Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Z približne 180 balistických rakiet, ktoré Irán &nbsp;v utorok večer vystrelil na Izrael, väčšinu zlikvidovala protivzdušná obrana a&nbsp;americké námorné sily operujúce vo východnej časti Stredozemného mora. Ako píše Washington Post, hlásená bola jedna obeť - na okupovanom Západnom brehu Jordánu zabili črepiny Palestínčana. Stalo sa tak v čase, keď izraelská armáda oznámila začatie pozemných operácií v južnom Libanone.

Útok mal byť odvetou za smrť vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha v&nbsp;Bejrúte, zabitie vysokého predstaviteľa Hamásu Ismáíla Haníju v&nbsp;Teheráne a izraelské vojenské operácie v regióne. Nie je jasné, koľko rakiet na židovský štát zasiahlo, ale videá zdieľané na sociálnych médiách ukázali priame dopady na Tel Aviv i leteckú základňu Nevatim v Negevskej púšti. Irán vyhlásil, že konal v sebaobrane a neplánuje podniknúť ďalšie kroky, pokiaľ nebude musieť. "Naše konanie týmto končí, kým nás Izrael nevyzve k ďalšej odvete. V tom prípade bude naša reakcia ešte silnejšia," uviedol v stredu iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.

"Irán urobil veľkú chybu a zaplatí za ňu," reagoval na útoky izraelský premiér Benjamin Netanjahu na začiatku zasadnutia bezpečnostného kabinetu. „Režim v Teheráne nechápe naše odhodlanie brániť sa a pomstiť našim nepriateľom. Ktokoľvek na nás zaútočí, my zaútočíme na neho.“ Zároveň vyzval svojich spojencov, aby sa proti Iránu zjednotili. "Voľba medzi tyraniou a slobodou, medzi požehnaním a kliatbou nikdy nebola jasnejšia." Podľa amerického spravodajského portálu Axios Izrael v priebehu niekoľkých dní spustí vojenskú odvetu, počas ktorej sa zameria na ropné zariadenia a ďalšie strategické objekty na iránskom území. Hovorí sa aj o&nbsp;cielených atentátoch a&nbsp;likvidácii iránskych obranných systémov.&nbsp;

Nemenovaný zdroj však upozornil, že rozhodnutie o podobe odvety zatiaľ neschválil izraelský bezpečnostný kabinet. TASR k&nbsp;tomu dodáva že hoci je Izrael pripravený reagovať samostatne, vzhľadom na strategické dôsledky chce svoje plány koordinovať s USA. Počas utorkových rozhovorov medzi Bidenovou administratívou a izraelskou vládou dali Spojené štáty jasne najavo, že podporujú izraelskú reakciu. Tá však podľa nich musí byť primeraná.

Primeranosť izraelského postupu už mesiace spochybňujú svetové médiá, analytici i&nbsp;predstavitelia niektorých vlád. Či už ide o&nbsp;vojenskú reakciu na októbrové útoky Hamasu alebo aktuálne dianie v&nbsp;súvislosti s&nbsp;Libanonom. Ten si, popri neustálych politických, ekonomických a&nbsp;sociálnych problémoch stále lieči rany z&nbsp;15-ročnej občianskej vojny i ozbrojeného konfliktu medzi Hizballáhom a&nbsp;Izraelom v&nbsp;roku 2006. 

Teraz je v&nbsp;ohni zas a&nbsp;nezdá sa, že by mu čoskoro svitalo na mierové časy. Počas posledných týždňov blízkovýchodná krajina zaznamenala masové straty na životoch aj v&nbsp;radoch civilného obyvateľstva v&nbsp;dôsledku explodujúcich pagerov a&nbsp;vysielačiek či&nbsp;ničivých vzdušných útokov zo strany židovského štátu. Násilná smrť zastihla viac než desať najvyšších veliteľov militantnej organizácie vrátane jej vodcu a&nbsp;množstvo nevinných obyvateľov zúfalo hľadá miesto, kde by so svojimi rodinami našli bezpečný úkryt. Libanonský premiér Nadžíb Míkátí hovorí až o&nbsp;milióne ľudí na úteku.

Ničivé nálety na Libanon neprišli bezdôvodne, aj keď možno polemizovať o&nbsp;tom, či to Izrael s&nbsp;intenzitou nepreháňa. Faktom je, že Hizballáh, ktorý je v&nbsp;krajine súčasťou štátnej moci, aj keď v&nbsp;mnohých smeroch skôr autonómnou neriadenou strelou, zo „solidarity“ voči obyvateľom Pásma Gazy jeho územie už takmer rok atakuje. Podľa BBC doteraz militanti odpálili na Izrael a&nbsp;Golanské výšiny viac než osemtisíc rakiet. Okrem iného. A&nbsp;hoci väčšinu z&nbsp;nich protivzdušná obrana zlikvidovala, tie, čo prenikli, zabili desiatky ľudí a&nbsp;asi 70-tisíc obyvateľov muselo nútene opustiť svoj domov.

