Francúzske Nice je mojím adoptívnym domovom už takmer dvadsať rokov. Keď som v&nbsp;roku 2004 prvýkrát z&nbsp;okna autobusu spoločnosti Eurolines zahliadla skalnaté pobrežie tesne za talianskymi hranicami, duša mi podskočila a&nbsp;tušila som, že to bude láska na prvý pohľad. Tyrkysové more, sýtomodrá obloha, zelená stredomorská vegetácia a&nbsp;skalnaté členité pobrežie, to všetko zaliate akýmsi jedinečne zlatistým letným slnkom – kombinácia, ktorá ma očarila.

Mesto Nice, ktoré domáci nazývajú perla Azúrového pobrežia, je rozlohou a&nbsp;počtom obyvateľov o&nbsp;niečo menšie ako Bratislava. Hoci dnes už môj pohľad na život v&nbsp;meste nie je taký ružový a&nbsp;letnú prázdninovú atmosféru prvých týždňov vystriedala každodenná realita, úprimne môžem povedať, že je to miesto, kam patrím.

Môže za to aj priaznivá zemepisná poloha a&nbsp;klíma. Situované medzi Stredozemným morom a&nbsp;horským masívom Alpes-Maritimes (Prímorské Alpy), mesto okrem iného v&nbsp;zime ponúka možnosť jeden deň si zalyžovať a&nbsp;ďalší sa slniť na terase pri pláži. Okres Alpes-Maritimes, kde sa Nice nachádza, sa môže pochváliť rekordným počtom slnečných dní v&nbsp;roku – 253. Niçois, ako si miestni obyvatelia hovoria, jasnú oblohu považujú za úplnú samozrejmosť. Len čo sa objaví zopár mrakov či nebodaj ľahký dážď, začnú hundrať a&nbsp;pri niekoľkodňových dažďoch dostávajú ľahkú depresiu. V&nbsp;zimných mesiacoch tu teplomer spravidla neklesne pod štyri stupne a&nbsp;za dvadsať rokov som tu videla sneh približne štyrikrát, pričom už štvorcentimetrová pokrývka dokáže na pár hodín paralyzovať celé mesto. Aj keď tu občas fúka prudký studený a&nbsp;suchý mistrál, hladina mora je väčšinou pokojná, a&nbsp;tak si určite nezasurfujete. Tento fakt využili tvorcovia kultovej francúzskej komédie Brice de Nice. Herec Jean Dujardin stvárňuje rozmaznaného synáčika z&nbsp;bohatej rodiny, samozvaného surfistu, ktorého jedinou aktivitou je čakanie na vlnu na pláži tunajšej Anglickej promenády. Surfistická vlna sa, samozrejme, v&nbsp;Nice nikdy neobjaví a&nbsp;rozmaznaný chlap musí po strate bohatstva podstúpiť cestu na pobrežie Atlantického oceánu do Biarritzu, kde nájde sám seba a&nbsp;pochopí hodnotu skutočného priateľstva.

No vráťme sa do Nice. Mesto pomenovali podľa starogréckej bohyne víťazstva Niké. Božská krása mestu skutočne nie je cudzia, má aj prezývku Nissa la Bella, teda Nádherné Nice. Tak sa volá aj hymna mesta, ktorej melódiu skomponoval miestny rodák François-Dominique Rondelly. Táto óda na hory, more a&nbsp;slnko v&nbsp;tanečnom rytme znie na všetkých miestnych podujatiach a&nbsp;deti sa ju učia už v&nbsp;materskej škole. Antickí Gréci sa v&nbsp;meste príliš dlho neohriali a&nbsp;Nice často striedalo panovníkov. Do svojho područia ho získal rozpínajúci sa Rím, neskôr bolo celé stáročia pod nadvládou Savojska, nakoniec zakotvilo vo Francúzsku. V&nbsp;druhej polovici 18. storočia sa mesto zapáčilo bohatým Angličanom, ktorí sem jazdili na zimné dovolenky. Postupne pribudli elity z&nbsp;ďalších európskych krajín. Práve po týchto prvých bohatých návštevníkoch dostala meno slávna Promenade des Anglais, čiže Anglická promenáda, ktorú lemuje Baie des Anges – Anjelská zátoka. Prečo anjelská? Odpoveď nie je taká jednoznačná. Podľa jednej z&nbsp;teórií sú za tým miestni rybári, ktorí tu občas ulovili zvláštny&nbsp; neškodný druh žraloka, ktorého široké plutvy pripomínajú anjelské krídla.

