Irena Páleničková

Keď 19. marca bez varovania zastavili osobnú dopravu z Kanárskych ostrovov na pevninu, stali sme sa s ďalšími cudzincami v obytných autách nedobrovoľnými robinsonmi. S veľmi obmedzenou možnosťou pohybu i návratu.

Naša niekoľkomesačná zimná cesta pritom vyzerala lákavo. Pred dvanástimi rokmi sme všetkých sedem Kanárskych ostrovov prešli na&nbsp;bicykli so stanom a&nbsp;medzi ostrovmi sa prepravovali na&nbsp;trajektoch. Na&nbsp;záver našej cestovateľsko-novinárskej kariéry sme sem chceli ešte raz zavítať a&nbsp;pozrieť sa, čo sme kedysi zvládli. Pravdupovediac, čudovali sme sa. Toto že sme dokázali? Naozaj sme vyšliapali 20-kilometrové strmé stúpania na&nbsp;plne naložených bicykloch?

Cesta obytným autom nebola lacná. „Raz, naposledy, tie peniaze obetujeme,“ hovorili sme si - len za&nbsp;trajekt z&nbsp;Cádizu na&nbsp;Lanzarote, prvý ostrov našej cesty, sme zaplatili 680 eur. Plavbu sme, našťastie, zvládli v&nbsp;pohode, len s&nbsp;dvoma preventívnymi tabletkami proti morskej chorobe. Týždeň pred našou plavbou sa ten istý trajekt hojdal tak veľmi, že barmanovi padali poháre zo stojanov a&nbsp;rozbíjali sa.

Sopečné Lanzarote sa nezmenilo, jeho architekt a&nbsp;ochranca tradícií César Manrique charakter ostrova zakonzervoval na&nbsp;dlhé desaťročia. Ani po&nbsp;jeho smrti v&nbsp;roku 1989 tu nevyrástol žiadny výškový hotel. Nocovať sa dalo všade a&nbsp;ticho medzi sopečnými kužeľmi bolo priamo velebné. Cesty sú väčšinou rovinaté, a&nbsp;tak sme na&nbsp;svoje staré cyklistické dobrodružstvá spred rokov veľmi nespomínali.

Rovinatý je aj ďalší ostrov na&nbsp;našej ceste - Fuerteventura. Zoznámili sme sa s&nbsp;Mikom, ktorý sem pred rokmi prišiel ako nadšený surfista. Dnes má rodinu, titul rezidenta. Uznali mu aj inžiniersky diplom a&nbsp;robí technického riaditeľa veľkého športového hotela, kam prichádzajú trénovať olympijské tímy z&nbsp;celej Európy.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-robinsoni-kanaroch-malebne-ostrovy-ani-pocas-pandemie-nestracaju-svoje-caro" target="_blank" rel="noopener">VIAC FOTO z kanárskych ostrovov nájdete v GALÉRII &gt; &gt;&nbsp;</a>

Na&nbsp;Fuerteventure dnes nenájdete použiteľný prameň sladkej vody, na&nbsp;ostrove je asi deväťdesiat oficiálne povolených staníc na&nbsp;odsoľovanie morskej vody. Tie najväčšie financuje štát a&nbsp;majú dennú produkciu až do&nbsp;dvadsaťtisíc kubíkov. Takto získaná voda je však takmer úplne destilovaná, zbavená minerálov. Je síce pitná, ale pre ľudské telo nie príliš vhodná. Preto sme uvítali, keď nám Mike ponúkol, že nás prevedie po&nbsp;„odsoľovačke“, ktorú pod jeho vedením postavili pre jeho hotel.

Má dennú produkciu šesťtisíc kubíkov a&nbsp;vnútri nevyzerá nijako atraktívne. Len samé rúry, v&nbsp;nich schované mnohonásobné filtre na&nbsp;reverznú osmózu a&nbsp;mierny hukot stále prúdiacej vody. Morská voda sa privádza rúrami z&nbsp;vrtov hlbokých šesťdesiat metrov neďaleko pobrežia. Po&nbsp;prechode všetkými filtrami sa 55 percent silne slanej vody odvádza späť do&nbsp;mora a&nbsp;45 percent sa mení na&nbsp;sladkú vodu. Aby bola pre ľudský organizmus dobrá, v&nbsp;hoteli prejde ešte takzvaným revitalizačným procesom cez rôzne horniny, čím získava potrebné minerály.

