Jana Čavojská

Rómovia žijú v&nbsp;Soroce na kopci. Každý ho volá Cigánsky. Nestoja tam obyčajné domy. Nad Sorocou sa týči panoráma vežičiek, kupol, oblúkov a&nbsp;stĺpov. Rómovia si tu postavili paláce. Aj také skvosty ako napodobeninu Baziliky svätého Petra vo Vatikáne, amerického Capitolu či moskovského Veľkého divadla.

Dom vládcu Rómov je vraj v&nbsp;maurskom štýle.

Bránu má otvorenú dokorán. Na dvore zapúšťa korene niekoľko starých automobilov. Amerických aj ruských. Jeden z&nbsp;nich vraj predtým patril sovietskemu lídrovi Andropovovi. Vyskočia na nás psy. Vzápätí z&nbsp;domu vyjdú dve postavy, upokoja ich a&nbsp;mávajú, aby sme prišli bližšie. Muž je nezameniteľný. S&nbsp;dlhou bielou bradou vyzerá ako Santa Claus. Deduško Večerníček. Starček z&nbsp;rozprávky. Barón Artur Cerari. Žena vedľa neho má šatku a&nbsp;dlhú sukňu. Bude to zrejme... „Baronesa Lýdia,“ predstaví ju barón.

Barón sa v&nbsp;Soroce narodil. Jeho otec bol Mircea Cerari. V&nbsp;tých časoch vraj kráľ Rómov v&nbsp;celom obrovskom Sovietskom zväze. Keď v&nbsp;roku 1988 zomrel, na jeho miesto mal nastúpiť Artur Cerari. „Chcel som však zaviesť demokratický princíp. Dal som o&nbsp;sebe hlasovať. Zvolilo ma 98 percent Rómov,“ tvrdí muž s&nbsp;bradou a&nbsp;dodáva, že mu stačí titul barón. Zdedí ho po ňom jeho syn.

Hovorí vraj siedmimi jazykmi. So mnou po rusky, to tu vie každý, na druhom brehu Dnes­tra je Ukrajina a&nbsp;okrem toho v&nbsp;Moldavsku hovorí po rusky každý, ešte od čias Sovietskeho zväzu. Potom po moldavsky, čo je vlastne rumunčina. Takže ich môžeme rátať ako dva jazyky. Samozrejme, ovláda rómčinu. Prehodí dve jednoduché vety po anglicky. Nedávno sa vraj vrátil zo Spojených štátov. Na ďalšie jazykové znalosti nepríde. Barón nám chce ukázať svoju zbierku porcelánových sošiek.

Najprv ma pošle na druhé poschodie. Je nedokončené. Ako všetky paláce okolo. Honosne vyzerajú iba z&nbsp;diaľky. Väčšinou sú len zmesou hrubých tehál, malty a&nbsp;prázdnych otvorov na okná. Rodiny žijú na prízemí. Zvyšok je len akýsi Potemkin. Alebo sú tie obrovské domiská úplne prázdne. Ich majitelia to už v&nbsp;Moldavsku vzdali a&nbsp;odišli. Lebo za komunizmu vraj bolo lepšie. Pýtate sa, načo im teda sú také obrovské domy? Platí medzi nimi, že keď má sused veľký dom, ja chcem mať ešte väčší.

Na druhom poschodí má barón pavlač s&nbsp;balkónom a&nbsp;vnútri prachom zapadnutý neporiadok. Dosky, drôty, odvšadiaľ niečo trčí a&nbsp;niečo chýba. Pán domu však s&nbsp;ním má veľké plány. Vraj nadstaví ešte osem poschodí, kde bude všeličo, aj hotel. Zatiaľ je obývateľné iba prízemie a&nbsp;prvé poschodie. A&nbsp;to už stavajú dvadsaťpäť rokov.

Prišiel rad na porcelánové soš­ky. Zdá sa, že barón potrebuje povedať niečo ku každej. Hlavne tvrdí, že sú veľmi cenné.

