Irena Páleničková

V lete si užijete široký výber pláží všetkého druhu a budete musieť riešiť veľmi ťažké otázky typu: „Skúsime dnes snehobielu pláž na polostrove Sinis, vyšplháme sa na bielu dunu pri Capo Comino alebo si užijeme zlatisté duny na juhu Costy Verde pri pláži Piscinas v oblasti nazývanej sardínska Sahara?“ Možností je naozaj veľa - pláže s palmami, píniami, s efektnými kameňmi ako na Seychelách, malé len pre dvoch, rozľahlé pre celú partiu a s plážovými barmi ako neďaleko mesta Orosei. Mimo sezóny sa na ostrov vyberte, keď chcete alebo potrebujete byť sami. Nie je vhodnejšie miesto na meditáciu a navyše tunajšie zimné počasie býva pri mori viac než prívetivé.

Naša cesta bola vzhľadom na&nbsp;pandémiu výnimočná. Dúfam, že Sardínia už nikdy svojim návštevníkom neponúkne také prázdne, vyľudnené pobrežie, že svet bude opäť normálny a&nbsp;znovu ožijú staré sardínske zvyky vrátane farbistého karnevalu. Napriek tomu návšteva ostrova mimo hlavnej sezóny bola mystický zážitok, pričom opustené brehy boli naozaj romantické.

Sardínia, druhý najväčší stredomorský ostrov, si bez ohľadu na&nbsp;naše trampoty ďalej žila svoj pokojný, zelený a&nbsp;svojrázny život. Mimochodom, ľudia v&nbsp;minulosti často necitlivo zasiahli do&nbsp;jej života. Napríklad prevážali piesok z&nbsp;polostrova Sinis na&nbsp;druhú stranu ostrova, do&nbsp;milionárskych letovísk na&nbsp;Coste Smeralda.

Divokú, skalnatú, píniami a&nbsp;borovicami porastenú Costu Smeralda zviditeľnil Aga Khan, bohatý britský občan a&nbsp;pakistanský princ zároveň, ktorého časopis Forbes neskôr zaradil medzi desať najbohatších členov kráľovských rodín sveta. Na&nbsp;odporúčanie svojich priateľov kúpil časť panenského, úplne nedotknutého pobrežia na&nbsp;severozápade Sardínie. Vzápätí, v&nbsp;roku 1962, vznikla nezisková organizácia na&nbsp;podporu budúceho rozvoja luxusného raja s&nbsp;najväčšou koncentráciou milionárov na&nbsp;jeden štvorcový kilometer na&nbsp;svete.

Princ mal vtedy 26 rokov a&nbsp;so slávou Costy Smeralda rástla aj jeho sláva vo svete bohatých. Vybudoval letovisko i&nbsp;prístav Porto Cervo pre 700 jácht,&nbsp;v&nbsp;roku 1963 založil leteckú spoločnosť, neskôr postavil letisko Olbia-Costa Smeralda Airport. V&nbsp;roku 1972 bolo medzi skalami a&nbsp;pichľavým porastom macchie otvorené 18-jamkové golfové ihrisko svetovej úrovne, nad ktorým Aga Khan stále drží ochrannú ruku. Sardínia vďačí miliardárom za&nbsp;mnoho, a&nbsp;to nielen za&nbsp;letisko a&nbsp;rozmach luxusnej turistiky prinášajúcej mu peniaze.

Mnoho sardínskych pláží od&nbsp;vnútrozemia ostrova oddeľujú rozľahlé lagúny, v&nbsp;ktorých sa prechádzajú kŕdle ružových plameniakov. Nádherné vtáky majú zvláštnu schopnosť dodržiavať odstup od&nbsp;turistov, takže ich odfotíte maximálne ako ružovkastú bodku. Lagúny sú tak­isto ideálnym hniezdiskom, zimoviskom či zastávkou na&nbsp;ceste mnohých druhov vodných vtákov. Ešte pred osemdesiatimi rokmi by ste však podobnú idylu nemohli pozorovať v&nbsp;pokoji a&nbsp;nebezpečenstvo by hrozilo aj na&nbsp;priľahlých plážach.

Od&nbsp;6. storočia pred naším letopočtom sa totiž v&nbsp;pobrežných častiach ostrova rozšírila vo veľkom malária, ktorú sem za­vliekli kartáginskí vojaci a&nbsp;otroci z&nbsp;Afriky. V&nbsp;dôsledku súbežného vyrúbania pobrežných lesov následne vznikli močiare a&nbsp;lagúny, ktoré sa stali rajom pre malarické komáre, ostrov sa stal nezdravým pre život. Ešte na&nbsp;začiatku 20. storočia bola Sardínia miestom s&nbsp;najvyšším výskytom malárie v&nbsp;Taliansku a&nbsp;pravdepodobne aj v&nbsp;celej Európe.

