Ján Ďurčo

Dvadsaťdeväťročný Walesan Mark Purslow, o šesť rokov starší Francúz Oliver Lavorel a skúsený 52-ročný Angličan zo Somersetu Dave Morgan, ktorý si v roku 1975 vyskúšal aj jedny preteky F1 a ďalší dvaja ľudia sú obete tohtoročných pretekov na ostrove Man známe pod názvom Isle of Man Tourist Trophy. Pokojne im však môžete hovoriť aj preteky smrti, keďže na nich prišlo o život už 265 jazdcov.

Za&nbsp;115 rokov existencie bolo len pár ročníkov, keď sa všetci jazdci vrátili domov živí a&nbsp;zdraví. „Športové preteky s&nbsp;takým veľkým množstvom úmrtí by podľa moderných štandardov mali byť už dávno zrušené, ale tieto sú výnimkou,“ vysvetľoval tým, ktorí nad ich pretrvávajúcou existenciou dnes len neveriacky krútia hlavou, motoristický novinár denníka The Sun Ben Hunt.

Pandémia koronavírusu ich síce na&nbsp;dva roky stopla, no dvojtýždňové podujatie v&nbsp;uliciach ostrovčeka v&nbsp;Írskom mori, kde žije zhruba len 84-tisíc obyvateľov, sa v&nbsp;tomto roku konalo opäť. A&nbsp;akoby to štatistiky mŕtvych chceli dohnať, stalo sa osudným hneď trom spomínaným nadšencom.

Purslow zahynul počas tréningu, Morgan v&nbsp;samom závere pretekov a&nbsp;Francúz Lavorel bol členom súťažnej sajdky, ktorú pilotoval jeho krajan César Chanel. Po&nbsp;tom, čo v&nbsp;obrovskej rýchlosti havarovali, skončili v&nbsp;liverpoolskej nemocnici obaja, no Chanel by mal nehodu prežiť.

Rodiny všetkých troch svojich najmilších oplakávali, no tá Purslowova sa v&nbsp;tragédii snažila nájsť aj pozitívny odkaz. „Sme zronení a&nbsp;šokovaní, no Mark odjakživa miloval risk a&nbsp;rýchlosť. Ak by mohol, určite by nám prízvukoval, aby sme prestali plakať a&nbsp;pri nejakom dobrom drinku sa spoločne s&nbsp;ním zasmiali,“ citovali britské médiá z&nbsp;oficiálneho vyhlásenia Purslowových pozostalých.

Aj ostrieľaný motocyklový nadšenec John McGuinness rozumie snahe jazdcov pokračovať v&nbsp;bláznivom dobrodružstve. Aj za&nbsp;cenu riskovania života. „Aj ja som už prišiel o&nbsp;pár veľmi dobrých kamarátov, ale nikto nikdy nikomu nedržal pri hlave zbraň a&nbsp;nenútil ho, aby na&nbsp;Isle of Man pretekal. Vždy boli a&nbsp;budú takí, čo sa snažia toto dobrodružstvo prekaziť, ale to robia len tí, ktorí našej snahe absolútne nerozumejú. Skôr než budú trvať na&nbsp;ukončení pretekov, nech sem prídu, pozrú si preteky, pohovoria s&nbsp;jazdcami a&nbsp;tými, ktorí im pomáhajú, a&nbsp;potom nech rozhodnú,“ cituje The Sun McGuinnessa.

„Žiadna droga na&nbsp;svete vám nedá to, čo tieto preteky,“ pridal svoj názor ďalší z&nbsp;pretekárov Gary Johnson.

Je prava, že ostrov Man ekonomicky z&nbsp;pretekov žije. No je to práve nezlomná túžba jazdcov zvládnuť nástrahy celej trate, ktorá podčiarkuje existenciu podujatia. Napriek tragickým prípadom. Mimochodom, až do&nbsp;roku 1911, keď preteky zaznamenali prvú smrť - o&nbsp;život prišiel nadšenec Victor Sur­ridge - neevidoval ostrov ani jediné úmrtie pri bežnej automobilovej nehode.

Organizátorom na&nbsp;bezpečnosti záleží, no stále ide o&nbsp;motocyklovú súťaž na&nbsp;prírodnej vyše 60-kilometrovej trati, kde pretekári na&nbsp;niektorých úsekoch prekračujú rýchlosť 200 km/h. Pád v&nbsp;takej rýchlosti občas znamená smrť. Nepomôže prilba ani skutočnosť, že počas pretekov sú cesty pre verejnosť uzavreté - platí to od&nbsp;roku 1928, keď sa Archie Birkin počas tréningu nedokázal vyhnúť na&nbsp;ceste odstavenej dodávke s&nbsp;rybami.

Najtragickejší bol rok 1970, keď prišlo o&nbsp;život až šesť účastníkov. Najlepšie dopadli preteky o&nbsp;dvanásť rokov neskôr, keď prežili všetci. Rovnako v&nbsp;roku 2001 neumrel nikto, no vtedy súťaž zrušili pre epidémiu slintačky a&nbsp;krívačky. Vlani či predvlani zasa jazdcov „zachránila“ už spomínaná pandémia koronavírusu.

Vzhľadom na&nbsp;čiernu štatistiku súťaže sú roky bez jedinej obete doslova zázrak. Nie vždy na&nbsp;nehodu doplatili životom len samotní pretekári. Preteky už usmrtili aj dvoch rozhodcov a&nbsp;v&nbsp;roku 2007 aj dvoch divákov.

