Jana Čavojská

Pred niekoľkými týž­dňami odletel poľský nezávislý novinár Szymon Opryszek do Istanbulu. Aby sa tam pridal k tisíckam ľudí, ktorí s nádejou na azyl v Európe využívajú zmiernenie vízovej povinnosti od bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka a prichádzajú do Minska, odkiaľ im sľubujú jednoduché prekročenie poľskej hranice. Szymon si vymyslel historku o dievčati zo Sýrie. Vraj sa do seba zamilovali v utečeneckom tábore, kde pomáhal ako dobrovoľník, a chce ju dostať do Poľska. Na Facebooku našiel kontakt na pašeráka ľudí Ahmada, pôvodom zo Sýrie. Takých ako on úradujú v Istanbule, ale aj Damasku, Ammáne, Dubaji a v ďalších mestách na Blízkom východe desiatky.
„Preplávať na člne more je veľmi nebezpečné. Toto je jednoduchá cesta: lietadlom do Minska, taxík na hranicu, päť hodín bude kráčať lesom a&nbsp;je v&nbsp;Európe,“ tvrdil Ahmad. Vlastne prechádzka. Szymon mu opisoval svoju priateľku ako drobné, jemné dievča, ktoré možno nezvládne pätnásťkilometrovú cestu lesom. Ahmad ho však upokojoval: „Je to najľahšia cesta do Európy, aká tu kedy bola.“

<h2>Päťdesiatpäť lietadiel</h2>
Szymon sa stretol aj s&nbsp;prevádzačom, ktorý o&nbsp;ňom vedel, že je novinár. Podrobne mu opísal biznis s&nbsp;ľudskými osudmi. Odkedy Lukašenko uvoľnil v&nbsp;polovici mája vízový režim pre občanov mnohých krajín na Blízkom východe a&nbsp;v&nbsp;Afrike, spustili letecké spoločnosti linky z&nbsp;miest v&nbsp;týchto regiónoch do Minska. Momentálne prilieta do Bieloruska päťdesiatpäť lietadiel denne. Pašeráci ľudí predávajú cestu až do Nemecka. Jej cena je niekoľko tisíc dolárov za osobu. Zahŕňa víza, letenku, transport na hranicu, inštruktáž, kadiaľ prejsť lesom. Človek dostane špendlík na mapu - na tom mieste ho má v&nbsp;Poľsku čakať auto, ktoré ho odvezie na hranicu s&nbsp;Nemeckom.
„Opýtal som sa toho prevádzača, či sa cíti ako dobrý alebo ako zlý človek,“ hovorí Szymon. „Povedal, že pomáha ľuďom začať nový život. Ak matka s&nbsp;dieťaťom žije v&nbsp;Sýrii vo vojne, som zlý alebo dobrý, keď jej pomôžem odísť? - argumentoval. Áno, prevádzač zarába na ľuďoch peniaze, ale tie zarábajú aj letecké spoločnosti alebo turistické kancelárie, ktoré predávajú jednosmerné zájazdy do Bieloruska. Politici, myslím tým Lukašenka a&nbsp;poľskú vládu, možno nezarábajú peniaze, ale robia si dobré PR. Napríklad preferencie poľskej vládnej strany Právo a&nbsp;spravodlivosť stúpajú. Poliaci migrantov nechcú a&nbsp;vláda teraz hovorí, ako ich chráni pred teroristami.“
Pašeráci opisujú cestu cez Bielovežský prales ako takú jednoduchú, že Szymon v&nbsp;Bielorusku stretol mladú ženu z&nbsp;Konga, ktorá sa ju chystala prejsť s&nbsp;kufríkom na kolieskach. „Teraz je informácií viac. Ale koncom septembra ľudia naozaj netušili, aký je prales v&nbsp;skutočnosti nebezpečný. V&nbsp;noci mrzne, všade sú mokrade - ale nikde sa nedá nabrať voda na pitie.“
<h2>Nočné mory</h2>
Geniálna Lukašenkova politická hra - pomstiť sa Poľsku a&nbsp;Litve, krajinám, ktoré podporujú demokratickú bieloruskú opozíciu - priniesla svoje ovocie. V&nbsp;Bielorusku sú tisíce ľudí s&nbsp;vidinou dostať sa do Európy. Mnohí utekajú pred vojnou a&nbsp;násilím. Doma im už nič nezostalo. Za cestu sem zaplatili nehorázne peniaze. Nemajú inú možnosť, ako ísť vpred. Často ich samotní bieloruskí vojaci vozia až na hranicu a&nbsp;ukazujú im smer do Poľska.
Szymon videl cudzincov v&nbsp;Minsku a&nbsp;Grodne na každom kroku. „Mnohí spia vonku. Nájsť voľný byt je ťažké. Ľudia pýtajú za noc aj 150 dolárov,“ vysvetľuje. On nemal v&nbsp;úmysle prekročiť hranicu ilegálne. Na bieloruskej aj na poľskej strane by riskoval veľa rokov vo väzení - za špionáž a&nbsp;prevádzačstvo. Mal iný plán. „Ubytoval som sa v&nbsp;národnom parku v&nbsp;Lukašenkovom hoteli pre bieloruskú elitu. Predstieral som, že som turista. Pešo alebo na bicykli som prechádzal pohraničnou oblasťou a&nbsp;stretával utečencov v&nbsp;lese. Vždy som do batoha nabalil vodu a&nbsp;plno jedla, aby som im mal čo dať.“ 
Hoci robil reportáže z&nbsp;chudobných štvrtí v&nbsp;Latinskej Amerike a&nbsp;rok žil v&nbsp;slume v&nbsp;Kampale, také hrozné veci, ako v&nbsp;tom lese, ešte nezažil. „Doteraz mám z&nbsp;toho nočné mory. Ešte som nestretol ľudí, ktorí by boli toľko dní bez vody a&nbsp;jedla. Stále mám pred sebou šesťročné dievčatko s&nbsp;bábikou alebo sedemdesiatročnú ženu, ktorá prišla o&nbsp;topánky a&nbsp;desať dní kráčala lesom s&nbsp;nohami omotanými tričkom. Alebo sedemročného chlapčeka s&nbsp;cerebrálnou paralýzou.“ 
Keď raz jednému mužovi podal jedlo a&nbsp;vodu, ten sa ho automaticky opýtal: „Koľko?“ Lebo na bieloruskej strane vojaci a&nbsp;pohraničníci utečencom nič nedarujú. Sú tam neoficiálne tábory pre stovky ľudí a&nbsp;vojaci ich strážia - rovnako ako strihajú ostnatý drôt, ktorý chráni poľskú hranicu. Ľudia vyčerpaní po dňoch blúdenia v&nbsp;lese bez jedla a&nbsp;vody sa dostanú na tie miesta. Chceš vodu? Pol litra za desať dolárov. Teplá dvadsať. Nabitie smartfónu päťdesiat. Kto už nevládze a&nbsp;chce sa vrátiť do Grodna alebo Minska, musí zaplatiť štyristo až sedemsto dolárov. Bieloruskí vojaci bohatnú. Odvoz do Minska potom stojí šesťsto dolárov. Bohatnú aj taxikári.

