zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku

Zuzana Kohútková

V súvislosti s&nbsp;ochorením COVID-19 zvolili vo Švédsku jeden z&nbsp;najbenevolentnejších prístupov. Stavili skôr na&nbsp;zodpovednosť občanov. Výsledok? Majú najviac úmrtí v&nbsp;dôsledku pandémie spomedzi všetkých škandinávskych krajín. Doteraz tam na&nbsp;následky korona-vírusu zomrelo takmer šesťtisíc osôb. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ich nedávno zaradila medzi štáty „s&nbsp;najťažšou epidemiologickou situáciou“. Môžu si za&nbsp;to sami?

WHO aj niekoľko švédskych vedcov kritizovali vládu za&nbsp;nedostatočné bezpečnostné opatrenia. V&nbsp;podstate jej vyčítali málo reštrikcií. Kabinet ani ďalšie kompetentné orgány totiž neurčujú, čo občania smú a&nbsp;nesmú robiť, vydali len odporúčania.

Rozstupy medzi ľuďmi dva metre, nezdržiavať sa na&nbsp;miestach s&nbsp;vysokou koncentráciou obyvateľstva, ak to situácia dovolí, pracovať z&nbsp;domu. O&nbsp;povinnom nosení ochranných rúšok ani zmienka. Univerzity a&nbsp;stredné školy síce zostali zatvorené, základné školy a&nbsp;škôlky však nie.

Rovnako reštaurácie po&nbsp;celý čas mohli fungovať normálne. V&nbsp;tomto prípade zodpovedné orgány radili, že by sa v&nbsp;nich hostia nemali zdržiavať. Preto mnohí domáci stále volia skôr spôsob „take away“, čiže berú si objednané jedlo so sebou.

Neodporúča sa ani jazdiť mestskou hromadnou dopravou. „Autobusy v&nbsp;Štokholme sa zaplnili až v&nbsp;polovici júna, ale stále majú na&nbsp;sebe upozornenia: Ak s&nbsp;nami jazdiť nemusíte, tak to nerobte,“ hovorí bývalá švédska novinárka poľského pôvodu Joanna Kuroszová ktorá v&nbsp;súčasnosti pracuje v&nbsp;štátnej správe.

Nespokojné hlasy však nie sú celkom namieste, pretože po&nbsp;reforme spred štrnástich rokov vyplýva spôsob odporúčaní zo švédskeho práva. Štát kladie väčší dôraz na&nbsp;individuálnu zodpovednosť každého jedinca než na&nbsp;príkazy či zákazy.

Je známe, že severania sú disciplinovaní a&nbsp;drvivá väčšina obyvateľov sa odporúčaniam prispôsobí. Ak nie, tak sa nič nedeje. Navyše, vo Švédsku pandémia nie je politická, ale zdravotnícka téma, a&nbsp;ľudia hlavnému epidemiológovi Andersovi Tegnellovi dôverujú. Ak podľa neho krajinu uzavrieť netreba, tak netreba.

Robo Franz, Slovák žijúci niekoľko rokov v&nbsp;Škandinávii, býva na&nbsp;malebnom švédskom vidieku v&nbsp;provincii Värmland. „Pracujem v&nbsp;kolektíve štyridsiatich ľudí a&nbsp;o&nbsp;koronavíruse vôbec nehovoria. Pandémiu berú s&nbsp;ľahkosťou. Žiadne rúška, žiadne rukavice. Ak som od&nbsp;vypuknutia nákazy videl v&nbsp;obchode nejaký starší pár v&nbsp;rukaviciach trikrát, tak je to veľa,“ hovorí nám.

Podľa neho, keď na dedinách vidia niekoho s rúškom, pôsobí skôr podozrivo. Fakt však je, že na vidieku boli doteraz prípady nákazy a úmrtí ojedinelé. Gro ohnísk je vo veľkých mestách ako Štokholm,&nbsp; Malmö, Göteborg.

Tvrdí tiež, že väčšina ľudí počet obetí vírusu nepovažuje za&nbsp;hrozivý. „Obvykle len rozhodia prekvapene rukami - Päťtisíc? Oveľa viac obetí si ročne vyžiada rakovina či kardiovaskulárne choroby,“ interpretuje názor mnohých Švédov.

Joanna Kuroszová žije&nbsp; v&nbsp;Štokholme a&nbsp;sama nedávno prekonala COVID-19. S&nbsp;typickými príznakmi ako problémy s&nbsp;dýchaním a&nbsp;pľúcami, bolesťami hrdla, hlavy, brucha i&nbsp;s&nbsp;triaškami. Liečila sa päť týždňov.

Napriek tomu odmieta na tvári nosiť ochranné rúško. „Uznávam skôr názory lekárov, ktorí tvrdia, že jeho nosenie bez ďalších striktných opatrení, ako je neustála dezinfekcia rúk či oblečenia, môže byť pre zdravie viac škodlivé než&nbsp; prospešné,“ vysvetľuje.

Akceptovala prakticky len domácu izoláciu. „Ja aj manžel môžeme pracovať z&nbsp;domu, takže vonku som sa aj tak veľmi nepohybovala. Jediná naša cesta bola pravidelne odviezť deti do&nbsp;školy a&nbsp;škôlky a&nbsp;naspäť domov,“ dodáva.

