Irena Páleničková

Ešte pred desiatimi rokmi žili obyvatelia týchto ostrovčekov predovšetkým z&nbsp;pestovania morskej trávy – seaweed – vzácnej vďaka minerálom, vitamínom, ale využívanej aj ako zdroj jódu. Dnes po tomto svojráznom morskom poľnohospodárstve ostali v&nbsp;mori na plytčinách rozpadajúce sa zvyšky kolov zarazených do koralových lavíc, na ktorých boli predtým uchytené siete s&nbsp;trávou. V&nbsp;roku 1998 sme obdivovali, ako múdro miestni využívajú plastový odpad. Pospájali fľaše vody a&nbsp;vyrobili dvojmetrové nákladné člny, na ktorých zvážali svoju morskú úrodu. Radšej nemyslime na to, kde skončili, keď sa tamojší morskí poľnohospodári začali namiesto riasam venovať turistom. Dnes by každá väčšia dedina na Penide mala mať skládku a&nbsp;vlastné vozidlo na zvoz odpadu. Hygiena sa zlepšila, vodu z&nbsp;kohútika pije málokto. Turisti si môžu načapovať životodarnú tekutinu z&nbsp;veľkých zálohovaných fliaš, ktoré v&nbsp;ubytovniach pre turistov, uvažujúcich ekologicky, ponúkajú hosťom zadarmo. Bohužiaľ, väčšina turistov z&nbsp;Ázie, ktorých vďaka masívnej reklamnej kampani na Penide exponenciálne pribúda, sa stále drží malých, väčšinou pollitrových fliaš a&nbsp;odpad sa hromadí. Skládky sú preto plné. „Čo nám zostáva, než večer, keď to hostia a&nbsp;majiteľ nevidia, odpad páliť?“ úprimne si povzdychla recepčná v&nbsp;jednom z&nbsp;bungalovov.

FOTO z indonézskeho raja Nusa Penida si pozrite v GALÉRII

Ešte pár rokov pred kovidom väčšina turistov na breh ostrova ani nevstúpila, pretože loďou z&nbsp;Bali prichádzala na jednodňový výlet za adrenalínovými potápačskými lokalitami. Dnes tam väčšina z&nbsp;nich niekoľko dní prespí a&nbsp;zaplatí si ponor v&nbsp;miestnych potápačských centrách. Adrenalín zaisťujú jednak silné prúdy, jednak neopakovateľná morská fauna – ryby manty a&nbsp;mesačníky. „Manta trip tomorrow“ je nápis, ktorý uvidíte pred každým „dive“ centrom. A&nbsp;v&nbsp;zálive Manta Bay pri južných brehoch ostrova máte šancu túto obdivuhodnú „lietajúcu“ rybu s&nbsp;rozpätím plutiev aj šesť metrov naozaj uvidieť, čo sa pošťastilo aj nám pri plávaní so šnorchlom. Tento podvodný hypersonický živočích sa vznášal v&nbsp;hĺbke pod nami a&nbsp;kamarát potápač bol v&nbsp;porovnaní s&nbsp;ním len zanedbateľná kvapka vody v&nbsp;temne modrej hĺbke.

Pre penidské vody je typický aj ďalší, oproti elegantnej mante nevzhľadný a&nbsp;podivný morský tvor – mesačník svietivý, ktorý patrí k&nbsp;najväčším rybám vôbec. Okrem toho drží iný primát – kladie až tristo miliónov ikier naraz, čo je najviac v&nbsp;celej živočíšnej ríši. Ide o&nbsp;chránený druh a&nbsp;v&nbsp;hlavnom meste ostrova Sampalan má táto podivne guľatá ryba veľký neprehliadnuteľný pomník z&nbsp;betónu. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Dva až tri dni, toľko sa Penide obvykle venujú turisti. Je na skok z&nbsp;Bali, ale väčšinou je len zastávkou na ceste k&nbsp;ostrovom Gili či Lombok. Nám takmer nestačil ani jeden mesiac. Mohlo za to more. Čakali sme pomerne chladnú vodu so studenými prúdmi. Ale rok 2023 bol nečakane suchý. Pýtali sme sa, ako dlho nepršalo. Indonézia si nepotrpí na presné čísla, vraj tri až sedem mesiacov. Po niekoľkomesačnom suchu sa ostrov popoludní rozpaľoval k&nbsp;štyridsiatke a&nbsp;plytká voda pri pobreží mala ráno aj 29&nbsp;stupňov a&nbsp;popoludní vyše tridsať. Preto sme dlhé hodiny plávali a&nbsp;najskôr sme začali skúmať miestne pláže.