Podľa kresťanskej mytológie sa názov zálivu pripisuje zásahu anjelov z&nbsp;neba. Tých cituje legenda o&nbsp;svätej Réparate. Táto mladá panna, patrónka Nice, ale aj Florencie, zomrela ako mučenica v&nbsp;3. storočí – zabili ju Rimania v&nbsp;rámci prenasledovania kresťanov. Anjeli potom loďku so zohaveným telom mladého dievčaťa nasmerovali k&nbsp;pobrežiu súčasného Nice. Ďalší príbeh sa zrodil vo fantázii neznámeho básnika a&nbsp;zavedie nás do mýtických čias stvorenia sveta. Opisuje peripetie Adama a&nbsp;Evy vyhnaných z&nbsp;raja. V&nbsp;nešťastí však natrafili na anjelov, ktorí sa nad nimi zľutovali. Namiesto toho, aby ich nechali napospas smutnému osudu, priviedli ich na pobrežie, ktoré ich svojou krásou očarilo, pripomínalo im rajské miesto. Nech už je skutočnosť akákoľvek, Anjelská zátoka dodnes priťahuje davy návštevníkov z&nbsp;celého sveta. Asi 350-tisícové Nice ročne priláka takmer päť miliónov turistov.

Najkrajší výhľad na Anjelskú zátoku až po letisko a&nbsp;Cap d’Antibes nesporne poskytuje Colline du Château, v&nbsp;preklade Hradný vrch. Kopec nad zálivom ponúka nádherné panoramatické výhľady, ale treba si ich zaslúžiť – musíte zvládnuť viac ako 500 schodov. Hore vás čaká park s&nbsp;rozlohou devätnásť hektárov a&nbsp;so známou vodnou kaskádou, ktorú vidieť už z&nbsp;lietadla pri pristávaní. Pre tých menej zdatných je k&nbsp;dispozícii výťah, ktorý vedie vnútrom kopca. Je situovaný v&nbsp;bývalej veľkej studni, ktorá slúžila na odber vody a&nbsp;zásobovanie mesta počas nacistickej okupácie v&nbsp;roku 1943. Na kopci nájdete aj terasu s&nbsp;vežičkou Bellanda, len tam nie je žiadny hrad. Hradný vrch je totiž pomenovaný podľa prvého opevnenia z&nbsp;11. storočia. Postupom času ho dobudovali a&nbsp;v&nbsp;16. storočí sa stal symbolom vojenskej a&nbsp;politickej moci. Úspešne čelil osmanskému obliehaniu v&nbsp;roku 1543 aj útokom vojsk Ľudovíta XIV. v&nbsp;rokoch 1691 až 1705. V&nbsp;17. storočí bol Château de Nice jeden z&nbsp;najvýznamnejších hradov v&nbsp;Európe. Dokonca sa tvrdilo, že je nedobytný. Nice bolo vtedy pevnosťou a&nbsp;strategickým odbytiskom pre Savojské grófstvo v&nbsp;Stredozemnom mori. To sa nepáčilo francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. Ten sa v&nbsp;roku 1705 počas vojny o&nbsp;španielske dedičstvo dostal do konfliktu so savojským vojvodom Viktorom Amadeom II., ktorý vládol aj nad mestom Nice. Kráľ Slnko poslal proti nemu svoju armádu, ktorá nakoniec vtrhla do obranného hradu, a&nbsp;mesto muselo kapitulovať.

Ľudovít XIV. nariadil zničenie hradu. „Od prvého po posledný kameň opevnenia, aby nič nezostalo,“ dal jasné pokyny. Tento symbol moci mu zjavne sedel v&nbsp;žalúdku, lebo mal pocit, že konkuruje jeho sláve a&nbsp;vplyvu.

Na druhej strane za Colline de Château sa nachádza prístav Lympia, ktorý má pred sebou veľkú transformáciu na jeden z&nbsp;prvých európskych prístavov, kam budú mať prístup iba výletné a&nbsp;rekreačné lode kratšie ako 140 metrov. A&nbsp;to výlučne s&nbsp;elektrickým pohonom. Pokiaľ ide o&nbsp;ostatné časti mesta, mojou obľúbenou štvrťou je Libération, čiže Oslobodenie. Je vzdialená asi sedem minút električkou z&nbsp;centra mesta na sever od Anglickej promenády. Jej meno sa spája s&nbsp;víťazstvom hnutia odporu nad nemeckou okupáciou počas&nbsp;druhej svetovej vojny. Dominantou je námestie pomenované po generálovi Charlovi de Gaullovi. Skutočným klenotom je bývalá vlaková stanica Gare du Sud (južná). Je to trochu paradox, lebo štvrť sa nachádza na severe mesta. Vysvetlenie je prozaické – stanica bola v&nbsp;minulosti súčasťou takzvanej južnej linky z&nbsp;Nice do Digne-les-Bains. Súčasťou stanice Gare du Sud je sála inšpirovaná Gustavom Eiffelom, kde nájdete časti pavilónov Ruska a&nbsp;Rakúsko-Uhorska, postavených pre parížsku Svetovú výstavu 1889. Budovu stanice pred pár rokmi kompletne zrekonštruovali, pribudli gurmánske stánky a&nbsp;reštaurácie, ktoré sem lákajú návštevníkov aj miestnych obyvateľov. Na kamennej fasáde dodnes vidno desať dier po guľkách, aby sa nikdy nezabudlo na bojovníkov proti nemeckej okupácii.

