Jana Čavojská

Napíšem vám večer, som práve na pláži, –&nbsp;odpovedala Lenka, ktorá žije v&nbsp;Bejrúte, na moju whatsappovú otázku k&nbsp;situácii v&nbsp;Libanone. Niekto by si povedal – hrozné! Izrael sa vyhráža útokom, podniká dronové atentáty, ostreľuje juh Libanonu, jeho stíhačky strašia obyvateľov takzvanými sonickými bombami a&nbsp;miestni si užívajú morskú vodu. Ibaže ľudia nemôžu zostať sedieť doma v&nbsp;strachu o&nbsp;svoj život. To by svoje byty&nbsp; neopustili už od októbra minulého roka.

„Treba mať plán B, keby nastala krízová situácia, ale treba aj žiť. A&nbsp;v&nbsp;Libanone ľudia naozaj niekedy žijú, ako keby to mal byť ich posledný deň,“ píše Lenka večer. „My sa snažíme nesedieť doma v&nbsp;strachu. Dnes sme sa so švagrinou, ktorej zrušili let domov, vybrali aj s&nbsp;deťmi na pláž. Mali sme krásny dovolenkový relaxačný deň a&nbsp;dúfame, že to tak bude aj naďalej.“

Lenka je v&nbsp;siedmom mesiaci tehotenstva. Preto je pre ňu neistá situácia v&nbsp;Libanone, kde žije už dva roky, ešte náročnejšia. „Ako to teraz zvládate, závisí aj od toho, koľko ste toho v&nbsp;Libanone už zažili. Naša oblasť, bejrútsky Achrafieh, nie je veľmi riziková, ale nebezpečenstvo sa nedá vylúčiť. Aktuálne naozaj nevieme, čo nastane. Či sa situácia upokojí, alebo vystupňuje.“ Pre Lenku sú najstrašidelnejšie spomínané sonické bomby. Nejde o&nbsp;skutočné výbušniny, to izraelské stíhačky ponad krajinu prelietavajú nadzvukovou rýchlosťou, pričom vzniká aerodynamický tresk. Robia to zámerne, od výbuchu v&nbsp;bejrútskom prístave pred štyrmi rokmi sú Libanončania na podobné zvuky veľmi citliví. „Je to naozaj ako bomba. Keďže sa to za posledný týždeň stalo už niekoľkokrát, trhne vás na prvý zvuk a&nbsp;potom čakáte na druhý, lebo vždy letia dve. A&nbsp;potom si poviete: ,Tak pre dnešok to máme za sebou a&nbsp;dúfajme, že sa už nič nestane...‘ Ľudia v&nbsp;Libanone v&nbsp;krízových situáciách vždy pozerajú hore na oblohu.“

