Dušan Valent

Už niekoľko rokov astronómovia pozorujú náznaky formovania planét okolo mladých hviezd. Čoraz detailnejšie skúmajú predovšetkým tmavé medzery v ich plynovo-prachových diskoch. Vznikajú, keď mladučké planéty gravitačne „pozametajú“ svoju obežnú dráhu a zbavia ju prebytočnej matérie. Tímu európskych astronómov sa podarilo zachytiť ešte ranejšie štádium planetárneho vývoja. Ba čo viac, výskumníci vedení Anthonym Boccalettim z&nbsp;Parížskeho observatória zhotovili zrejme prvý priamy záber vznikajúceho sveta.

„Doteraz sme našli tisíce extrasolárnych planét, ale o&nbsp;tom, ako vznikajú, toho stále vieme málo,“ hovorí Anthony Boccaletti. Vedec podotýka, že na to, aby sme zaznamenali planéty v&nbsp;relatívne krátko trvajúcom období ich formovania, potrebujeme pozorovať veľmi mladé systémy. Až doteraz však astronómovia nedokázali zhotoviť dostatočne detailné zábery.

Podarilo sa im to až pomocou prístroja SPHERE, ktorý nedávno nainštalovali na&nbsp;Veľmi veľký ďalekohľad (VLT) Európskeho južného observatória (ESO) v&nbsp;Čile. Mimoriadne výkonný zobrazovací sys­tém tohto zariadenia umožňuje astronómom zachytiť aj slabé svetlo prichádzajúce z&nbsp;vnútorných oblastí diskov mladých hviezd.

Boccaletti s&nbsp;kolegami sa zamerali na&nbsp;hviezdu AB Aurigae, ktorá leží asi 520 svetelných rokov od&nbsp;Zeme. Okolo tejto mladej hviezdy zachytili hustý disk plynu a&nbsp;prachu s&nbsp;nápadnou špirálovitou medzerou. „Špirály tohto typu naznačujú prítomnosť mladých planét, ktoré plyn strhávajú a&nbsp;vyvolávajú v&nbsp;disku vlny podobne ako loď na&nbsp;hladine,“ vysvetľuje člen výskumného tímu Emmanuel Di Folco.

Pri obehu rastúcej planéty okolo materskej hviezdy sa vlna vytvaruje do&nbsp;podoby špirálového ramena. V&nbsp;takomto ramene astronómovia zaznamenali akýsi zlom v&nbsp;tvare závitu (jasná žltá škvrna v&nbsp;blízkosti stredu záberu). Tento útvar by mohol predstavovať prvý bezprostredný a&nbsp;priamo pozorovaný doklad vznikajúcej planéty. „Útvar tohto typu predpovedajú niektoré teoretické modely formovania planét,“ upozorňuje spoluautorka práce Anne Dutreyová.

„Závit“ sa nachádza v&nbsp;porovnateľnej vzdialenosti od&nbsp;hviezdy ako Neptún od&nbsp;Slnka. „Vzniká prepojením dvojice špirál - jedna sa navíja od&nbsp;obežnej dráhy planéty dovnútra a&nbsp;druhá smerom von -, pričom sa stretávajú v&nbsp;mieste, kde sa nachádza planéta. To umožňuje nadväzovanie prachu a&nbsp;plynu z&nbsp;disku na&nbsp;formujúcu sa planétu, a&nbsp;teda jej rast,“ dodáva Dutreyová.

Autori nového objavu veria, že onedlho sa im podarí získať ešte detailnejší pohľad na&nbsp;utvárajúce sa planéty. Umožniť by to mal príznačne pomenovaný Extrémne veľký ďalekohľad (ELT) s&nbsp;priemerom hlavného zrkadla viac ako 39 metrov, ktorého spustenie sa plánuje na&nbsp;rok 2025. „Mali by sme byť schopní priamo a&nbsp;detailne skúmať, akým spôsobom procesy v&nbsp;disku prispievajú k&nbsp;formovaniu planét,“ konštatuje Anthony Boccaletti.

Úchvatné divadlo: Sledujte zrod planéty v priamom prenose!

Výber pre vás

Úchvatné divadlo: Sledujte zrod planéty v priamom prenose!

Súvisiace články

Záhada kozmického motýľa: Už vieme, ako vzniká toto nádherné vesmírne divadlo!

Päť rokov niečo takéto nevideli: Je to tiež dôsledok pandémie!

Záhada zmiznutej exoplanéty: Nešlo o žiadne sci-fi, za všetko môže mimoriadne vzácny jav

Dvojička zeme: Na tejto planéte by sa mohol vyvinúť život podobný nášmu!

Výber pre vás