Vedľa sošiek sú vystavené akordeóny. Barón je talentovaný muzikant. Hrá na niekoľkých hudobných nástrojoch, majú to v&nbsp;rodine, takmer každý je muzikant, učia sa od otcov a&nbsp;nepoznajú noty. „Bol som prvý Róm, ktorý sa dostal na MGIMO,“ prehodí nonšalantne. Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov. „Mali tam z&nbsp;nás urobiť špiónov. Ale mne bola bližšia hudba. Školu som nechal po dva a&nbsp;pol roku. Začal som si zarábať ako hudobník v&nbsp;divadle. To bol život! Kamaráti, reštaurácie, večierky až do rána, ženy...“

A&nbsp;potom sa oženil. Samozrejme, jeho nevesta musela byť mladá a&nbsp;neskúsená. „Na dôkaz sa ukáže plachta po svadobnej noci. My ešte ctíme tradície. Aj keď... mladí v&nbsp;súčasnosti sú iní,“ priznáva. Rozhovorí sa o&nbsp;tom, aká má byť rómska žena. Má poznať len jediného muža, svojho manžela, a&nbsp;iba preňho má byť pekná. Musí nosiť dlhú sukňu a&nbsp;na hlave šatku. Umýva sa dvakrát denne. Má byť totiž čistá a&nbsp;upravená. Taký má udržiavať aj celý dom. Má byť tichá, lebo uvravená žena, hotové nešťastie. Realizovať sa má v&nbsp;starostlivosti o&nbsp;manžela, deti a&nbsp;domácnosť. „S&nbsp;rumunskými Rómami máme korektné vzťahy, ale zas nie extra srdečné. Prečo? Ich bývalý kráľ Florin Cioaba vydal svoju dcéru, keď mala dvanásť. Dvanásť! Veď to bolo ešte dieťa. Dievčatá sa nesmú vydávať také mladé.“ Barón vydal svoju dcéru ako šestnásťročnú.

Má dve dcéry a&nbsp;syna, následníka trónu. A&nbsp;osem vnúčat. Ako to už býva, na vnúčatá nie je až taký prísny. „Predtým by som si nepomyslel, že mať vnúčatá je také sladké,“ usmieva sa, keď za ním dobehne malá vnučka v&nbsp;šatke a&nbsp;šepká mu niečo do ucha.

V&nbsp;miestnostiach na prvom poschodí toho barón veľa nemá. V&nbsp;jednej sú vitríny so soškami, akordeóny a&nbsp;mohutné prikrývky navŕšené na kopu. V&nbsp;druhej miestnosti je piano. Barón na ňom zahrá a&nbsp;zaspieva so svojskou eleganciou. Tretia, malá miestnosť ukrýva pohovku, skrine a&nbsp;police - opäť so soškami. Okrem toho je tu nočník a&nbsp;oblečenie nahádzané na kôpkach. Baronesa sa zrejme dnes ešte nestihla sebarealizovať v&nbsp;upratovaní.

Tak, a&nbsp;môžeme ísť na prízemie. Je tam kuchyňa s&nbsp;linkou a&nbsp;veľkými kachľami. Barón nás pozve k&nbsp;stolu pred domom. Ponúka víno. Som autom. Tak zelený čaj. Veľmi dobrý. A&nbsp;skvelé miestne jablká. V&nbsp;Moldavsku je ovocie ešte bio. Štyridsať percent HDP produkuje poľnohospodárstvo.

