Ján Ďurčo

Patrí medzi najrýchlejších vytrvalcov sveta, počas Diamantovej ligy IAAF v&nbsp;Štok­holme pridal k&nbsp;nečakanému prvenstvu v&nbsp;behu na 3 000 metrov najlepší tohtoročný čas, no či sa čoskoro 25-ročný Dominic Lobalu dočká štartu na majstrovstvách sveta v&nbsp;maďarskej Budapešti, ktoré sa uskutočnia o&nbsp;mesiac, zostáva vo hviezdach. Rovnako ako to, nakoľko reálny je jeho sen súťažiť na budúci rok na olympijských hrách v&nbsp;Paríži. Prečo? Pretože Lobalu zatiaľ oficiálne nereprezentuje žiadnu krajinu. A&nbsp;to je problém.

Dominic Lokinyomo Lobalu sa narodil v&nbsp;malej dedinke s&nbsp;názvom Chukudum v&nbsp;Južnom Sudáne. Z&nbsp;krajiny ho vyhnala občianska vojna, počas ktorej on a&nbsp;jeho štyri sestry stratili oboch rodičov. Podarilo sa im dostať do utečeneckého tábora na severe Kene, kde žil desať rokov. „Šli sme za lepším životom. Lebo vojna v&nbsp;Sudáne nám všetko vzala,“ priznal neskôr. V&nbsp;hlavnom meste Nairobi Dominic pričuchol k&nbsp;futbalu, no keď náklady na tréningy začali prudko narastať, skúsil atletiku. Mal šestnásť, keď začal behať, a&nbsp;veľmi rýchlo sa prepracoval do atletického utečeneckého tímu. Ten združuje všetkých športovcov, ktorých násilie, ozbrojený konflikt či nespravodlivosť vyhnali z&nbsp;rodných krajín. Pod značkou ART Dominica od roku 2014 podporuje aj Medzinárodná asociácia atletických federácií. Po dvoch rokoch medzi nádejnými atlétmi z&nbsp;radov utečencov však prišiel zlom. Po pretekoch vo švajčiarskej Ženeve sa Lobalu zbalil a&nbsp;tím ART z&nbsp;ničoho nič opustil. V&nbsp;deň, keď s&nbsp;prehľadom vyhral beh na 10 kilometrov, sa síce vrátil na ubytovňu výpravy, no ráno tam už nebol. „Hneď po pretekoch som šiel do postele, ale nemohol som zaspať. A&nbsp;potom mi napadlo, že už tu viac nebudem. Že je načase skúsiť niečo iné,“ cituje jeho slová portál <a target="_blank" rel="noopener" href="http://cnn.com">cnn.com</a>. Lobalu si zobral len tašku s&nbsp;pár vecami a&nbsp;šiel požiadať švajčiarske úrady o&nbsp;azyl. Vedenie tímu ART jeho krok naštval, veď zmizol bez vysvetlenia, no nezostalo mu nič iné, len Dominicovo rozhodnutie akceptovať.