Švédska vláda alebo skôr tie predchádzajúce sa predsa nevyhli istej dávke výčitiek ani zo strany svojich obyvateľov. Hlavne za&nbsp;to, že toho veľa neurobili, aby podobným situáciám predišli.

Napríklad v&nbsp;deväťdesiatych rokoch minulého storočia zlikvidovali zásoby civilnej obrany ako poľné nemocnice, ochranné odevy, plastové ochranné štíty či rúška. „V&nbsp;tom čase si vrcholní predstavitelia mysleli, že keď je koniec studenej vojny, situácia vo svete sa upokojila a&nbsp;tieto veci už netreba,“ vysvetľuje Joanna Kuroszová.

Lenže tieto prostriedky nie sú potrebné iba vo vojnových časoch, ale aj v&nbsp;iných krízových situáciách, medzi ktoré pandémia rozhodne patrí. To bol jeden z&nbsp;dôvodov, prečo ochranné prostriedky chýbali v&nbsp;nemocniciach. A&nbsp;hoci ich obyvatelia nosiť nemuseli, zdravotníci áno. Lenže ak neboli k&nbsp;dispozícii, dostali ich len tí zamestnanci, ktorí prichádzali do&nbsp;styku s&nbsp;nakazenými.

Najviac obetí infekcie koronavírusom bolo v&nbsp;zariadeniach pre seniorov. Dávno vieme, že COVID-19 silne atakuje organizmus v&nbsp;prípade, že pacient trpí aj inými ochoreniami alebo je jeho imunitný systém oslabený. Tieto faktory nie sú u&nbsp;starších ľudí nič výnimočné.

Práve preto sa vláde opäť dostalo od&nbsp;Švédov kritiky za&nbsp;reformu v&nbsp;týchto zariadeniach pred niekoľkými rokmi. V&nbsp;rámci nej totiž v&nbsp;domoch seniorov zrušili lekárov. „Takže k&nbsp;chorému sa musel doktor dopraviť alebo pacienta museli previezť do&nbsp;nemocnice,“ ozrejmuje situáciu Joanna.

Tým sa naťahoval čas. Ak by bol lekár k&nbsp;dispozícii na&nbsp;mieste a&nbsp;mohol zasiahnuť okamžite, niektoré obete mohli zachrániť.

Švédsko očakáva eventuálnu druhú vlnu pandémie na jeseň a vypracúva novú stratégiu na boj proti nej. Ako sa vyjadrila ministerka pre sociálne záležitosti Lena Hallengrenová, predpokladá sa, že ohniská koronavírusu budú mať „skôr lokálny charakter“. Detaily nateraz nie sú známe, ale už teraz je jasné, že to bude opäť „po švédsky“. Čiže centrálne kompetentné orgány zanalyzujú rôzne scenáre, aby mohli regionálnym a okresným úradom odporučiť, aké účinné opatrenia by mohli proti šíreniu nákazy prijať. Stratégia má byť vypracovaná do konca augusta. Uvidíme, či sa severania poučili...&nbsp;

Podľa prieskumu najväčšieho švédskeho denníka Dagens Nyheter ešte z&nbsp;obdobia začiatku pandémie až 66 percent obyvateľov Švédska uviedlo, že sa pre pandémiu koronavírusu zrieklo stretávania s&nbsp;rodinou, priateľmi a&nbsp;so známymi. Asi 65 percent sa vyhýbalo hromadnej doprave, 43 percent zvolilo home office, čiže prácu z&nbsp;domu. Osemnásť percent Švédov sa zásobilo potravinami a&nbsp;drogériou, väčšinou s&nbsp;cieľom chodiť do obchodu zriedkavejšie, aby sa vyhli riziku nákazy.

V&nbsp;ďalšom prieskume toho istého denníka osemdesiat percent švédskych obyvateľov uviedlo, že sa obávajú o&nbsp;zdravotníctvo, keďže záťaž vzhľadom na pandémiu môže byť preň veľmi veľká. Drvivá väčšina však verila, že systém to zvládne bez nejakých veľkých problémov. Až 77 percent opýtaných vyjadrilo obavy z dôsledkov pandémie na švédsku ekonomiku. Viac ako polovica respondentov sa obávala, že na COVID-19 ochorie niekto z&nbsp;rodiny, a&nbsp;len niečo vyše dvadsať percent opýtaných sa bálo, že sami ochorejú.

Poučili sa? Švédsko sa pripravuje na druhú vlnu pandémie. Stále v rámci benevolentnosti

Výber pre vás

Poučili sa? Švédsko sa pripravuje na druhú vlnu pandémie. Stále v rámci benevolentnosti

Súvisiace články

Grécko si neodpustili: Prvé známe celebrity nakazené koronavírusom odleteli na dovolenku

Bola by to smola, keby vakcíny zlyhali:Vieme, kedy by sa mohlo začať očkovať proti koronavírusu

Skutočný Plán B: Na slovenských hraniciach opäť vyrastú ostnaté ploty. Možno aj s elektrinou...

Ťažko po korone: Povstaneme silnejší ako kedykoľvek predtým!

Výber pre vás