Situáciu v&nbsp;krajine komplikuje nielen hlboká ekonomická kríza, ale aj praktické bezvládie, ktoré trvá už niekoľko rokov. Hnutie Hizballáh má v&nbsp;krajine veľkú politickú moc a&nbsp;jeho milície sľubujú Izraelu silnú odvetu. Nedávne útoky, pri ktorých zomierali v&nbsp;Izraeli ľudia vrátane detí, naznačujú, že mu nie je pochuti ostreľovanie juhu Libanonu z&nbsp;izraelskej strany. To trvá už deväť mesiacov. Vyhnalo z&nbsp;domovov tisícky ľudí vrátane farmárov a&nbsp;pastierov, ktorí nemohli obrobiť svoju zem ani napásť zvieratá. Posledné správy hovoria napríklad aj o&nbsp;tisíckach zničených včelstiev a&nbsp;uvažujú nad dôsledkami straty opeľovačov. No má Hizballáh dostatočnú vojenskú silu na silnejší úder na Iz­rael? A&nbsp;odhodlá sa k&nbsp;nemu? POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Spoluzakladateľ Quincyho inštitútu pre zodpovedné štátnictvo Trita Parsi pre Al Jazeeru povedal, že Irán sa nachádza vo veľmi komplikovanej pozícii – buď Izraelu vojensky dôrazne neodpovie, nepodporí tak Hamas a&nbsp;Hizballáh a&nbsp;stratí tak tvár ako líder v&nbsp;regióne, alebo podnikne úder a&nbsp;pustí sa tak do otvorenej konfrontácie s&nbsp;Washingtonom. Obyvatelia Libanonu sú v&nbsp;tom celom vlastne rukojemníkmi vlastných politikov a&nbsp;vládnuceho hnutia Hizballáh. Júlia, ďalšia Slovenka, ktorá žije v&nbsp;Libanone, hovorí, že je pripravená na zhoršenie situácie, ale celkovo je pokojná a&nbsp;nepanikári. „Život ide ďalej svojím tempom, nezastavil sa. Na nepohodlie sme tu už za tie roky zvyknutí. Takéto napätie nie je nič nové.“ Podľa Libanončana Marca cítia obyvatelia obrovskú neistotu. „Cítime sa v&nbsp;pasci väčšieho konfliktu, regionálneho až medzinárodného. Juh krajiny je vo vojnovom stave. Situácia je tam dramatická. A&nbsp;žiadne riešenie to nemá. Medzinárodné spoločenstvo sa stále zaoberá izraelsko-palestínskym konfliktom.“ Marc žije čiastočne v&nbsp;Európe, napriek hrozbe sa pred pár dňami do Libanonu vrátil kvôli pracovným povinnostiam. „Nie je predsa jednoduché zostať v&nbsp;zahraničí, máme tu život, ktorý nemôžeme len tak uzavrieť za pár hodín. Nezostáva nám nič iné, iba akceptovať, že bývame v&nbsp;takom nestabilnom regióne. Môj plán B je, že moja rodina zostane v&nbsp;Európe, ak bude situácia eskalovať.“ Izraelský minister obrany Jo’av Galant 12. augusta uviedol, že on navrhoval zaútočiť na Libanon ešte 11. októbra minulého roka. Izraelská vláda to však neodobrila. Jeho vyjadrenia z&nbsp;júla varujú, že útok na Libanon bude prekvapivý, rýchly a&nbsp;silný.

Čo na to všetko Irán? Iránsky novinár, aktivista a&nbsp;politický utečenec Siavash Shahabi, ktorý momentálne žije v&nbsp;Grécku, hovorí, že izraelské útoky na iránskom území – nielen poprava politického lídra Hamasu Ismáíla Haníju v&nbsp;Teheráne, ale aj zničenie jadrových zariadení a&nbsp;krádež dokumentov k&nbsp;jadrovému programu – ukázali slabé stránky diktátorského režimu. „Teherán na ne ani nijako neodpovedal. Radšej ich zamlčiava, keď hovorí o&nbsp;potrestaní Izraela. Irán je teokracia. Vládnuci politici si chcú udržať moc aj za cenu vrážd civilistov. Obhajujú to tvrdeniami, že zabitý nevinný predsa ide do neba. Vlastné zlyhania zakrýva režim náboženskými heslami.“

Podľa Shahabiho sa Hamas s&nbsp;útokmi 7. októbra prepočítal. Nad operáciou stratil kontrolu, lebo sa do nej zapojili aj cudzie ozbrojené skupiny. „Rovnako indície naznačujú, že o&nbsp;pripravovanom útoku mala čiastočné informácie aj izraelská rozviedka. Máme do činenia s&nbsp;dvomi stranami, ktoré hazardovali so životom a&nbsp;s&nbsp;krvou svojich občanov, aby získali prevahu.“ Izrael má však na pokračovaní vojny väčší záujem než Teherán. Líder libanonského Hizballáhu Hasan Nasralláh tvrdí, že existencia hnutia nemá bez podpory Iránu zmysel. „Od Iránu dostávajú financie aj zbrane, aj ich ideológia je spoločná,“ myslí si Shahabi. „Príbeh Hamasu je odlišný. Zachoval si určitý stupeň názorovej slobody. Napríklad keď teheránsky režim vojensky podporoval Baššára al-Asada v&nbsp;Sýrii a&nbsp;Hizballáh sa k&nbsp;nemu pripojil, Hamas otvorene volal po odstúpení Asadovho režimu.“ Irán navyše vedie vojnu proti vlastným občanom. „Čoraz viac ľudí otvorene prejavuje nespokojnosť s&nbsp;režimom, ukázali to aj prezidentské voľby – prvé kolo ignorovalo 61 percent oprávnených voličov. Irán je spoločnosť silného disentu s&nbsp;každodennými protestmi a&nbsp;štrajkami. Po aprílových dronových útokoch Teheránu na Izrael občianska spoločnosť v&nbsp;Iráne zvolala veľké protesty. To, samozrejme, vedie k&nbsp;ešte silnejším represiám režimu proti aktivistom. Mnohí z&nbsp;vodcov protestov čelia vo väzniciach trestu smrti.“ Shahabi je presvedčený aj o&nbsp;tom, že sankcie proti iránskemu režimu veľmi vážne poškodzujú jeho zbrojný priemysel. „Napríklad krajina sa pri obrane svojho vzdušného priestoru stále spolieha na 50-ročné stíhačky F-14. Irán by som úplne nepodceňoval, má svoje výrobné kapacity, úspešný je hlavne v&nbsp;produkcii dronov a&nbsp;disponuje silnou pozemnou armádou. No na úspešný útok na Iz­rael to predsa len nestačí.“