Vrelo odporúčame vyhliadku na pláž Kelingking a&nbsp;na biele vápencové útesy vedľa nej, vysoké až 150 metrov. Sú symbolom Penidy, objavujú sa na reklamných fotografiách na celú Indonéziu. Významu zodpovedá aj rozľahlé parkovisko, kam denne zavítajú tisíce turistických áut. Cestu odeň na vyhliadku lemujú početné stánky s&nbsp;občerstvením, predajne klobúkov i&nbsp;kokosov, niekto dokonca postavil dve vyhliadkové plošiny, na ktorých sa údajne dajú urobiť najlepšie „selfíčka“. Ale snaha vyberať poplatok sa nestretáva s&nbsp;úspechom, je príliš veľké teplo, takže miestni podnikavci radšej sedia v&nbsp;chládku a&nbsp;pozerajú do mobilov. Rovnako zaujímavý pohľad ako na útesy je aj na množstvo opíc. Roztomilé zvieratá ochotne pózujú turistom, hľadajú odhodené fľaše, ba dokonca ich turistom vyťahujú z&nbsp;batohov. Keď sa im to podarí, otočia ich dnom nahor, zubami urobia dieru a&nbsp;s&nbsp;chuťou pijú. Ako asi bude vyzerať neďaleký,&nbsp; takzvaný autový chrám Pura Paluang s&nbsp;dvomi betónovými svätyňami v&nbsp;podobe slávneho chrobáka a&nbsp;džípu? Budeme sa tlačiť medzi stovkami ľudí? Dokonalé prekvapenie. Okrem skupiny veriacich tam vôbec nikto nie je. O&nbsp;tom, že tam turisti naozaj nechodia, svedčilo aj to, že nikto nepožičiaval sarong, pruh látky omotaný v&nbsp;podobe sukne okolo bokov, bez ktorého sa do chrámov nesmie. A&nbsp;prečo sú tam vlastne tie autá? „Myslíme si, že bohom sa páči, že tu majú svoje vozidlá,“ vysvetlí nám miestny muž. „Sú tu už dávno, to ešte autá v&nbsp;Indonézii neboli.“

