Leží v&nbsp;horách, a&nbsp;to takmer v&nbsp;strede trojuholníka medzi mestami Ardales, Álora a&nbsp;Colonia de Santa Ana. Zhruba hodinku autom či autobusom severne od Malagy. Veľkolepé miesto, ktoré berie dych. Jeden z&nbsp;najkrajších kútov sveta. Chodník zavesený vyše sto metrov nad strmými tiesňavami, ktoré do krajiny vyryla rieka Guadalhorce, visuté lávky, balkóny, mosty nad roklinami, kolmé skalné steny týčiace sa do výšin. Perličkou je prechod po úzkom kývajúcom sa moste nad roklinou Gaitanes 120&nbsp;metrov nad riekou. Jednoducho Caminito del Rey treba vidieť a zažiť.

Dnes patrí medzi najnavštevovanejšie lokality v&nbsp;Španielsku. No ešte v&nbsp;roku 2000 dali úrady oba vchody k&nbsp;chodníku v&nbsp;čertovsky úzkych skalných tiesňavách a&nbsp;hlbokých roklinách zavrieť. Smrteľných úrazov začínalo byť priveľa.

O&nbsp;povestnú poslednú kvapku do pohára trpezlivosti sa postarali dvaja mladíci, ktorí sa pokúsili po starom železnom lane šmyknúť na druhú stranu priepasti. Tiahlo sa medzi bralami a&nbsp;kedysi na ňom bola zavesená kladka, pomocou ktorej, podobne ako lanovkou, prepravovali na chodník stavebný materiál rovno z&nbsp;nákladných vagónov. Spomínaným úsekom kaňonu totiž prechádza aj dôležitá železničná trať z&nbsp;Malagy do Córdoby. Mimochodom, keď ju v&nbsp;roku 1865 otvorili, bola to veľká sláva. V&nbsp;prvom vlaku naprieč malebnými a&nbsp;dovtedy nepriechodnými horami sa cez sedemnásť novučičkých tunelov viezla aj vtedajšia kráľovná Izabela II. Oveľa neskôr, po nákladnej rekonštrukcii trate, tadiaľ v&nbsp;roku 2007 prvý raz presvišťala aj pýcha španielskych železníc – rýchlovlak AVE. Pravdaže, na miestach, kde padávajú skaly, jazdí nižšou rýchlosťou. Mladíci nešípili katastrofu, naopak. Lano bolo staré, no hrubé, oceľové a&nbsp;pletené. Kedysi udržalo oveľa ťažšie náklady. Navyše druhá strana nebola ďaleko. Iba pár metrov... Nezvládli to. Zrútili sa. Padali takmer sto metrov. Verejnosť sa o&nbsp;ich smrti dozvedela iba preto, že tretí člen výpravy čakal obďaleč, neskôr tragédiu ohlásil a&nbsp;všetko priznal. Zaplombovanie vstupov však nepomohlo. V&nbsp;nasledujúcom desaťročí pribudlo najmenej desať nových úmrtí. O&nbsp;všetkých sa pravdepodobne ani nevie. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Krásou. Zážitkami. Príchuťou nebezpečenstva. Všetci riskovali život na vtedy už vyše storočnej lávke širokej asi meter. Je dlhá necelé tri kilometre a&nbsp;vlní sa ako jemná stuha majestátnym prírodným prostredím. Ani samotný chodník nie je hocijakým výtvorom ľudského umu a&nbsp;rúk. Väčšinou lemuje kolmú vápencovú stenu – prilepený na nej akoby natruc gravitácii – desiatky metrov nad korytom dravej rieky. 

Malý kamienok sa odlepí z&nbsp;dlane a&nbsp;padá. Padá, až sa stratí z&nbsp;dohľadu. Ak medzitým náhodou aj dopadol, jeho dotyk so skalou či spenenou hladinou divej vodnej masy na dne rokliny nepočuť. „Pozor, keď vám spadne dole mobil, slnečné okuliare alebo čokoľvek iné, budete musieť použiť miestne čarovné zaklínadlo,“ radí švihácky sprievodca. Zopár návštevníkov mu sadne na lep a&nbsp;okamžite vyzvedajú: „Aké?“ „Fly, fly! Bye, bye!“ smeje sa chlapík v&nbsp;tričku s&nbsp;logom Caminito del Rey – dvoma štylizovanými skalami, žltou a&nbsp;oranžovou. Dohromady vytvárajú kráľovskú korunu, v&nbsp;strede spojenú visutým mostom. Logo je odkazom na názov tohto jedinečného miesta, ktorý sa zrodil v&nbsp;roku 1921. Vzápätí po tom, čo chodník navštívil a&nbsp;prešiel sa po ňom španielsky kráľ Alfonz XIII. Odvtedy cestu nik nevolal inak ako Kráľovský chodníček.