Po&nbsp;oslobodení ostrova spojeneckými vojskami roku 1944 na&nbsp;Sardínii testovali nový spôsob likvidácie malárie. Do&nbsp;nákladného projektu sa finančne zapojila aj Rockefellerova nadácia. Pre jej veľkú náročnosť spojenci akciu prirovnávali k&nbsp;vylodeniu v&nbsp;Normandii. Tridsaťtisíc vojakov prečesávalo ostrov, rozprašovalo a&nbsp;rozstrekovalo DDT, v&nbsp;niektorých týždňoch dokonca až tri tony denne. Celkovo sa na&nbsp;sardínske domy, lesy, močiare a&nbsp;pláže znieslo 267 ton chemikálie, ktorej používanie na&nbsp;tento účel je dnes zakázané. Vtedy však platilo, že účel svätí prostriedky, v&nbsp;roku 1952 už nebol na&nbsp;ostrove zaznamenaný jediný prípad malárie a&nbsp;turistika sa mohla rozvíjať.

Vďaka oneskorenému začiatku, ktorý zapríčinili komáre, má tunajšia turistická výstavba špecifické rysy. Predovšetkým chýbajú veľké viacposchodové hotelové komplexy a&nbsp;s&nbsp;výnimkou stredísk Cagliari a&nbsp;Olbie lemujú kilometrové sardínske pláže len lagúny a&nbsp;pínie.

Zatiaľ čo architektúra na&nbsp;Smaragdovom pobreží má sklon zabrúsiť k&nbsp;bielej gýčovitosti, väčšia časť bežnej turistickej výstavby robí talianskym architektom česť. Horizontálne stavby využívajú miestne materiály a&nbsp;niekedy sú také členité a&nbsp;nízke, že úplne miznú v&nbsp;skalách medzi stromami. Občas sa mi však zdalo, akoby návrhári zabudli, že na&nbsp;Sardíniu návštevníci jazdia hlavne v&nbsp;lete, za&nbsp;kúpaním. Napríklad v&nbsp;letovisku Costa Paradiso na&nbsp;západe ostrova vkusné nízke domy stoja na&nbsp;miestach, kde sa pre skaliská takmer nedá zísť k&nbsp;vode.

Turisti si na&nbsp;Sardínii užijú, ostrov im ponúka svoju divokú krásu. Navyše, ak niekde platí, že „zákazy sú na&nbsp;to, aby sa nedodržiavali“, potom je to práve na&nbsp;Sardínii. Musíte však ovládať aspoň základy taliančiny, aby ste so strážcami poriadku mohli náležite podiskutovať. Miestni vodiči sa napríklad vždy ešte uistia, či zákaz vjazdu na&nbsp;pláž naozaj platí, alebo si skrátia cestu cez zátoku Marceddi po&nbsp;úzkom moste s&nbsp;prísnym zákazom prístupu všetkým nepovolaným. Pritom úseky s&nbsp;povolenou tridsaťkilometrovou rýchlosťou zásadne prejdú stovkou, aby tú nepríjemnosť mali čo najrýchlejšie za&nbsp;sebou.

Držiteľka Nobelovej ceny za&nbsp;literatúru z&nbsp;roku 1927, sardínska spisovateľka Grazia Deleddaová to vo svojom románe Holubica a&nbsp;jastraby vysvetlila jasne: „Pre človeka z&nbsp;tejto zapadnutej dediny je zákon nelogická sila, ktorú treba oklamať, pretože ju nemožno premôcť.“ Nie náhodou v&nbsp;krajine s&nbsp;takýmto prístupom k&nbsp;rôznym nariadeniam kedysi vznikol banditizmus ako prostriedok na&nbsp;zaobstaranie peňazí. A&nbsp;práve preto sa dnes na&nbsp;Sardínii páči žiť tým ľuďom, ktorí chcú žiť trochu inak. Taká je aj Romana.

