Katarína Oravská

Svetový oceán pokrýva 70 percent zemského povrchu, no len päť percent z&nbsp;jeho celkovej rozlohy bolo preskúmaných. Jeho hlbočiny sú preto miesto, kde filmári môžu naplno vybúriť svoju fantáziu, ale hlavne miesto azda nikdy sa nekončiaceho bádania vedcov.

Veľká časť oceánu je totiž stále jednou veľkou záhadou, a&nbsp;keď sa doň ponoríte dostatočne hlboko, vždy vás prekvapí niečo nové a&nbsp;nezvyčajné. Svedčia o&nbsp;tom aj fotografie nedávnej hlbokomorskej expedície, ktoré zachytili predtým nikdy nevidené morské tvory žijúce v&nbsp;podmorských pohoriach dlhších ako Himaláje. Expedícia odhalila v&nbsp;mori neďaleko Čile sto druhov vrátane húb, kôrovcov a&nbsp;mäkkýšov. Prispejú nové objavy k&nbsp;lepšej ochrane oceánov? Vedci dúfajú, že bohatú rozmanitosť tohto podmorského regiónu sa podarí zachovať práve vďaka novým objavom. Nedávna výprava Schmidt Ocean Institute pod vedením doktora Javiera Sellanesa skúmala podmorské vrchy pozdĺž hrebeňov Nazca a&nbsp;Salas y Gómez neďaleko pobrežia Čile. Identifikovali hlbokomorské koraly, košovky, ježovky, rôznonôžky, kôrovce. Vyše sto druhov z&nbsp;nich sú pre vedu pravdepodobne úplne nové, píše inštitút vo svojej <a rel="noopener" href="https://schmidtocean.org/underwater-mountains-harbor-abundant-life/" target="_blank">tlačovej správe</a>. Podmorský reťazec dlhý asi 2 900 kilometrov, čo je viac ako dĺžka Himalájí, tvorí vyše dvesto podmorských hôr. Tiahnu sa od pobrežia Čile až po Veľkonočný ostrov. Najvyšší vrchol reťazca vedci neofi­ciálne pomenovali Solito a&nbsp;vôbec prvý raz ho zmapovali. Má výšku 3 530 metrov, čo je na ilustráciu o&nbsp;244 metrov menej, ako má japonská hora Fudži, a, naopak, štyrikrát viac ako najvyššia budova sveta – dubajský mrakodrap Burdž chalífa.

Vedci počas expedície použili diaľkovo ovládaného podvodného robota vybaveného 4K kamerou, ktorý je schopný zostúpiť do hĺbky 4 500 metrov. Pomocou neho zhromaždili údaje z&nbsp;podmorských hôr, ktoré budú použité na podporu čilského úsilia týkajúceho sa ochrany morí. Výskumníci zistili, že každá podmorská hora je hostiteľom rôznych ekosystémov, z&nbsp;ktorých mnohé sú zraniteľné, vrátane prosperujúcich hlbokomorských koralových útesov a&nbsp;záhrad z&nbsp;košoviek. Vedci analyzujú fyziológiu a&nbsp;genetiku vzoriek, o&nbsp;ktorých si myslia, že sú pre vedecký svet doteraz neznáme, aby potvrdili, či skutočne ide o&nbsp;nové druhy. Odborníci na palube lode zmapovali 52 777 štvorcových kilometrov morského dna. „Táto výprava ďaleko presiahla naše nádeje. Vždy očakávate, že v&nbsp;týchto odľahlých a&nbsp;málo preskúmaných oblastiach nájdete nové druhy, ale množstvo, ktoré sme naš­li, najmä v&nbsp;prípade niektorých skupín, ako košovky, je ohromujúce,“ povedal Sellanes. „Tieto prosperujúce a&nbsp;zdravé ekosystémy naznačujú, že morské parky Nazca-Des­venturadas a&nbsp;Juana Fernandeza účinne chránia citlivé morské biotopy.“ Ide o&nbsp;dve chránené morské oblasti v&nbsp;Čile, ktoré vedci preskúmali tiež. „Úplná identifikácia druhov môže trvať mnoho rokov. Doktor Sellanes a&nbsp;jeho tím majú neuveriteľné množstvo vzoriek z&nbsp;tohto úžasne krásneho a&nbsp;málo známeho ohniska bio­diverzity,“&nbsp;uviedla výkonná riaditeľka Schmidt Ocean Institute doktorka Jyotika Virmani. „Väčšina morského dna je pre nás stále neznáma. Predstavte si, že toto je jediné miesto na svete, kde sa takéto druhy vyskytujú. Potom by ste ich chceli ochrániť,“ vysvetľuje ďalej Virmaniová pre <a rel="noopener" href="https://www.businessinsider.com/seamount-new-species-schmidt-ocean-institute-expedition-marine-chile-2024-2" target="_blank">Business Insider</a>. Cieľom expedície je tiež preskúmať, ako podmorské hory ovplyvňujú rozptýlenosť týchto druhov, napríklad hlbokomorských kalmárov. Cirkulácia oceánov môže byť v&nbsp;určitých oblastiach odlišná. „Takže môžete mať rôzne živiny alebo rôzne teploty. To by mohlo spôsobiť, že jedna strana hory bude vyzerať veľmi odlišne od druhej,“ vysvetľuje Virmaniová. Okrem toho, že spozorovali rôzne známe rastliny, živočíchy, napríklad rybu Chaunacops coloratus, ktorá sa občas vyskytuje na Havaji, expedícia objavila v&nbsp;čilských vodách štyri neznáme podmorské hory, z&nbsp;ktorých každá má vlastný ekosystém. „Niektoré z&nbsp;týchto podmorských hôr neboli nikdy predtým zmapované, takže sme ani nevedeli, aký majú tvar.“