Pravda je, že panovník neprišiel kvôli prechádzke. Chcel osobne otvoriť najmä tamojšiu vodnú elektráreň a&nbsp;priehradu Nuevo Chorro neďaleko dediny El Chorro. Dnes dedinu vyhľadávajú hlavne turisti, cyklisti a&nbsp;horolezci ako východiskový bod na výlety do okolia a&nbsp;hôr Las Pedreras. Prejdú ňou však aj všetci návštevníci Caminita del Rey, pretože od miestnej železničnej stanice odchádza kyvadlový autobus. Za 2,50 eura vás bude voziť celý deň. Ale naspäť do minulosti. Nebola náhoda, že prevádzku hydrocentrály prišiel Alfonz XIII. odštartovať osobne. O&nbsp;jej strategickom význame svedčí fakt, že i&nbsp;dnes vyrába elektrickú energiu pre vyše 400-tisíc ľudí. Pred sto rokmi však bola ešte dôležitejšia. Napokon hydro­elektráreň, či presnejšie dve, boli aj hlavnou príčinou vzniku unikátnej cestičky s&nbsp;visutými lávkami – robotníci sa totiž trasou vedúcou naprieč skalným masívom, ktorý rozťala neskrotená rieka, presúvali medzi dvoma prevádzkami, dvoma vodnými elektrárňami, ktoré tam vybudovali. Jednu na začiatku tiesňav, druhú za nimi. Chodník vo vzduchu, dokončený v&nbsp;roku 1905, im umožňoval prepravovať materiál, ale najmä operatívne a&nbsp;s&nbsp;nadhľadom strážiť vodu, uľahčil im kontrolu a&nbsp;údržbu koryta rieky. Využívali ho však aj ich rodiny, manželky po ňom chodili na trh, deti do školy. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Unikátne lávky a&nbsp;cestička, ale aj vysokánske bralá, skalný masív, hlboká jazva, ktorú doň vyhĺbila rieka, či vodopády, tunely, jaskyne, priehrady, flóra i&nbsp;fauna, to všetko urobilo z&nbsp;Caminita del Rey turistický klenot. Výlet tam odporúčali cestovateľské bedekre z&nbsp;celého sveta. Čas je však silnejší ako najpevnejšia oceľ či betón. Na prelome tisícročia bol chodník v&nbsp;žalostnom stave. „Kto sa zrútil – pošmykol sa, zakrútila sa mu hlava alebo sa na úzkej chatrnej lávke z&nbsp;liateho betónu prepadol –, nemal šancu prežiť. Ak by sa aj nezabil, akákoľvek pomoc by pre ťažký terén nedokázala doraziť včas,“ hovorí sprievodkyňa a&nbsp;ukáže vztýčeným prstom hore. „Azda len tamtí.“ Vysoko nad našimi hlavami plachtia ozrutné supy bielohlavé. Majú rozpätie krídel 2,5 až 2,8 metra. Po doznení obdivných vzdychov návštevníkov sa sprievodkyňa vráti k&nbsp;výkladu. „Už na konci 20. storočia bol betón skorodovaný, praskal, pukal a&nbsp;prepadával sa. Oceľové profily a&nbsp;koľajnice, ktoré mali chodník podopierať, žrala hrdza. Povoľovali. Sú miesta, kde sa zrútil úplne. Alebo také, kde sa dalo prejsť len po úzkych nosníkoch širokých pár centimetrov. Povrch mali zákerne ostrý a&nbsp;drapľavý od hrdze. Nie­ktorí ľudia tam chodili aj štvornožky. Ani z&nbsp;pôvodného zábradlia veľa neostalo.“ Stará betónová lávka pôsobí strašidelne. Akoby krvácala. Je posiata oranžovohnedými ranami, z&nbsp;ktorých vykúka a&nbsp;kde-tu i&nbsp;trčí ostré hrdzavé železo. Najstrašnejšie však pôsobia diery v&nbsp;chodníku, zavše sú väčšie ako koleso auta. Do betónu ich vyhrýzol čas. Niekde trpezlivo, postupne, inde hltavo a&nbsp;náhle. Je hrozivé predstaviť si, že niektorou prepadol človek... Na webe dokonca nájdete informáciu o&nbsp;školskom výlete a&nbsp;učiteľke, ktorá tam vraj prišla o&nbsp;žiaka.

Sprievodkyňa dodáva, že kedysi aj pevné oceľové laná držiace lávku, mosty, schody a&nbsp;rebríky po sto rokoch začínali chradnúť, ba niekde sa aj pretrhli. Kotvy v&nbsp;skalných stenách, na ktorých viseli, vietor, voda, slnko a&nbsp;čas vykývali, a&nbsp;tak vypadávali. Popri ceste síce viedlo bezpečnostné lano, ale na spoľahlivý prechod nestačilo.