Bolo otázkou času, kedy Tel Aviv odpovie plnou silou. Stalo sa. Nálety na armádne objekty Hizballáhu pri Bejrúte, zabitie jeho vodcu Hasana Nasralláha a&nbsp;systematické bombardovanie množstva cieľov zasadilo ťažkú ranu nielen šiitskej politicko-vojenskej organizácii, ale aj jej výdatnému podporovateľovi Iránu, ktorý v&nbsp;dôsledku posledných udalostí zásadne zmiernil svoju agresívnu rétoriku. „Nasralláh stelesňoval Hizballáh, ktorý bol predsunutým ramenom Iránu,“ cituje americký server popredného francúzskeho experta na Blízky východ Gillesa Kepela. „Teraz je islamská republika oslabená.“

Hasan Nasralláh viedol Hizballáh viac ako tri desaťročia a&nbsp;vybudoval z&nbsp;neho nielen vplyvnú domácu politickú organizáciu, ale aj regionálnu vojenskú mocnosť. Ako píše New York Times, do svojich jednotiek zaradil tisícky bojovníkov z&nbsp;ľudu, ktorých kombináciou náboženstva a&nbsp;propagandy sfanatizoval, a&nbsp;so silnou podporou Iránu vytvoril jednu z&nbsp;najvyzbrojenejších neštátnych armádnych síl na svete. V&nbsp;arabskom svete, no predovšetkým u&nbsp;šiitských moslimov v&nbsp;Libanone, sa Nasralláh tešil obrovskej priazni ako charizmatický náboženský a&nbsp;politický líder. „Ľudia v&nbsp;ňom videli hrdinskú, takmer mýtickú postavu, ktorá stelesňuje všetky atribúty spravodlivosti a&nbsp;oslobodenia,“ povedala o&nbsp;ňom Amal Saad, lektorka politológie a&nbsp;medzinárodných vzťahov na Cardif­f­skej univerzite.

Na druhej strane pre Izraelčanov bol nenávideným bezohľadným teroristom predstavujúcim večnú hrozbu na ich severnej hranici. Jeho likvidácia teda prirodzene patrila k&nbsp;prioritám Tel Avivu. No hoci smrť 64-ročného vodcu arabským svetom citeľne otriasla a&nbsp;Hizballáh údajne nemá k&nbsp;dispozícii osobnosť, ktorá by sa mu strategickými schopnosťami a&nbsp;skúsenosťami aspoň približovala, americkí analytici varujú pred prirýchlym odpisovaním celej organizácie a&nbsp;hrozby, ktorú naďalej predstavuje. Stačí sa pozrieť na situáciu v&nbsp;Gaze, kde proti Izraelu stojí oveľa menej sofistikovaný Hamas. Ten aj po jedenástich mesiacoch za cenu obrovských strát na životoch stále odoláva. Hizballáh je aj bez Nasralláha celkom iný kaliber. Vo svojich radoch má desaťtisíce oddaných bojovníkov, raketový arzenál odhadovaný na takmer 200-tisíc kusov, modernú výzbroj vrátane bezpilotných lietadiel, presne navádzaných striel a&nbsp;protilietadlových zbraní.

Irán 40 rokov podporoval Hizballáh ako predsunutú obranu proti Izraelu. V&nbsp;posledných dvoch týždňoch sa však kapacita organizácie začala rúcať pod vlnami útokov na jej vedenie, arzenál i&nbsp;komunikačné technológie. To podľa New York Times spôsobilo, že sa v&nbsp;Iráne názory, ako na situáciu reagovať, rozchádzali. Zatiaľ čo konzervatívci presadzovali ráznu reakciu s tým, že „Netanjahu rozumie len jednému jazyku – balistickým raketám a&nbsp;dronom", umiernení na čele s&nbsp;novým iránskym prezidentom Masúdom Pezeškjánom vyzývali na zdržanlivosť. Obávali sa priameho vojenského konfliktu s&nbsp;Izraelom. „Irán by mohol čeliť strašným útokom na svoju kritickú infraštruktúru, čo si krajina vzhľadom na hrozný stav ekonomiky nemôže dovoliť,“ upozornili. Aj najvyšší duchovný vodca ajatolláh Chameneí cíti zraniteľnosť svojej zeme a&nbsp;volil miernejšie výrazové prostriedky. Vo vyhláseniach síce osobnosť Nasralláha vyzdvihol, no dodal, že to bude Hizballáh, kto sa postaví židovskému štátu, a&nbsp;Irán bude hrať podpornú úlohu. Po slovách duchovného mala vlna reakcií zo strany vysokých iránskych predstaviteľov a&nbsp;vojenských veliteľov podobný tón a&nbsp;prenechala pomstu iným vojenským skupinám milícií v&nbsp;regióne.