Objavili aj koraly, ktoré po celom svete ohrozuje klimatická kríza. Niektoré rastú v&nbsp;špirálach. Celý tento región je podľa Virmaniovej slov zraniteľný. „Je biologicky aktívny, cieľom rybolovu a&nbsp;bohatý na minerály, takže je atraktívny pre hlbokomorskú ťažbu. Existujú teda hrozby pre ekosystémy, a&nbsp;preto musíme skutočne pochopiť a&nbsp;vidieť, čo sa tam dole deje.“ Ponory expedície možno sledovať na kanáli Schmidt Ocean Institute na <a rel="noopener" href="https://www.youtube.com/@SchmidtOcean" target="_blank">YouTube</a> v&nbsp;živom vysielaní. „Ktokoľvek a&nbsp;kdekoľvek na svete, ak má internetové pripojenie, môže zo svojej obývačky sledovať na YouTube, ako prebieha tento výskum naživo.“ Všeobecnej verejnosti, ale aj iným vedcom to ponúka možnosť rozšíriť svoje odborné znalosti priamo z&nbsp;domova. Morský biológ tak napríklad identifikoval zhluk ježoviek ako druh Dermechinus horridus. Nový druh však vedci nedokážu určiť len na základe fotografií a&nbsp;videí, je to zložitejšie. „Táto práca bude prebiehať v&nbsp;laboratórnom prostredí, kde vykonajú hlbšiu štúdiu, aby potvrdili, že ide o&nbsp;nové druhy,“&nbsp;povedala Virmaniová.

Schmidt Ocean Institute v&nbsp;roku 2009 založili americký obchodník a&nbsp;bývalý softvérový inžinier Eric Schmidt (68), ktorý v&nbsp;minulosti pôsobil ako riaditeľ spoločnosti Google, s&nbsp;manželkou, podnikateľkou a&nbsp;filantropkou Wendy (68). Cieľom inštitútu je urýchliť objavy potrebné na pochopenie svetového oceánu a&nbsp;udržania života. Chcú sa teda starať o&nbsp;zdravie našej planéty, a&nbsp;to prostredníctvom dôsledného vedeckého výskumu a&nbsp;inteligentného pozorovania, technologického pokroku a&nbsp;otvoreného šírenia informácií, pričom počítajú so zapojením širokej verejnosti. Schmidt Ocean Institute bude počas tohto roka skúmať vody juhovýchodného Pacifiku pri Peru a&nbsp;Čile. „V&nbsp;partnerstve s&nbsp;nadáciou Nippon – Nekton Ocean Census Program si stanovili cieľ nájsť stotisíc nových morských druhov v&nbsp;nasle­dujúcich desiatich rokoch,“ povedala riaditeľka inštitútu Virmaniová.

Fascinujúci neznámy svet: Hlbokomorská expedícia zachytila predtým nikdy nevidené tvory

Výber pre vás

Fascinujúci neznámy svet: Hlbokomorská expedícia zachytila predtým nikdy nevidené tvory

Súvisiace články

Atlantický oceán to má zrátané: Pod Gibraltárom sa začali diať veľké veci

Nie každá erupcia je nebezpečná. Raz sme si mohli na láve upiecť pizzu, hovorí známy vulkanológ

Ako vytiahnutý z vody: Titanic vydáva svoje tajomstvá aj 111 rokov po potopení

Impozantný Blirkenwall: Vedci objavili megastavbu na dne mora

Takto vyzerá nová luxusná hračka pre milionárov: Superponorka má bazén, kino aj heliport

Výber pre vás