Poďakovali sme Mikovi za&nbsp;odbornú prednášku a&nbsp;vyrazili hľadať miesto na&nbsp;spanie. Jedna kamenná ohrada nám bola povedomá. Zastavili sme, pribehla ťava. Neuveriteľné, bolo to to isté miesto a&nbsp;to isté zviera. Trochu som jej závidela, na&nbsp;rozdiel odo mňa jej za&nbsp;oných dvanásť rokov pribudlo oveľa menej vrások. Mala som so sebou články z&nbsp;minulej cesty, v&nbsp;jednom z&nbsp;nich bol náš spoločný dvojportrét. Ukázala sme jej ho. Prezerala si ho so záujmom, asi bola hladná. Tak som z&nbsp;tašky radšej vytiahla ľadový šalát.

Divočina sa začala až na&nbsp;Tenerife pri pláži Las Terezitas. Odtiaľ sme kedysi stúpali nahor a&nbsp;na&nbsp;západ do&nbsp;vnútrozemia ostrova k&nbsp;Pico de Teide, najvyššej hore celého Španielska. Naše malé obytné auto muselo stúpať azda rovnako pomaly, ako sme kedysi išli na&nbsp;bicykli.

Hora sa nezmenila a&nbsp;na&nbsp;rozdiel od&nbsp;predchádzajúcej návštevy sa nám ukázala v&nbsp;celej svojej kráse. Pred dvanástimi rokmi pršalo, vietor fičal, bola hmla. Tento rok je ďalší v&nbsp;rade suchých rokov a&nbsp;obloha bola nádherne modrá. Hora nás celý čas pozorovala. Nezmenili sa ani lesy. Obdivuhodné kanárske borovice sa dokážu rýchlo spamätať, aj keď ich ihličie kompletne spálil ničivý požiar.

Čo sa zmenilo, bolo množstvo turistov. Pod ich autami z&nbsp;požičovní sa cesty takmer prehýbali, parkoviská boli preplnené, na&nbsp;niektorých miestach sa ani nedalo pribrzdiť a&nbsp;odfotografovať okolie. Preto sme si pred dvanástimi rokmi celý mesiac užívali ticho a&nbsp;pokoj na&nbsp;najmenšom kanárskom ostrove El Hierro. La Gomera už mala návštevníkov o&nbsp;niečo viac a&nbsp;na&nbsp;Palme, poslednom z&nbsp;troch malých Kanárskych ostrovov, vyrážali turisti z&nbsp;parkovísk na&nbsp;dlhé treky sopečnou krajinou.

VIAC FOTO zo zákutí kanárskych ostrovov nájdete v GALÉRII &gt; &gt;&nbsp;

Teraz sú treky opustené, po&nbsp;cestách Tenerife sa žiadni ponáhľajúci sa turisti nehrnú. Kanárske ostrovy patria svojim obyvateľom. Nechali sme si Palmu nakoniec, pretože tam žije už takmer pätnásť rokov Peter, náš kamarát, emigrant. A&nbsp;odtiaľ sme vyrážali za&nbsp;dobrodružstvom.

La Bonita - krásna. Tak hovoria obyvatelia Palmy svojmu ostrovu. Užili sme si ho naozaj dokonale. Parkovali sme pri morských bazénoch Charco Azul a&nbsp;Fajana, čo sú starostlivo vybudované kúpacie a&nbsp;opaľovacie areály na&nbsp;brehu Atlantiku. Ľudia upravili bazény vytvorené prírodou a&nbsp;dostavali ich tak, aby sa v&nbsp;nich voda menila len za&nbsp;prílivu. Aj keď vydržať v&nbsp;devätnásťstupňovej vode sa dalo naozaj krátko.

Oblasť Tilos v&nbsp;Barranco del Aqua vo vnútrozemí je zase ukážkou iného druhu ľudskej práce s&nbsp;vodou. Vlhké morské pasáty totiž narážajú do&nbsp;takmer dvaapoltisícmetrových hôr, kondenzujú v&nbsp;hmlových lesoch a&nbsp;tie tento horizontálny dážď zvádzajú dole do&nbsp;pôdy.