Ak sa vyberiete ďalej na sever, určite si treba pozrieť reziden­čnú a&nbsp;tichú štvrť Saint Maurice a&nbsp;miestny park Chambrun. Malý romantický kus zelene, obklopený uličkami nazvanými podľa najznámejších básnikov 19. storočia, je skutočne očarujúci. Nájdete tu aj altánok z&nbsp;bieleho kararského mramoru, ktorému hovoria chrám lásky alebo chrám Diany. Romantický a&nbsp;bohatý pán Chambrun, ktorého meno park nesie, daroval totiž altánok manželke Diane. Keď mesto odkúpilo tento monument, začalo v&nbsp;ňom organizovať hudobné podujatia. Povestné sú najmä letné romantické koncerty pri sviečkach. Chrám lásky je tiež obľúbeným miestom mladomanželov, ktorí sa tu často chodia fotiť. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ak sa už nachádzate v&nbsp;tejto časti Nice, určite stojí za to prejsť až k&nbsp;vodopádu na kopci Gairaut. Výhľad na Anjelskú zátoku, okolité kopce a&nbsp;letisko je naozaj úchvatný. Nejde síce o&nbsp;výtvor prírody, ale stavitelia brali ohľad na každý detail, takže všetko pôsobí veľmi reálne a&nbsp;autenticky. Voda steká do rôznych nádrží postavených na umelo vytvorených terasovitých skalách. Nad vodopádom tróni alpská chata v&nbsp;rakúskom štýle, celú lokalitu zdobia jaskyne s&nbsp;nepravými stalaktitmi a so&nbsp;spevnenými cementovými skalnými doplnkami imitujúcimi drevené konáre.

Nice bolo a&nbsp;je lákadlom a&nbsp;inšpiráciou pre mnohých svetových maliarov. Keď sa prejdete na kopec nad centrom do štvrte Cimiez, môžete navštíviť múzeum Henriho Matissa. Umelec objavil mesto a&nbsp;jeho okolie vo veku 48 rokov a&nbsp;okamžite sa doň zamiloval. „Keď som pochopil, že každé ráno znova uvidím toto svetlo, nemohol som uveriť svojmu šťastiu. Rozhodol som sa neopustiť Nice a&nbsp;prežil som tam prakticky celý zvyšok života,“ vyhlásil v&nbsp;roku 1917. Múzeum je situované v&nbsp;prekrásnom olivovom parku s&nbsp;rímskymi vykopávkami Arénes de Cimiez a&nbsp;poskytuje takmer 1 200 štvorcových metrov výstavného priestoru – ponúka unikátny pohľad na majstra fauvizmu takmer s&nbsp;580 obrazmi, vyrezávanými gvašmi, kresbami, rytinami a&nbsp;sochami.

Trochu nižšie v&nbsp;tej istej štvrti sa nachádza Národné múzeum Marca Chagalla – nájdete ho v&nbsp;originálnej modernej budove navrhnutej talentovaným architektom Andrém Hermantom. Prezentuje viac ako tisícku diel tohto svetoznámeho maliara ruského pôvodu. Nakoniec za zmienku určite stojí Múzeum moderného a&nbsp;súčasného umenia v&nbsp;Nice – MAMAC, ktoré sa nachádza v&nbsp;blízkosti starého mesta. Zameriava sa na trendy súčasného umenia zo 60. a&nbsp;70.&nbsp;rokov, pričom jedna jeho časť je venovaná dielu Yva Kleina, rodáka z&nbsp;Nice a&nbsp;tvorcu slávnej Kleinovej modrej. Múzeum je momentálne zatvorené pre rekonštrukciu a&nbsp;svoje brány otvorí koncom roka 2025. Text: Slavka Benkovská

Perla Azúrového pobrežia: Bola to láska na prvý pohľad, hovorí Slovenka o francúzskom Nice

Výber pre vás

Perla Azúrového pobrežia: Bola to láska na prvý pohľad, hovorí Slovenka o francúzskom Nice

Súvisiace články

Manželia si splnili sen: Kvôli početnej rodine prerobili na dom dvestoročnú továreň na čokoládu

Top americký policajt pre PLUS 7 DNÍ: Zažil som dve masové streľby, útočné pušky sú problémom

Lacná Sicília? Zabudnite! Je však bohatá na zážitky a Etna vás dozaista ohúri

Tullamore D.E.W.: Whiskey s koreňmi v srdci Írska!

Zmierení: Napriek krutej minulosti rakúski a talianski obyvatelia Tirolska hranice nevnímajú

Výber pre vás