Defenzívna poloha Teheránu zjavne dlho nevydžala. Takmer dvesto iránskych rakiet svetu ukázalo, ako riešenie horúcej situácie v islamskej republike vidia. Najbližšie dni ukážu, ako si s tým Izrael poradí. Irán totiž zďalek nie je taký bezzubý, ako sa chvíľu javil. Okrem vlastnej vojenskej sily má na Blízkom východe v&nbsp;rámci „osi odporu“ celú sieť spojeneckých, dobre vyzbrojených armád. Okrem Hizballáhu aj Húsíov v&nbsp;Jemene a&nbsp;početné skupiny v&nbsp;Sýrii či v&nbsp;Iraku.

Ani s Hizballáhom to nebude mať jednoduché. Hoci ten dostáva ranu za ranou, bolo by naivné predpokladať, že prijme mier za podmienok nepriateľa. Ako píše BBC, stále ma tisíce bojovníkov, z&nbsp;ktorých mnohí sú nedávni veteráni bojov v&nbsp;Sýrii, a&nbsp;žiadajú pomstu. K&nbsp;tomu arzenál rakiet, mnohé z&nbsp;nich s&nbsp;dlhým doletom, presne navádzané zbrane, ktoré môžu zasiahnuť Tel Aviv a&nbsp;ďalšie veľké mestá. Portál Independent upozorňuje na ďalší problém. Izrael síce v&nbsp;súčasnosti disponuje vojenskou prevahou a&nbsp;intenzívne ju využíva, bez kapitulácie zo strany Hizballáhu – čo je málo pravdepodobné – však svoj cieľ, teda úplné víťazstvo, ťažko dosiahne. Ak chce definitívne zabrániť ďalším útokom na svoje územia, bude musieť odštartovať rozsiahlu pozemnú ofenzívu.

Zjavne s&nbsp;touto možnosťou ráta, keďže z pondelka na utorok už prvé jednotky izraelskej pechoty s&nbsp;podporou vzdušných síl prenikli do libanonského pohraničia. Či sa špeciálna vojenská akcia rozvinie do väčších rozmerov a&nbsp;na širšom území, nebolo hneď jasné, keďže niektoré západné mocnosti od takéhoto postupu Tel Aviv odrádzali. V&nbsp;každom prípade pozemné boje môžu trvať celé mesiace a&nbsp;výsledok bude neistý. Tým skôr, že Hizballáh strávil posledných osemnásť rokov, od konca poslednej vojny, intenzívnym výcvikom, aby práve takémuto ataku dokázal čeliť. Nakoniec, sám Nasralláh vo svojom poslednom verejnom prejave pred smrťou odkázal nasledovníkom, že pozemná izraelská invázia do južného Libanonu by bola „historickou príležitosťou“.

Spojené štáty a&nbsp;ich spojenci vrátane arabských krajín Perzského zálivu sa pokúsili ponúknuť východisko a&nbsp;navrhli 21-dňové prímerie s&nbsp;cieľom „poskytnúť priestor pre diplomaciu“. Akákoľvek dohoda by však vyžadovala, aby všetky strany ustúpili od svojich základných požiadaviek. To by bolo možné len za predpokladu, že by nehľadeli na vlastné ego, nenávisť a&nbsp;politické body. Hizballáh si uvedomuje, že teraz ťahá za kratší koniec, napriek tomu odmieta kapitulovať pod tlakom a&nbsp;podmieňuje zastavenie útokov vyhlásením prímeria v&nbsp;Gaze. Lenže mesiace rokovaní pod vedením Spojených štátov, Kataru a&nbsp;Egypta sa opakovane zastavili. Otázne tiež je, ako veľmi by bol Hamas motivovaný rokovať, keď teraz existuje reálna možnosť, že Hizballáh a&nbsp;Irán sa pripoja k&nbsp;širšej vojne proti Izraelu.

Ďalšia špeciálna operácia? Izraelu sa to začína kopiť. Po Gaze a Libanone je na rade Irán

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Ďalšia špeciálna operácia? Izraelu sa to začína kopiť. Po Gaze a Libanone je na rade Irán

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Poľovačka na Imán: Alžírska boxerka sa ničím neprevinila. Nie ona si zaslúži odsúdenie a hnev

Zaujímavosti zo sveta: Drahé vlasy slávnych, kráľovná na nákupe zemiakov i autá utopené v bahne

Kuriozity týždňa: Pomaľovaná modelka stratená v kvetoch a posledné nosorožce

Výber pre vás