Z&nbsp;takto vytvorených vodných prameňov potom celý ostrov čerpá vodu a&nbsp;má jej dokonca toľko, že ako jediný z&nbsp;Kanárskych ostrovov nepotrebuje odsoľovacie zariadenie. Práve v&nbsp;Údolí vody ľudia vybudovali sústavu zavodňovacích kanálov, vyhĺbili tunely ako na&nbsp;Madeire a&nbsp;turistom vytvorili zaujímavé vychádzky.

Aj tu je teraz ticho a&nbsp;pokoj. Rovnako ako v&nbsp;iných štátoch Európy na&nbsp;výlety nikto nesmie, len na&nbsp;nákup či do&nbsp;lekárne, v&nbsp;aute len vodič, v&nbsp;obchodoch dezinfekcia, rukavice (kúpiť sa už, samozrejme, nedajú), ľudia stoja v&nbsp;dvojmetrovej vzdialenosti, do&nbsp;samoobsluhy púšťajú obmedzený počet osôb.

Zaparkovali sme na&nbsp;týždeň na&nbsp;suchom sopečnom pozemku, ktorý patrí nášmu kamarátovi Petrovi. Potom nás čakal trajekt z&nbsp;Palmy na&nbsp;Tenerife a&nbsp;nasledujúci deň z&nbsp;Tenerife do&nbsp;mesta Huelva. „Áno, na&nbsp;Tenerife ešte ide, ale do&nbsp;Heulvy a&nbsp;Cádizu trajekty odvolali. Dám vám otvorený lístok bez pevného dátumu, s&nbsp;ročnou platnosťou.“

Na&nbsp;pokraji zrútenia sme sa vrátili k&nbsp;Petrovi. V&nbsp;tuneli, ktorý pretína ostrov, na&nbsp;nás svietil zlovestný žltý neónový nápis: „Koronavírus, zostaňte doma.“

Telefonovali sme ostošesť, využívali neobmedzené mobilné dáta poskytnuté v&nbsp;rámci krízovej situácie operátorom a&nbsp;zisťovali, kedy sa budeme môcť dostať domov. Honorárna konzulka ochotne radila, spojila sa aj s&nbsp;veľvyslanectvom v&nbsp;Madride, trajekty vracajúcich sa domov začali brať, ale ako a&nbsp;či vôbec sa dostaneme cez francúzske a&nbsp;nemecké hranice, nám nikto nepovedal.

Zato sme sa dozvedeli, že na&nbsp;súkromnom kamarátovom pozemku môžeme ostať, ale nemali by sme ho autom opúšťať. Zároveň by sme sa mali zaregistrovať na&nbsp;polícii, s&nbsp;prekladateľom zabehnúť na&nbsp;miestnu radnicu a&nbsp;získať štatút rezidenta. Popri tom možno aj nejaký zatúlaný vírus.

Až dodnes sme teda robinsonovia na&nbsp;Kanároch. A&nbsp;to sme sa kedysi na&nbsp;gréckych ostrovoch nadchýnali, keď sme sa pre veľký vietor nevedeli niekoľko dní dostať z&nbsp;opustených pláží Kykladského súostrovia. Je veľký rozdiel medzi adrenalínovým a&nbsp;dobrovoľným robinsonom a&nbsp;tým druhým, ktorého osud zažívame teraz.

FOTO Robinsoni na Kanároch: Malebné ostrovy ani počas pandémie nestrácajú svoje čaro

Výber pre vás

FOTO Robinsoni na Kanároch: Malebné ostrovy ani počas pandémie nestrácajú svoje čaro

Súvisiace články

Už aj u našich susedov: Chronologický prehľad európskych krajín s potvrdeným koronavírusom

Šokujúce správanie turistov: Všetci máme vírus, na-na-na-naaa!

Lakomý cudzinec: Matke s dcérou zablokoval účet, neplatí výživné a frajerku berie na dovolenky

Keď hviezdy blednú: Aj Slováci pátrajú po vzdialenom živote a hrozbách z vesmíru...

Výber pre vás