Peter Hupka

Keď sa spomenie Katalánsko, každý si predstaví autonómny región na severovýchode Španielska, prípadne jeho periodicky skloňované separatistické tendencie. Ak sa však vyberiete za hlavný pyrenejský hrebeň a&nbsp;prejdete do Francúzska, názvy obcí v&nbsp;katalánčine tam stále nájdete na každom rohu a&nbsp;občas aj typické vlajky estelada s&nbsp;bielou hviezdou v&nbsp;modrom trojuholníku a&nbsp;červeno-žltými pruhmi. Katalánsko má totiž aj svoju severnú časť patriacu Francúzsku. Ide o&nbsp;územie odstúpené Španielmi na základe takzvanej pyrenejskej mierovej dohody, ktorá na jeseň 1659 ukončila vojnu medzi Parížom a&nbsp;Madridom. Aj tam žijú Katalánci a&nbsp;dávajú to patrične najavo svojou rečou a&nbsp;kultúrou. Čo sa týka prípadných odštiepeneckých nálad, návštevník oblasti pomerne rýchlo získa pocit, že na francúzskej strane to bude „podstatne menej horúce“ a&nbsp;tematiku samostatnosti tam takmer nik nespomína. Podobne je to v&nbsp;prípade Baskov, aj tí sú na francúzskej časti svojho územia umiernenejší a&nbsp;možno viac spojení s&nbsp;krajinou, do ktorej patria.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-oboch-stranach-hrebena-najvacsie-dobrodruzstvo-zazijete-ked-nepouzivate-navigaciu">FOTO z oboch strán Pyrenejí si pozrite v GALÉRII</a>

„Tohoročné leto je celkom slušne daždivé,“ vraví jeden z&nbsp;domácich, keď sa pomedzi temné husté záclony prívalového lejaka presúvame španielskym Katalánskom cez Les Preses do tridsaťpäťtisícového mesta Olot. Hlavné mesto okresu Garrotxa pôsobí v&nbsp;daždivý podvečer trochu depresívne a&nbsp;po chvíli zistíme, že náhodným návštevníkom bez presného plánu putovania asi nie je súdené. Hľadať ubytovanie po starom nie je v&nbsp;čase smartfónov a&nbsp;internetu až také jednoduché a&nbsp;pozerať a&nbsp;pýtať sa niekedy nestačí. Na miesto, kde by sa aj niečo našlo, sa síce možno dostanete, no aj keď je ešte svetlo, na recepcii hotela niet nikoho, len tabuľka s&nbsp;telefónnym číslom. Po zavolaní sa možno dozviete napríklad to, že recepčná už odišla a&nbsp;nemieni sa kvôli nejakým turistom vracať, nech už merali akúkoľvek cestu. Prechádzku po meste či na nevysoký vulkán Montascopa tak radšej odložíme na neurčito a&nbsp;vyberieme sa hľadať ďalej. Pre ľudí, ktorí majú radi plánovanie, ide o&nbsp;celkom zbytočné dobrodružstvo, no my ho máme radi. Ako inak by sme stretli paniu so psom, ktorej pokyny sú presnejšie než akákoľvek navigácia, či milého šéfa luxusnej reštaurácie niekde medzi poľami a&nbsp;lesmi pred Besalú. Ten si ochotne nájde čas na zmoknutých pútnikov a&nbsp;napriek tomu, že má plno, promptne telefonicky zistí možnosti ubytovania v&nbsp;širokom okolí a&nbsp;bez znalosti angličtiny ich nasmeruje tam, kam by sa inak možno nikdy v&nbsp;živote nevybrali. A&nbsp;takéto miesta spravidla stoja za to!

Nájsť lokalitu po zotmení a&nbsp;v&nbsp;daždi a&nbsp;hmle si vyžaduje istú úroveň intuície a&nbsp;schopnosti správne si vyložiť slová o&nbsp;„pumpe na diaľnici a&nbsp;veľkej zákrute do kopca“. Spomínaná čerpacia stanica totiž v&nbsp;skutočnosti nie je na rýchlostnej ceste, ale kdesi na mieste, ktoré z&nbsp;nej sotva vidno. No kto má niečo nájsť, vždy nájde. A&nbsp;keď sa ráno prebudí, býva často prekvapený. Modernému cestovaniu práve tento moment prekvapenia veľmi chýba. Rovnako uspokojenie túžby po neznámom, niečo, čo kedysi zažívali všetci priekopníci ciest. Dnes si každý prezrie obrázky na internete, navigácia ho dovedie k&nbsp;ubytovaniu, a&nbsp;keď príde na miesto, povie si: „Aha, som tu, je to pekné.“ A&nbsp;pripojí ďalšiu zo série zbytočných fotografií na niektorú sociálnu sieť. Možno pôsobíme s&nbsp;papierovými mapami a&nbsp;bez internetu v&nbsp;mobile smiešne, no o&nbsp;to je všetko krajšie. A&nbsp;ráno sa môžeme ocitnúť šťastní na bazaltovom útese dlhom asi kilometer a&nbsp;vysokom päťdesiat metrov pri sútoku riek Fluvià a&nbsp;Toronell, obklopení príjemným mestečkom s&nbsp;necelou tisíckou stálych obyvateľov. Nečakaný objav menom Castellfollit de la Roca je súčasťou holocénnej vulkanickej zóny Národného parku Garrotxa. Takéto zaujímavé miesto na život však domácim v&nbsp;minulosti prinášalo i&nbsp;mnohé starosti: poloha mestečku znemožňovala rozrastať sa a&nbsp;množstvo obrábateľnej pôdy v&nbsp;okolí bolo veľmi limitované. Miestni obyvatelia zvyčajne pracovali ako kamenári a&nbsp;nádenníci, niekoľko rodín sa venovalo mäsiarstvu, garbiarstvu či pradiarstvu, no mnohí si museli hľadať zamestnanie vo väčšej vzdialenosti od domova. Dnes je Castellfollit vďaka svojej pútavej siluete, ktorej dominujú domy na útese a&nbsp;kostol San Salvador, častou zastávkou turistov putujúcich regiónom. V&nbsp;obdobiach, keď sú ľudia zabezpečení, akosi prirodzene zostáva viac času na estetické vnímanie krásy.

