoj úraz farár Juraj s&nbsp;humorom, napriek tomu, že ako diabetikovi sa rany hoja dlhšie. „Zlý duch ma postrčil, aby som spadol, ale anjel ma chránil, aby som to prežil,“ našiel náboženský zmysel vo svojom úraze farár, ktorý slúži v&nbsp;obci neuveriteľných štyridsať rokov. Farníci za svojím duchovným otcom podľa jeho slov plačú. „Najlepšie by bolo, keby ma už vyhnali. Štyridsať rokov slúžiť je aj na prezidenta veľa,“ pobavil nás pacient s&nbsp;duchovným povolaním.

O&nbsp;podobné momenty nie sú sestry nikdy ukrátené. Pri ranných vizitách bol jeden pacient ochotný od srdca nám zaspievať. O&nbsp;„zábavu“ však majú postarané počas celej služby. Hneď po raňajkách a&nbsp;lekárskej vizite nasledujú vyšetrenia, chirurgické zákroky aj príjem a&nbsp;prepúšťanie pacientov. Medzitým sme boli svedkami preväzov poranení pacientov. Napriek tomu, že nám sestry hovorili o&nbsp;bežnom dni, rozhodne ide o&nbsp;dynamické oddelenie s&nbsp;neustálym pohybom. Okrem spomínaných úkonov prevážajú pacientov. „Najmä starších pacientov po operácii presúvame na doliečovacie oddelenie,“ vysvetlila nám postup vedúca sestra Koscelná.&nbsp;Ak má pacient porušenú celistvosť kože (kožné dekubity), prevozu predchádza jeho fotodokumentácia, teda stav v akom štádiu je liečenie narušenej celistvosti kože pred prekladom z oddelenia na iné oddelenie. Videli sme, ako sestry presunuli staršieho pána v&nbsp;izbe na druhé lôžko pomocou špeciálnej podložky. Potom sme prešli na spomínané oddelenie na doliečovanie, kde si sestry ešte vymenili zdravotnú dokumentáciu o&nbsp;pacientovi.

Obed bol z&nbsp;nášho pohľadu najpokojnejšia časť dňa, hoci sestry na svojom stanovisku pripravovali lieky a&nbsp;injekcie, ktoré rozdeľuje osoba na to určená. Okrem toho sa niektorí pacienti pripravujú na operačnú sálu, postupne prichádzajú rodiny pozrieť svojich blízkych. „Fungujeme tu ako jedna rodina, preto nás práca baví,“ prezradila nám vedúca sestra pri obede, kde sa podávali tvarohové knedličky. Chvíľku posedenia vystriedali odbery krvi a&nbsp;zas podávanie liekov. Na chodbe sme si všimli, že oddelenie sa nachádza v&nbsp;nemocničnom klastri. Ide o&nbsp;viac príbuzných oddelení, ktoré sa nachádzajú na tom istom poschodí vedľa seba. Klaster je pomenovanie aj pre roj. A&nbsp;práve taký dojem si z&nbsp;oddelenia odnášame: roj sestier v&nbsp;neustálom pohybe v&nbsp;nemocnici na východe Slovenska.

So sestrami v akcii: Vyskúšali sme si zmenu na nemocničnom oddelení

Výber pre vás

So sestrami v akcii: Vyskúšali sme si zmenu na nemocničnom oddelení

Súvisiace články

Neurochirurgia na Kramároch: Zažehná dodanie technického vybavenia krízu?

Pozor na to, čo si dáte do tela: Drsné spovede ľudí, ktorých zdravotnícke pomôcky paralyzovali

Kým v Európe sa sestry búria, na Slovensku zvažujú formy protestu

Výber pre vás