Na vizitke má barón celý rad funkcií. Okrem toho, že vládne všetkým moldavským Cigánom - ako sa na nej píše -, je členom rómskeho súdu kris, sudcom vyššej kategórie Medzinárodnej únie Rómov, poradcom moldavských poslancov v&nbsp;otázkach Rómov a&nbsp;prezident Medzinárodného nadačného fondu rozvoja, kultúry a&nbsp;obnovy Mircea Cerariho, ktorý sám založil. Pri čaji sa pustí do vysvetľovania svojich právomocí ako sudcu. Urovnáva spory, ktoré by sa inak skončili bitkou alebo väzením. „Z&nbsp;väzenia nikto nič nemá. Človek sa tam nenapraví a&nbsp;rodina príde o&nbsp;živiteľa. Pre nás je logickejšie urovnať spor zaplatením pokuty.“ Jeho rozhodnutia v&nbsp;komunite rešpektujú. Moldavskí Rómovia sa ešte boja aj Boha. Keď sa nevedia v&nbsp;spore dopátrať pravdy, obvinený má prisahať v&nbsp;kostole. A&nbsp;vtedy sa ukáže.

Hoci je vládca Rómov nespokojný s&nbsp;tým, ako sa k&nbsp;nim v&nbsp;Moldavsku majorita správa, do politiky by nešiel. Aj keď Rómovia v&nbsp;parlamente zástupcu zatiaľ nemajú. Na také špinavosti ako politika vraj nie je.

Nakrútili o&nbsp;ňom film Cigánsky barón. Označenie Cigán neberie urážlivo. Hoci podľa neho nie je správne, už sa natoľko vžilo, že ho netreba vnímať dehonestujúco, ale ako výraz pre etnikum, úplne oddelené od jeho pôvodného významu. Pochádza totiž z&nbsp;výrazov označujúcich niečo špinavé, nakazené, nechcené, čoho sa netreba dotýkať. Barón hovorí aj o&nbsp;ďalších slovách. Napríklad názov Moldavsko. Krajine ho vraj dali Rómovia. Moldova je slovo zložené z&nbsp;dvoch rómskych výrazov a&nbsp;znamená Krajina vína. Čo sa týka príbehov z&nbsp;Biblie, podľa baróna sú často ich ústrednými postavami Rómovia. Chcete vidieť, koho Mojžiš vyviedol zo zajatia v&nbsp;Egypte? Národ Rómov. Ich bohatstvo popudilo faraóna. O&nbsp;všetko ich obral a&nbsp;museli ujsť, aby si zachránili holé životy. Vody Červeného mora sa pred nimi rozostúpili, no ich prenasledovateľov zmietli. Židovský národ potom povstal z&nbsp;Rómov.

Preberať celé biblické dejiny, tak sedíme s&nbsp;barónom doteraz. Pretože si považuje za povinnosť zoznamovať cudzincov s&nbsp;kultúrou a&nbsp;tradíciami Rómov, ktoré v&nbsp;Soroce dôsledne stráži. Radšej sme sa rozlúčili. Na cestu priniesol ešte náruč jabĺk. Jeho vnučka nám urobila fotku. „A&nbsp;určite sa vydaj!“ dobromyseľne mi pohrozí prstom Artur Cerari na rozlúčku. Zostáva ešte dať baronese Lýdii tridsať eur. Oh, nespomenula som to na začiatku? Barón poskytuje rozhovory a&nbsp;exkurzie po nedokončenom dome za peniaze. Príspevok vraj ide do jeho Medzinárodného nadačného fondu rozvoja, kultúry a&nbsp;obnovy. Kúpi za to zubnú pastu chudobným rómskym deťom zo Sorocy.

Cigánsky barón: Kráľ Rómov v Moldavsku mal byť špiónom, bližšia mu však bola hudba

Výber pre vás

Cigánsky barón: Kráľ Rómov v Moldavsku mal byť špiónom, bližšia mu však bola hudba

Súvisiace články

Pupok sveta: Ako pochopiť najposvätnejšie mesto Jeruzalem?

Záchranca prameňov: Muž, ktorý v horách stavia studničky, aby ľudia mali dobrú vodu

Za hranicou: V rakúskom Kittsee otvorili v škole čisto slovenský prvý ročník. Ako sa tam žije našincom?

Výber pre vás