Lobalu v&nbsp;tej chvíli netušil, aký bič na seba uplietol. A&nbsp;pritom mal šťastie. Veľmi túžil behať súťažne aj naďalej a&nbsp;podarilo sa mu skontaktovať so švajčiarskym atletickým trénerom Markusom Hagmanom. „Keď mi volali prvý raz, tak som ich odbil so slovami, nech sa ukáže o&nbsp;týždeň. No potom prišiel druhý telefonát, že je tu športovec, ktorý naozaj túži a&nbsp;vie behať. Tak som ho pozval k&nbsp;sebe do St. Gallenu. Anglicky len habkal, nemecky nevedel ani ň, no keď začal bežať, už po sto metroch bolo jasné, aký veľký talent mám pred sebou,“ spomínal Hagman vo videodokumente na portáli <a target="_blank" rel="noopener" href="http://on-running.com">on-running.com</a>. „Bežal elegantne, skvele sa hýbal a&nbsp;nádherne sa to sledovalo. Nebol to len talentovaný chlapík, ale aj človek, ktorý potreboval pomoc. Nielen z&nbsp;trénerskej stránky, ale v&nbsp;rôznych oblastiach života. Koučing ovplyvňuje asi len tridsať percent úspechu športovca, v&nbsp;tých zvyšných sedemdesiatich sa musíte postarať o&nbsp;všetko ostatné,“ pokračoval. Švajčiarsky kouč začal s&nbsp;Lobaluom pracovať raz týždenne a&nbsp;už po troch tréningoch šli na lokálne preteky. „Pýtam sa ho, nechceš to skúsiť? On šiel a&nbsp;vyhral to. Ba dokonca o&nbsp;minútu zlepšil miestny rekord,“ spomínal Hangman. O&nbsp;pár týždňov vyhral aj najstaršie švajčiarske bežecké preteky Morat – Fribourg. Prvý raz sa jeho meno objavilo aj na veľkej svetelnej tabuli. „Vedel som, že Dominic je skladačka. Puzzle, ktoré musím poskladať. Len som nevedel, z&nbsp;koľkých dielikov. Tisíc? Dvetisíc? Tritisíc?“ kládol si rečnícku otázku Švajčiar, ktorý svojho nového zverenca podporoval, ako sa len dalo. Vlani mu vybavil špeciálne povolenie vycestovať na Diamantovú ligu do Štokholmu, čo bežec z&nbsp;Južného Sudánu dokonale využil. Domov si po pretekoch na tri kilometre viezol prvenstvo, o&nbsp;dvadsať sekúnd vylepšený osobný rekord aj „skalp“ úradujúceho majstra sveta v&nbsp;polmaratóne Uganďana Jacoba Kiplima. „Vždy som veril, že sa môžu udiať zázraky. Aj dnešok dokázal, že v&nbsp;živote je možné všetko. Preto som sa nikdy nevzdával. Len som si v&nbsp;duchu opakoval, že preteky sa končia až v&nbsp;cieli. A&nbsp;dal do toho všetko, čo vo mne bolo,“ opisoval svoje prvé víťazné pocity v&nbsp;konkurencii tých najlepších vytrvalcov sveta Lobalu. Doma vyhral polmaratón v&nbsp;Ženeve, počas Diamantovej ligy v&nbsp;Zürichu dobehol druhý v&nbsp;pretekoch na päť kilometrov. Aj to pre hlúpu chybu. Zle si spočítal okruhy, a&nbsp;keď štyridsať metrov pred cieľom zistil, že sa beží posledné, nie predposledné kolo, bolo už neskoro na víťazný finiš. Pretlačil sa aspoň na druhé miesto. S približne polsekundovým mankom na víťaza. „Keby sa nepomýlil, určite by vyhral,“ vyhlásil po pretekoch Hagman.

Čo bude s&nbsp;Lobaluom ďalej a&nbsp;či je reálny jeho sen súťažiť o&nbsp;rok na olympiáde v&nbsp;Paríži, nevie nikto. Švajčiarske občianstvo sa len tak na počkanie nevydáva. Na ceste k&nbsp;nemu musí africký bežec zdolať viaceré prekážky. Podľa právnikov by však z&nbsp;humanitárnych dôvodov aká-taká šanca na jeho predčasné udelenie existovať mohla. Južný Sudán nechce reprezentovať. „Bežali by ste za krajinu, ktorá vám v&nbsp;živote všetko vzala? Za krajinu, s&nbsp;ktorou už vyše 16 rokov nemám nič spoločné?“ pýtal sa Lobalu. Od Ria v&nbsp;roku 2016 sa síce na olympiádach zúčastňuje utečenecký tím, no keďže ho Dominic už raz opustil, bolo by nefér k&nbsp;ostatným znovu ho doň prijímať. Ani Lobalu tak vôbec neuvažuje.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/muz-odnikial-jeden-najrychlejsich-vytrvalcov-sveta-nema-koho-reprezentovat">Fotografie talentovaného atléta si pozrite v GALÉRII ►►►</a>

Riešením by vraj mohol byť neutrálny štatút, ten mu však musí okrem iného odobriť Medzinárodný olympijský výbor. Švajčiari sa snažia robiť maximum, aby svoj nový prírastok do Paríža dostali, no dobre vedia, že nie všetko sa dá urýchliť. „Musíme nájsť spôsob, ako sa s&nbsp;príslušnými orgánmi o&nbsp;tom rozprávať. Víťaz Diamantovej ligy predsa nemôže zostať doma,“ burcuje okolie Hagman. Lobaluovi nezostáva nič iné, len čakať a&nbsp;dúfať, ako to celé dopadne. Trénovať a&nbsp;byť pripravený, ak sa mu šanca predsa len naskytne.

Muž odnikiaľ: Jeden z najrýchlejších vytrvalcov sveta nemá koho reprezentovať

Výber pre vás

Muž odnikiaľ: Jeden z najrýchlejších vytrvalcov sveta nemá koho reprezentovať

Súvisiace články

Ondreja Rusnáka osud nešetril: Najprv popáleniny, potom úraz a hokejový sen sa rozplynul

Poľský zázrak: Predajca počítačov a učiteľ dotiahli malý klub do Ligy majstrov

Prvá žena: Juhoafrická jachtárka stihla počas víťaznej sólo plavby okolo sveta zachrániť život

Ani Djokovič, ani Federer: Najbohatší tenista všetkých čias zarobil majland podnikaním

Výber pre vás