Smutná pravda je, že fanúšikovia sú napriek viacerým obmedzeniam občas nepoučiteľní. Policajti v&nbsp;posledných rokoch tvrdo trestajú každého, kto sa počas pretekov či tréningu vyberie čo i&nbsp;len krížom cez cestu. Presne 2&nbsp;500 libier stál tento priestupok nórskeho turistu Robina Petersona.

Nezodpovedný návštevník riskoval na&nbsp;mieste, kde pretekári zvyknú preletieť 210-kilometrovou rýchlosťou, a&nbsp;tak musel platiť pokutu. Bez debaty. „Hlúposť niektorých je nepredstaviteľná,“ kritizoval ho na&nbsp;sociálnych sieťach magistrát mesta po&nbsp;tom, čo jeho pobiehanie zachytili traťoví maršali. Netušili, že krátko po&nbsp;tom sa o&nbsp;to isté pokúsi aj Francúz Ruddy Rousseau. Ani jeho pokuta neminula, no v&nbsp;prípade zrážky s&nbsp;niektorým z&nbsp;pretekárov to mohlo dopadnúť oveľa horšie.

Ustrážiť 40-tisíc fanúšikov z&nbsp;celého sveta, ktorí chcú vidieť elitných jazdcov v&nbsp;plnej rýchlosti v&nbsp;uličkách ostrova, nie je nič jednoduché. V&nbsp;roku 2019 ich pri trati stálo až 46-tisíc. A&nbsp;záujem stále rastie.

Aj pretekári si však musia dávať pozor. Kamenné múry, poštové schránky a&nbsp;nebezpečné obrubníky z&nbsp;trate nikto neodstraňuje. Jazdci vedia, do&nbsp;čoho idú. Teda, mali by. „Nerobte hlúposti, nejazdite v&nbsp;rýchlostiach, ktoré nie ste schopní zvládnuť,“ citovalo BBC jedného z&nbsp;rekordérov trate Peta Hickmana.

Ak by bol 26-násobný šampión pretekov Michael Dunlop poverčivý, asi by bolo lepšie, aby počas súťaže na&nbsp;ostrov Man ani len nevkročil. Motocyklový šport mu vzal už troch členov rodiny. Strýko Joey sa zabil v&nbsp;júli 2000 v&nbsp;Estónsku, otec Robert na&nbsp;súťaži North West o&nbsp;osem rokov neskôr a&nbsp;brat William na&nbsp;okruhu Skerries v&nbsp;júli 2018. No Dunlop ide na&nbsp;Isle of Man aj tak každý rok naplno.

„Asi by sa nikto nečudoval, ak by som vzhľadom na&nbsp;to, čím moja rodina musela prejsť, už ni­kdy na&nbsp;motorku nevysadol. No ja si nedokážem predstaviť, že by som sa ráno na&nbsp;svojom stroji&nbsp;vôbec nešiel previezť,“ povedal Dunlop v&nbsp;interview pre oficiálnu stránku podujatia. „Áno, občas je to krutý šport, ale láska k&nbsp;motorke je taká silná, že som ochotný sa kvôli nej nechať aj takto mučiť,“ dodal.

Britský profesionálny jazdec Scott Redding, ktorý dnes jazdí majstrovstvá sveta v&nbsp;superbikoch, si obrovské riziko pretekov na&nbsp;ostrove Man uvedomuje. „To nie je žiadna súťaž. To sú preteky smrti. Každý, kto príde do&nbsp;cieľa, sa teší, že znovu uvidí svojich blízkych. Aj ja som tam už prišiel o&nbsp;veľa kamarátov,“ tvrdil v&nbsp;minulosti.

Isle of Man si zajazdil aj dnes už zosnulý frontman britskej elektronickej kapely Prodigy Keith Flint. „Sú to najväčšie preteky na&nbsp;svete. Každý, kto sa rozhodne na&nbsp;pretekoch súťažiť, si zaslúži medailu za&nbsp;statočnosť,“ vyhlásil Flint po&nbsp;tom, čo si trať na&nbsp;vlastnej koži vyskúšal.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/preteky-smrti-hoci-mnohi-jazdci-prisli-ostrove-man-najblizsich-stale-sem-vracaju" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Neskôr ako manažér prevádzkoval aj vlastný motoristický tím, ktorý vo svojich kubatúrach štyri razy na&nbsp;ostrove zvíťazil. Možno by sa takto zabával až dodnes, no Flint sa v&nbsp;marci 2019 rozhodol pre dobrovoľný odchod zo sveta. Po&nbsp;rozchode s&nbsp;milovanou ženou spáchal samovraždu, obesil sa vo svojom dome v&nbsp;Essexe.

Preteky smrti: Hoci mnohí jazdci prišli na ostrove Man o najbližších, stále sa sem vracajú

Výber pre vás

Preteky smrti: Hoci mnohí jazdci prišli na ostrove Man o najbližších, stále sa sem vracajú

Súvisiace články

Efjednotka opäť v kurze: Nová sezóna bude vraj vďaka zmenám pravidiel superzaujímavá

Trpiteľka Amber: Ako sa z katolíckej školáčky stala najproblematickejšia hviezda Hollywoodu

Zázračný tréner: Privedie národný výber na majstrovstvá sveta a potom sa začnú diať čudné veci

Úchylný majster: Z obsahu listov, ktoré lotyšský šachista roky posielal ženám, sa dvíha žalúdok

Z vrcholu na dno a späť: Rómsky kráľ tvrdí, že odchádza do dôchodku, no nikto mu neverí

Výber pre vás