Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

O&nbsp;výsledku volieb na Slovensku informujú médiá na celom svete, od susedného Česka až po Japonsko, Čínu a arabské krajiny. Nie div, keď hlasovanie u&nbsp;nás bolo v&nbsp;zahraničí vnímané aj ako ukazovateľ postoja stredoeurópskych krajín ku konfliktu na Ukrajine či&nbsp;jednoty členských štátov EÚ. 

Väčšina žurnalistov sa obmedzuje na sumarizovanie udalostí a&nbsp;analýzu strán, ktoré prekročili hranicu päť percent, no v&nbsp;ich komentároch zaznieva aj znepokojenie z&nbsp;nášho ďalšieho smerovania. „V Bruseli panujú obavy, že by sa Fico mohol spojiť s maďarským premiérom Viktorom Orbánom,“ píše napríklad Die Zeit. „To by mohlo viesť ku konfliktom s&nbsp;Európskou úniou v oblasti právneho štátu, migračných problémov a vojny na Ukrajine.“

Ako však nemecký spravodajský server pokračuje, pragmatizmus šéfa Smeru počas predchádzajúcich funkčných období, keď sa do značnej miery vyhýbal konfrontáciám s partnermi z Únie a NATO, niektoré z týchto obáv zmierňuje. Zrejme ho limituje i možnosť, že pre ignorovanie spoločných pravidiel by Brusel mohol Slovensku krátiť finančné prostriedky.

V&nbsp;podobnom duchu sa nesú komentáre aj na serveroch Politico, Times of Israel alebo Reuters. „Ľavicovo-populistická strana Smer vyhrala sobotňajšie voľby na Slovensku po tom, čo sľúbila, že prestane posielať zbrane na Ukrajinu, zablokuje potenciálne členstvo Kyjeva v NATO a postaví sa proti sankciám voči Rusku. Ficova kampaň vyvolala na celom kontinente poplach z toho, že sa Slovensko posunie do protiukrajinského tábora po boku maďarského premiéra," píše Politico a&nbsp;Reuters dodáva: „Vláda na čele s&nbsp;Robertom Ficom by mohla viesť k spochybňovaniu konsenzu v EÚ o podpore Ukrajiny a&nbsp;signalizovala by ďalší posun v strednej Európe proti politickému liberalizmu.“

Americká televízia CNN tiež nevyberá slová: „Strana na čele s prokremeľskou osobnosťou získala vo voľbách na Slovensku viac hlasov, ako sa očakávalo, čo bude pravdepodobne predstavovať výzvu pre jednotu NATO a EÚ.“

Ako CNN pokračuje, vláda SMER-u môže mať pre región vážne následky. Slovensko patrilo medzi hŕstku európskych krajín, ktoré presadzovali tvrdé sankcie voči Rusku a darovalo Ukrajine množstvo vojenského materiálu. „To sa pravdepodobne zmení, keďže Robert Fico obviňuje ´ukrajinských nacistov a&nbsp;fašistov´ z vyprovokovania ruského prezidenta, pričom opakuje falošný príbeh, ktorý Putin použil na ospravedlnenie svojej invázie. Počas pôsobenia v opozícii sa Fico stal blízkym spojencom maďarského premiéra, najmä pokiaľ ide o kritiku Európskej únie. Špekuluje sa, že v prípade jeho návratu k moci by s Orbánom mohli vytvárať Bruselu prekážky. Ak sa poľskej vládnej strane Právo a spravodlivosť podarí vyhrať tretí mandát v poľských parlamentných voľbách budúci mesiac, blok odporcov by sa mohol ešte posilniť.“

Podľa Deutsche Welle Fico profitoval hlavne z podnecovania hnevu, či už v kontexte s pandémiou alebo vojnou, Washington Post dopĺňa, že body získal aj vďaka nevyberaným tirádam voči novinárom, kampaňou proti migrantom a právam LGBTQ+. Guardian zase podotýka, že k&nbsp;víťazstvu mu bezpochyby dopomohlo neustále hašterenie medzi členmi bývalej koalície i ´ruská karta´. „Jeho vyhlásenia odrážajú tradične vrelé city mnohých Slovákov voči Rusku, ktoré na sociálnych sieťach od začiatku ukrajinskej vojny naberajú na sile,“ konštatuje britský server. Americký The New York Times vidí príčiny inde. Domnieva sa, že pre väčšinu voličov nebol konflikt u&nbsp;našich susedov primárny. V&nbsp;tejto súvislosti cituje Dominiku Hajdu, analytičku z výskumnej skupiny Globsec: „Išlo skôr o&nbsp;hodnoty - konzervativizmus verzus liberalizmus a&nbsp;tiež o ceny potravín či palív.“

V&nbsp;Českej republike zaznievajú zmierlivejšie hlasy. Ako píše iDnes, zahraničná politika Slovenska po voľbách bude pravdepodobne umiernenejšia než predvolebná rétorika predsedu Smeru a&nbsp;nie je pravdepodobné, že by Slovensko vystupovalo z medzinárodných organizácií alebo menilo prístup k ČR.

„Nemyslím si, že Slovensko úplne zmení orientáciu. Ale dobrá správa pre priaznivcov Ukrajiny to nie je,“ povedal pre ČTK politológ Josef Mlejnek. Myslí si, že voliči sa rozhodovali skôr na základe nespokojnosti s ekonomikou, než podľa toho, či sa strany orientujú provýchodne alebo prozápadne.

Spoluzakladateľ Cevro Inštitútu Ladislav Mrklas predpokladá, že líder slovenských sociálnych demokratov bude pre domáce publikum naďalej uplatňovať radikálnu rétoriku smerom k Ukrajine i&nbsp;Bruselu. Ale pokiaľ sa ho českí politici nebudú snažiť ´vychovávať´ a radiť mu, nebude podľa Mrklasa dôvod na zhoršenie vzájomných vzťahov.

K&nbsp;aktuálnej situácii u&nbsp;nás sa vyjadril aj minister vnútra ČR Vít Rakušan: „Výsledok slovenských volieb je pre nás varovaním i poučením. Obavy ľudí, ktorí často žijú na periférii záujmu, nemusia mať reálny základ, ale nie sú preto menej skutočné. Ak chceme udržať v Česku liberálnu demokraciu, musíme vysvetľovať jej výhody aj tým, ktorí z nich v súčasnej dobe neprofitujú. Ľuďom vo vylúčených lokalitách, chudobnejším, sklamaným. A vytvárať spoločnosť odolnú voči strachu.“

Hlasy zo zahraničia: Európa sa obáva nášho spojenectva s Maďarskom a konfliktov v rámci EÚ

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás