Dušan Valent

Koncom prvej polovice 19. storočia vedúce osobnosti britského námorníctva verili, že majú na dosah nájdenie takzvaného severozápadného prieplavu. Čiže vodnej cesty, ktorou lode dokážu oboplávať Ameriku od severu a&nbsp;dostať sa z&nbsp;Atlantického do Tichého oceánu. Úlohou vypátrať ju poverili skúseného polárneho objaviteľa Johna Franklina. Jeho expedícia vyplávala v&nbsp;máji 1845 na lodiach HMS Erebus a&nbsp;HMS Terror. Namiesto veľkého objavu však výprava priniesla len krutú, mrazivú smrť všetkých 129 námorníkov.

Čo presne sa stalo, bolo doposiaľ neisté. Nezmenil to ani nález vrakov oboch lodí v&nbsp;rokoch 2014, respektíve 2016. S&nbsp;istotou sme vedeli len niekoľko skutočností. Terror a&nbsp;Erebus v&nbsp;septembri 1846 uviazli v&nbsp;ľade a&nbsp;z&nbsp;jeho zovretia sa nevyslobodili ani nasledujúce leto. V&nbsp;apríli 1848, viac ako tri roky od začiatku expedície, preživší námorníci opustili koráby a&nbsp;pokúsili sa dokráčať do kanadského vnútrozemia. Neúspešne. Nik o&nbsp;nich viac nepočul. Teraz archeológovia konečne identifikovali pozostatky Jamesa Fitzjamesa, kapitána lode Erebus, ktorý viedol zúfalý pokus o&nbsp;návrat do civilizácie. Po štúdiu jeho kostí hovoria, že sa potvrdil ten najhrôzostrašnejší scenár.

Práve z&nbsp;Fitzjamesovho pera pochádza stručná správa o&nbsp;opustení lodí, nájdená v&nbsp;mohyle na Ostrove kráľa Viliama. Na tomto odľahlom arktickom kúsku zeme sa našli stovky kostí, ktoré sa považovali za pozostatky námorníkov nešťastnej expedície. Porovnávaním DNA z&nbsp;nich získanej s&nbsp;genetickými informáciami žijúcich potomkov sa tímu kanadských výskumníkov podarilo identifikovať kosti kapitána Fitzjamesa. Ako informujú v&nbsp;štúdii, ktorú zverejnil vedecký časopis Journal of Archae­ological Science: Reports, nesú zvláštne zárezy. Presne také, ako obvykle zanecháva „mäsiarske spracovanie“ tiel.

Podľa výskumníkov muži využili kapitánovu mŕtvolu ako zdroj živín. Zjedli ho rovnako ako ďalších členov mužstva pred ním. „To ukazuje, že ani hodnosť a&nbsp;postavenie v&nbsp;posledných bezútešných dňoch expedície neurčovali, kto prežije,“ hovorí hlavný autor štúdie Doug­las Stenton z&nbsp;kanadskej Univerzity vo Waterloo. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Závery archeológov sú v&nbsp;súlade s&nbsp;dobovými zisteniami. Britské expedície, ktoré sa snažili nájsť stratených námorníkov ešte v&nbsp;50. rokoch 19. storočia, získali od Inuitov žijúcich na Ostrove kráľa Viliama svedectvá, podľa ktorých na ostrove našli ostatky námorníkov a&nbsp;tie vraj vykazovali známky kanibalizmu. Neskorší výskum uskutočnený v&nbsp;90. rokoch minulého storočia potvrdil pravdivosť ich slov. Ukázal, že kosti najmenej štyroch námorníkov, ktorí skonali na ostrove, niesli dôkazy o&nbsp;tom, že ich zabili. 

Muži boli pravdepodobne vyhladovaní na smrť a&nbsp;chorí pre roky podvýživy. Kanibalizmus bol pre nich jedinou nádejou na prežitie. „Urobili niečo, čo by inak považovali za ohavné. Museli cítiť obrovské zúfalstvo,“ domnieva sa spoluautor štúdie Robert Park. „Odkedy Franklinova expedícia pred 179 rokmi zmizla v&nbsp;Arktíde, vyvolávala otázka jej konečného osudu veľký záujem verejnosti,“ pokračuje Park. „To viedlo k&nbsp;vzniku mnohých špekulatívnych kníh či článkov a&nbsp;najnovšie aj k&nbsp;populárnej televíznej minisérii The Terror, kde mužstvo vraždila a&nbsp;žrala nadprirodzená beštia.“ Dôkladný archeologický výskum však ukazuje, že skutočný osud posádky bol v&nbsp;istom zmysle desivejší ako fikcia filmárov.

Zjedli aj kapitána: Vedci odhalili temné tajomstvá povestnej polárnej expedície Johna Franklina

Výber pre vás

Zjedli aj kapitána: Vedci odhalili temné tajomstvá povestnej polárnej expedície Johna Franklina

Súvisiace články

Veľryby používajú nástroje: A dokonca také, aké ani ľudia nedokážu ovládať

WHO skúmala, či je medzi mobilmi a rakovinou mozgu spojenie: Toto zistila

Máte radi uhorky? Po tomto ich okamžite začnete jesť: Benefit, o ktorom možno netušíte

Výber pre vás