Na Blízskom východe to od začiatku augusta doslova vrie. Izrael najprv pri bombardovaní Bejrútu zabil veliteľa Hizballáhu Fuáda Šukra a&nbsp;niekoľko hodín na to židovský štát spáchal v&nbsp;Teheráne aj atentát na politického lídra Hamasu Ismáíla Haníju. Irán odvtedy sľubuje Izraelu ozbrojenú odvetu, ktorá sa do našej uzávierky nestala. Napätie na Blízkom východe sa dá doslova krájať už celé mesiace – od októbrového útoku Hamasu na Izrael. Izrael následne v&nbsp;rámci odvety odštartoval nekonečnú špeciálnu vojenskú operáciu v&nbsp;Gaze, ktorá podľa rôznych zdrojov pripravila o&nbsp;život už viac ako 40-tisíc civilistov. No Irán sa zatiaľ k&nbsp;silnejšej odvete Izraelu neodhodlal. Varovali ho pred ňou Američania aj ruský prezident Vladimír Putin – preňho je iránsky režim dôležitým dodávateľom zbraní, dronov a&nbsp;ďalšej vojenskej techniky vo vojne proti Ukrajine.
Iránsky novinár, aktivista a&nbsp;politický utečenec Siavash Shahabi si na rozdiel od niektorých analytikov nemyslí, že sa iránsky útok na Izrael odohrá. „Kroky na oboch stranách, rovnako ako posilňovanie americkej vojenskej prítomnosti v&nbsp;regióne, nenaznačujú možnosť nejakej okamžitej eskalácie ozbrojeného konfliktu. Skôr naznačujú, že Blízky východ vstupuje do obdobia studenej vojny. Iránska armáda nie je tak dobre vybavená, aby mohla uspieť vo vojne proti Izraelu. Krajina navyše čelí mnohým vnútorným problémom, napätiu, nespokojnosti, štrajkom a&nbsp;obrovským protivládnym protestom. Štrajkujú dokonca zamestnanci v&nbsp;kľúčovom ropnom priemysle.“
Siavash Shahabi si myslí, že Irán nejakú vojenskú odpoveď spustí, ale nebude viesť k&nbsp;väčšiemu konfliktu a&nbsp;nepotrvá dlho. „Totalitné režimy vždy uprednostnia udržania moci pred obranou ideálov.“

Slovenka v Bejrúte: Ľudia v Libanone niekedy žijú, ako keby to mal byť ich posledný deň

Výber pre vás

Slovenka v Bejrúte: Ľudia v Libanone niekedy žijú, ako keby to mal byť ich posledný deň

Súvisiace články

Bili ma, lebo mohli: Ukrajinskému bojovníkovi poškodili v ruskom zajatí chrbticu. Nevzdal to

Hochštapleri: Bicykel na zemi, koleso zdeformované a môj syn. Vo zvláštnej polohe, ťažko dýchal

Spomienky na peklo: Jedno z najhorších období, aké som zažil. Nikdy som ako lekár tak neplakal

Splnený sen: Slovák pre nedostatok peňazí takmer zostal bez olympiády

Chceme naspäť vlak: Aj Nemcov trápi rušenie dopravných spojov

Časy, keď lekári plakali: Takmer každý sa dusil, spomína primár Fatrsík na obdobie kovidu

Výber pre vás