V&nbsp;čom je však Castellfollit de la Roca rovnaký ako iné dediny a&nbsp;mestá španielskeho Katalánska, je tamojšie pouličné umenie. Špecifické a&nbsp;nástojčivé, prítomné v&nbsp;každom voľnom priestore. Všadeprítomné vlajky dopĺňajú odkazy na represie proti prívržencom samostatnosti a&nbsp;ich politickým lídrom, výnimkou nie sú plyšové zvieratká, ktoré hľadia do ulíc spoza zamrežovaných okien. Otázka nezávislosti, ktorá sa spomína od polovice 19. storočia, je téma, ktorá domácich Kataláncov rozdeľuje i&nbsp;spája. Presné počty ľudí, ktorí sú za odtrhnutie od Španielskeho kráľovstva, sa rôznia a&nbsp;v&nbsp;poslednej dekáde sa pohybujú medzi 41 a&nbsp;48 percentami. Referendum z&nbsp;roku 2017, vyhlásené španielskou vládou za nezákonné, síce ukázalo podporu nezávislosti až na úrovni 90 percent, zúčastnilo sa na ňom však len 43 percent voličov. Téma katalánskej nezávislosti má mnohé stránky. V&nbsp;regióne sa dozvedáme, že väčšina Kataláncov si ju pravdepodobne neželá a&nbsp;už vôbec si neželá oslabovanie Európy. O&nbsp;ľuďoch považovaných za „protieurópskych“ bez ohľadu na to, či sú za samostatnosť Katalánska, zisťujeme, že takúto nálepku často dostali na základe predčasných záverov. Pri diskusiách na túto tému naprieč starým kontinentom často odhaľujeme, že zdanlivo protieurópsky naladení občania EÚ sú za európsku jednotu, len vyjadrujú svoj nesúhlas s&nbsp;centrálnym riadením Únie, s&nbsp;kladením akcentu často na nepodstatné veci a&nbsp;nezvládaním bytostne dôležitých rozhodnutí. Veľa z&nbsp;týchto ľudí považuje európsku myšlienku za svojím spôsobom podobnú náboženstvu či ideám socializmu. Aj tie sú v&nbsp;jadre dobré, len sa pod ľudským vedením často úplne vymkli spod kontroly. „Bolo by škoda byť slabými, len sa treba vedieť dohodnúť, čo je podstatné, dôležité a&nbsp;najmä prínosné pre budúcnosť obyvateľov Európskej únie. To však pôjde ťažko, kým nás budú riadiť bruselskí byrokrati odstrihnutí od reality s&nbsp;dvadsaťtisícovými platmi,“ vraví tridsiatnik Guillem, s&nbsp;ktorým sme sa o&nbsp;našom „spoločnom dome“ rozprávali.