Po sérii nových smrteľných úrazov, ktoré pokračovali aj po zákaze vstupu, si úrady konečne uvedomili, že musia zmeniť stratégiu. V&nbsp;roku 2011 dali za deväť miliónov eur vybudovať nové lávky, chodníky, schody, balkóny, mosty a&nbsp;zábradlia. Spoľahlivé, také, čo sa netrhajú, neprebárajú a&nbsp;nezabíjajú. Nad jednou z&nbsp;najmalebnejších priepastí postavili aj tak­zvaný balcon de cristal, terasu so sklenou dlážkou, asi aby adrenalínu odrazu nebolo príliš málo. Pribudli tiež parkoviská, toalety, múzeum, informačné centrum a&nbsp;kyvadlová autobusová doprava. V&nbsp;roku 2015 Caminito del Rey znova slávnostne otvorili. Odvtedy pri jeho prechode nik nezomrel, nový heliport vraj záchranári doteraz nemuseli využiť. A&nbsp;tak sa chodník stal opäť silným lákadlom pre ľudí z&nbsp;celého sveta. Lonely Planet ho vtedy zaradil medzi najlepšie nové atrakcie sveta a&nbsp;dodnes ho oceňuje prívlastkom the best canyon walk. Záujem je nesmierny, vstupenku si treba rezervovať dostatočne včas, mesiac-dva vopred. Aj tak sa vám môže stať, že si nebudete môcť vybrať čas vstupu. Prechod množstva ľudí je totiž regulovaný. Tam, kde je obmedzená nosnosť, napríklad na mostoch, sú výstražné značky upozorňujúce na maximálny počet osôb prechádzajúcich súčasne. Výpravu môžete absolvovať aj samostatne, čo má svoje výhody, no so sprievodcom sa rozhodne dozviete viac. Upozorní na veci, ktoré by ste si možno sami nevšim­li. Napríklad skameneliny amonitov, dávno vyhynutých hlavonožcov, vchod do jaskyne netopierov či jedlú palmu.

Aktuálna trasa Caminita del Rey je dlhá 7,7 kilometra, z&nbsp;toho takmer tri idete po lávkach a&nbsp;mostoch, zvyšok tvoria prístupové a&nbsp;prepájajúce prašné alebo kamenisté cesty lesom či kaňonom. Zvládne ju prakticky každý, kto nemá strach z&nbsp;výšok, nekrúti sa mu hlava, nekolíše mu tlak, no treba rátať s&nbsp;viacerými obmedzeniami. Na chodník vás nepustia v&nbsp;šľapkách ani na opätkoch, s&nbsp;turistickými paličkami alebo so selfie tyčami. Fajčiari môžu počas výletu na nikotínový „doping“ zabudnúť a&nbsp;ani horolezci si tam veľmi neužijú. Tí však majú dostatok možností v&nbsp;okolí, v&nbsp;lokalitách, ktoré patria medzi najpopulárnejšie v&nbsp;Španielsku. Dokonca sa tam konajú rôzne preteky i&nbsp;majstrovstvá krajiny. Podmienkou sú tiež prilby proti padajúcim kameňom. Niekedy ich zhodí silnejší vietor, inokedy supy alebo divé iberské kozorožce. A&nbsp;nemožno zabúdať ani na proviant, tekutiny a&nbsp;jedlo, pretože počas niekoľkohodinového výletu rozpálenou krajinou nenarazíte na jediný bufet s&nbsp;občerstvením. Vody je tam síce dosť, ale nie je pitná. Aj tak poteší, hlavne tá v&nbsp;priehradnom jazere Conde de Guadalhorce, kde sa na záver túry môžete schladiť a&nbsp;okúpať. Malebná krajinka v&nbsp;okolí je príjemným bonusom. Caminito del Rey, ktoré sa kedysi smutne preslávilo ako najnebezpečnejší chodník sveta, dnes už nie je bezbrehý hazard, no adrenalín si stále užijete. Text: Jakub Prokeš

Desivá krása: Chodník Caminito del Rey si vyžiadal desiatky obetí. Napriek tomu nás očaril

Výber pre vás

Desivá krása: Chodník Caminito del Rey si vyžiadal desiatky obetí. Napriek tomu nás očaril

Súvisiace články

Bezhlavá Mária Antoinetta a vegánsky aktivista: Gojira spustila na Seine metalovú revolúciu!

Záhorák, ktorý vyhral milióny eur, by mal byť ostražitý: Jeho predchodca skončil ako smetiar

Káva za 80 centov a na každom kroku Cristiano Ronaldo: Slováci sa usadili na Madeire a neľutujú

Prvý deň na festivale Sziget v Budapešti: Štvoreurové pivo, rady v obchode a muži v sukni

Perla Azúrového pobrežia: Bola to láska na prvý pohľad, hovorí Slovenka o francúzskom Nice

Výber pre vás