Do druhého unikátneho chrámu Pura Goa Giri už turisti občas zájdu. My však začneme vyprážanými banánmi v&nbsp;cestíčku v&nbsp;stánku pri ceste nazývanom warung. Ženy lúpu banány, máčajú ich do riedkeho cesta, pražia vo veľkom woku, robia kávu. Muž leží vedľa v&nbsp;tieni. „Vy tu máte warung vanita, čiže stánok žien,“ smejeme sa. Smejú sa tiež, názov sa im veľmi páči. Zjedli sme desať chrumkavých banánov, zapili ich presladenou indonézskou kávou s&nbsp;mliekom, obalili sa sarongom a&nbsp;vyšli po schodoch k&nbsp;chrámu. Bola sobota, na obrad púšťali len po skupinách. Pri elegantných miestnych v&nbsp;bielych odevoch som si pripadala ako upotený hroch. Obrad pod prístreškom sa čoskoro skončil. Potom kňazi odhrnuli kockovanú čierno-bielu látku a&nbsp;ukázala sa nám úzka škára v&nbsp;skale, pretiahol by sa cez ňu len jeden štíhly Peniďan. Vchod do jaskyne. Podarí sa nám prekĺznuť po vyhladených skalách a&nbsp;následne kolenačky preliezť popod nízky skalný most. Postupne si zvykáme na šero. V&nbsp;diaľke pred nami je obrovský sklený priestor a&nbsp;nekončiaca sa jaskyňa naplnená spevom, zvukom zvončekov a&nbsp;vôňou tyčiniek. Veriaci sa usádzajú na laviciach, čakajú na ďalší obrad. Posvätná atmosféra je až dusivá. Dostaneme sa niekedy odtiaľto? POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Návšteva tretieho najposvätnejšieho chrámu ostrova Pura Dalem Ped, teda chrámu smrti, bola jednoduchá vďaka ľahkému prístupu, ale komplikoval ju kódex obliekania. Vedľa oboch vchodov do chrámu sú veľké, trochu opotrebované tabule so zobrazením a&nbsp;s&nbsp;presným opisom povinného mužského i&nbsp;ženského oblečenia. Chrám smrti, kam veriaci chodia prosiť za ochranu pred chorobami i&nbsp;démonmi, je nutné brať so všetkou vážnosťou a&nbsp;aj každý obyvateľ Bali by tam mal aspoň raz za život zájsť. Je nádherne vyzdobený žiarivo červenými pruhmi látok aj zložitými ozdobami z&nbsp;bambusu a&nbsp;palmového lístia, na ktorých výrobu stačia nožnice a&nbsp;obyčajná kancelárska zošívačka. Vhodné oblečenie si zoženiete za euro, bohužiaľ, v&nbsp;chráme platí zákaz fotenia.

Aj keď na ikonickej ostrovnej fotografii býva útes s&nbsp;plážou Kelingking, najviac turistov láka zátoka Crystal Bay s&nbsp;romantickou tichomorskou plážou s&nbsp;bielym pieskom a&nbsp;palmami. Boli sme tam pred ôsmimi rokmi a&nbsp;aj kvôli nej sme sa vrátili. Očarila nás natoľko, že sme zatúžili spoznať celý ostrov. Boli sme tam na jednodňovom výlete loďou s&nbsp;kamarátom z&nbsp;Bali, šnorchlovali okolo hádam najkrajších koralov v&nbsp;Indonézii a&nbsp;z&nbsp;vody obdivovali ľudoprázdnu pláž s&nbsp;palmami a&nbsp;chrámom. „Kde je tá nádherná tichomorská pláž?“ pýtala sa nás skupinka trochu sklamaných indických turistov. Pláž je dnes spolovice zaprataná ležadlami a&nbsp;slnečníkmi, palmy z&nbsp;veľkej časti zmizli rovnako ako koraly, ktoré spláchli veľké vlny pred siedmimi rokmi. Štruktúra dna sa zmenila, veľké vlny víria vodu a&nbsp;piesok už zďaleka nie je snehobiely. Jediné, čo zostalo nezmenené, sú príjemne pôsobiaci ľudia a&nbsp;ich zvyky.

V GALÉRII si pozrite opice, ktoré ľuďom kradnú jedlo

Nusa Penida: Navštívili sme ostrov, na ktorom aj bohovia potrebujú auto a ryba má pomník

Výber pre vás

Nusa Penida: Navštívili sme ostrov, na ktorom aj bohovia potrebujú auto a ryba má pomník

Súvisiace články

Zúbožení kresťania: Trpeli vyčíňanie hrdlorezov z Islamského štátu, teraz odchádzajú z ohnísk

Miliardár Vanderbilt nešetril. Jeho víkendový domček je trikrát väčší ako sídlo prezidenta USA

Najslávnejšie auto sveta vymyslel muž zo severu Čiech. Odobril mu ho Hitler, chválili hippies

Trápenie diplomatov: Právnik obetí havanského syndrómu obviňuje vládu USA. Dozvieme sa pravdu?

Drogy, gangy a strach! Po smrteľnej streľbe Dánsko rozoberá vychýrenú kanabisovú ulicu

Josef Laufer bol herec, spevák a šoumen. Ozajstným hrdinom bol však jeho otec, lekár Maximilián

Výber pre vás