Prvýkrát prišla na&nbsp;Sardíniu ako sedemnásťročná a&nbsp;zostala celé tri desaťročia. Vystriedala celý rad zamestnaní, pätnásť rokov pracovala v&nbsp;miestnom bare, kde spoznala svojho súčasného partnera. Štíhla, naozaj krásna žena sa snaží šokovať svojich priaznivcov na&nbsp;Face­booku a&nbsp;zámerne zo seba robí škaredého tvora. S&nbsp;novým partnerom sa pustili aj do&nbsp;novej profesie, nie veľmi typickej pre ženu. Spolu vyrábajú, opravujú a&nbsp;inštalujú chladiče prevažne do&nbsp;veľkých pracovných strojov, ako sú bagre či traktory. V&nbsp;nich Romana našla ďalšie skvelé artefakty na&nbsp;vlastnú prezentáciu.

Posledná veta, ktorú sme od&nbsp;nej na&nbsp;ostrove počuli, znela: „Teraz budem niekoľko hodín narovnávať pinzetou krídelká mriežky chladiča.“ Rozlúčili sme sa a&nbsp;ďalší deň odplávali do&nbsp;Barcelony. S&nbsp;Romanou sme si ďalej písali, tak nám od&nbsp;nej po&nbsp;dvoch dňoch prišla odpoveď na&nbsp;našu správu: „To sú pankharti! Strašne ma to hnevá, čo sa vám stalo.“

Stať sa to môže aj vám, nielen v&nbsp;Španielsku. Keď sme sa presunuli z&nbsp;idylického ostrovného raja medzi diaľničné žraloky, kdesi za&nbsp;Tarragonou nás predbehlo auto a&nbsp;ukazovalo, že máme niečo s&nbsp;nosičom na&nbsp;bicykle. Zastavili sme,&nbsp;obaja vystúpili a&nbsp;šli sa dozadu pozrieť. Všetko bolo v&nbsp;poriadku. Slušný pán z&nbsp;auta nám zaželal peknú dovolenku a&nbsp;pokračovali sme ďalej.

Radím vám, v&nbsp;podobnom prípade nezastavujte na&nbsp;prázdnom odpočívadle. Aby ste sa potom nemuseli opytovať: „Nevieš, kam som dala notebook? A&nbsp;kam si si ty dal fotobrašnu s&nbsp;foťákom?“ Stačilo pár sekúnd a&nbsp;vzácne veci boli preč.

Možno vám napadne, ako sme šok z&nbsp;takmer desaťtisícovej straty zvládli. Pomohli vína, ktorých sme si viezli poriadnu zásobu. Ťažké, temne červené vína sardínskej odrody cannonau majú až zázračné vlastnosti a&nbsp;výskumy potvrdili, že obsahujú látky pôsobiace kladne na&nbsp;srdce. Nakupujú sa v&nbsp;družstvách vinárov zvaných cantina sociale,&nbsp;kde v predajniach enoteca vína čapujú zo stojanov pripomínajúcich benzínové čerpacie stojany.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/plaze-sto-sposobov-povaby-jarnej-sardinie-vam-vyrazia-dych" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Najviac eur sme nechali v&nbsp;enotece v&nbsp;dedine Oliena. Nepente di Oliena je totiž akousi vlajkovou loďou červených sardínskych vín nielen vďaka svojej nespornej kvalite, ale aj vďaka básnikovi Gabrielovi ď Annunziovi, ktorý na&nbsp;ne spísal podmanivú a&nbsp;často citovanú ódu. Vyrába sa, samozrejme, z&nbsp;miestnej odrody cannonau, o&nbsp;ktorej sa pôvodne súdilo, že sa na&nbsp;ostrov dostala v&nbsp;15. storočí so španielskymi kolonizátormi, ale pri novších výskumoch objavili semená tohto hrozna v&nbsp;sídlach starých až 3&nbsp;200 rokov. A&nbsp;priznávam, že počas prvého týždňa po&nbsp;krádeži sa naše zásoby výrazne stenčili.

Pláže na sto spôsobov: Pôvaby jarnej Sardínie vám vyrazia dych

Výber pre vás

Pláže na sto spôsobov: Pôvaby jarnej Sardínie vám vyrazia dych

Súvisiace články

Kurentovanje: Karneval v malom slovinskom mestečku prirovnávajú k Benátkam!

Všetci svätí Neapola: V ukričanom meste uctievajú svätcov, mŕtvych, penisy aj futbalistov

Atlas nad dunami: Kam sa ženieš v Afrike? Objavuj, užívaj, skús dobré fajčivo, budeš vysmiaty

Slovák v Antarktíde: Je to alarmujúce, ľadovce ustupujú za pár rokov o desiatky metrov

Tibet Južnej Ameriky: Človeku sa veriť nechce, že je na Zemi, však sa pozrite!

Výber pre vás