Horský priesmyk Col d’Ares ležiaci vo výške 1 513 metrov medzi Španielskom a&nbsp;Francúzskom je miesto, kde ani nemáte pocit, že prekračujete hranicu. Z&nbsp;oboch strán leží Katalánsko a&nbsp;príjemný zelený kraj lesov a&nbsp;pasienkov. Prechod po hraničnom hrebeni smerom na pahorok Puig Pedrissa vysoký 1 640 metrov a&nbsp;Puig Sec vyšší o&nbsp;dva metre ponúka príjemnú prechádzku v&nbsp;samote a&nbsp;krásnej horskej prírode. Trávnatý hrebeň tam stúpa len pozvoľna, spoločníkmi vám budú kvety, motýle a&nbsp;pasúce sa kone. Kto má rád vyššie kopce, môže sa vydať na Puigmal vysoký 2 909 metrov či na 2&nbsp;784-metrový Canigou na francúzskom území. Vrchol Canigou je významným miestom všetkých Kataláncov, každoročne počas svätojánskej noci sa tam na konci júna koná ceremónia známa ako Flama del Canigó. Ľudia nesú ku krížu na vrchole hory horiacu pochodeň až z&nbsp;mesta Perpignan a&nbsp;v&nbsp;mnohých iných lokalitách v&nbsp;okolitých horách pália vatry. Hora inšpirovala aj známeho katalánskeho poeta Jacinta Verdaguera i&nbsp;Santalóa, po ktorom je dnes pomenovaný 3&nbsp;129-metrový štít Pic de Verdaguer v&nbsp;masíve Montcalm. Verdaguer horu prirovnáva k&nbsp;obrovskej magnólii kvitnúcej v&nbsp;Pyrenejach, jej krásu videla dokonca nymfa zostupujúca vo svojich snoch z&nbsp;neba na zem. Hora Canigou i&nbsp;Verdaguerov portrét sa v&nbsp;minulosti dočkali pocty aj od španielskej centrálnej banky. Sú vyobrazené na bankovke s&nbsp;hodnotou 500 pesiet vydanej v&nbsp;roku 1971.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-oboch-stranach-hrebena-najvacsie-dobrodruzstvo-zazijete-ked-nepouzivate-navigaciu">FOTO z trubkárovej svadby si pozrite v GALÉRII</a>

Z&nbsp;Col d’Ares klesáme serpentínami do Francúzska, no všade naokolo je príliš krásne na to, aby sme sa dokázali ponáhľať. A&nbsp;keď vás nejaké miesto pritiahne ako magnet, zistíte, že čas treba prežívať s&nbsp;radosťou a&nbsp;bez náhlenia. Takýmto miestom je dnes horská obec Prats-de-Mollo-la-Preste, ktorá leží na riečke Tech približne v&nbsp;700-metrovej nadmorskej výške na severnej, francúzskej strane hrebeňa Pyrenejí. Hoci má len 1&nbsp;100 obyvateľov, žije pestrým životom najmä počas letných víkendov. Nechať sa viesť zmyslami je aj pri zastávke v&nbsp;Prats-de-Mollo- -la-Preste dobrou voľbou. Z&nbsp;jednej mestskej brány sa k&nbsp;našim ušiam predierajú tóny dynamickej dychovej hudby, ktorá svojou energiou pripomína orchester Gorana Bregoviča či Bobana Markoviča. Samozrejme, nie sme na Balkáne, no živelnosť a&nbsp;radosť prameniace z&nbsp;hudby sú rovnaké. Pri budove s&nbsp;nápisom mairie, ktorá je miestna radnica, rýchlo pochopíme, že za všeobecným veselím je svadba miestneho páru, pričom ženích je zároveň hudobník. Celé mestečko sa teší z&nbsp;krátkeho obradu, no najmä z&nbsp;toho, čo nasleduje po ňom. Tancujú všetci od malých detí po dôchodcov. Tí sú ľahkým vínkom odbremenení od starostí a&nbsp;na tento účel si radi vyčlenia posledné rezervy životnej energie. Hrajú sa piesne z&nbsp;regiónu, cover verzie svetových hitov a&nbsp;vôbec čokoľvek, čo ľudí poteší. Hlavný moment vzrušenia prichádza, keď už podľa prvých tónov piesne vieme, že toto bude čosi známe a&nbsp;veľké. Nikto už nedokáže netancovať. Let the Sunshine In z&nbsp;kultového muzikálu Vlasy je v&nbsp;podaní katalánskej dychovky jedinečným zážitkom a&nbsp;vlní sa, tancuje a&nbsp;spieva celé mestečko. S&nbsp;radosťou, s&nbsp;láskou a&nbsp;zo srdca! Vidieť veselých a&nbsp;rozjarených obyvateľov obce Prats je príjemná bodka za ďalšou návštevou regiónu. A&nbsp;hoci je to trochu naivná predstava, vždy je oveľa lepšie hľadať to, čo nás spája, než to, čo ľudí rozdeľuje. Možnosti sú rovnako pestré ako sám život, hudba či katalánska príroda. Stačí ich chcieť hľadať a&nbsp;cítiť.

FOTO Na oboch stranách hrebeňa: Najväčšie dobrodružstvo zažijete, keď nepoužívate navigáciu

Výber pre vás

FOTO Na oboch stranách hrebeňa: Najväčšie dobrodružstvo zažijete, keď nepoužívate navigáciu

Súvisiace články

FOTO Tasmanský diabol a jeho ostrov: Milučké kengury, útočné hady a les ako z iného sveta

Nosia šťastie: Bociany predvádzajú na rakúskom zámku unikátne divadlo

Temný kraj. Neďaleko slovenských hraníc sa ukrýva zlatá pyramída aj zásobník nebeskej energie

Ochrancovia kozmickej rovnováhy: Kolumbijský kmeň žije v súlade s prírodou, máme sa čo učiť

Výber pre vás