<h2>Mŕtve telá</h2>
„Všetci potrebujeme pomoc psychológa,“ povedala mi na poľskej strane hranice jedna dobrovoľníčka, ktorá prišla pomáhať. „To, čo tu vidíme, je príliš hrozné.“ Dobrovoľnícka organizácia Grupa Granica vyhľadáva v&nbsp;lesoch ľudí a&nbsp;snaží sa im priniesť aspoň jedlo, vodu, suché oblečenie a&nbsp;topánky. Lekári z&nbsp;iniciatívy Medycy na granici zas poskytujú lekársku pomoc. Toto celé má jeden háčik: v&nbsp;prihraničnom pásme vyhlásila poľská vláda výnimočný stav. Nikto okrem ľudí s&nbsp;trvalým pobytom, polície a&nbsp;armády tam vstúpiť nesmie. „Niekedy sme pár sto metrov od ľudí, ktorí nás potrebujú, a&nbsp;nedostaneme sa k&nbsp;nim,“ povedal mi Jakub Sieczko.
Ľudia sa skrývajú, lebo vedia, že ak ich poľskí pohraničníci odhalia, s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou im nedovolia požiadať o&nbsp;azyl. Grupa Granica vie o&nbsp;mnohých takých prípadoch. Odvezú ich kilometre ďaleko a&nbsp;pri bieloruskej hranici ich vyženú naspäť do lesa. Vyhadzovať takto do tmy a&nbsp;zimy malé deti, ktoré plačú a&nbsp;kričia: „Už nie les, už nie Bielorusko!“ musí byť ťažké aj pre mužov a&nbsp;ženy zákona. Niektorí to aj neoficiálne priznali. Pre Annu Albothovú z&nbsp;Grupy Granica je najhoršie vrátiť sa z&nbsp;intervencie, keď rodine doniesli potrebné veci, ale tých ľudí museli nechať v&nbsp;noci v&nbsp;mrazivom lese. „Ako pred pár dňami. Rodina s&nbsp;päťročným dieťaťom, nikto z&nbsp;dospelých nemal topánky. No dievčatko dostalo epileptický záchvat. Bola nedeľa. Päť hodín sme hľadali otvorenú lekáreň, aby sme im mohli priniesť lieky. A&nbsp;museli sme ich nechať tam. To dievčatko aj ďalšie deti by som zobrala domov. Ale nemôžem, mám dve deti, nesmiem ísť do basy... Po takýchto intervenciách nemôžeme spávať.“
Podľa odhadov aktivistov a&nbsp;neoficiálnych informácií z&nbsp;bieloruskej strany môže byť momentálne v&nbsp;lesoch okolo hranice približne pätnásťtisíc ľudí v&nbsp;zúfalej situácii. Oficiálne doteraz jedenásť mŕtvych. Neoficiálne? „Niekedy dostaneme od ľudí z&nbsp;lesa správu: Našiel som mŕtve telo, čo mám robiť? Mám ho niekam odniesť? Keď v&nbsp;noci kráčam po lese, mám veľmi zlý pocit: nestúpam práve po mŕtvolách? Možno sa raz v&nbsp;budúcnosti dozvieme skutočný rozsah tejto tragédie.“
<h2>Ani práva zvierat</h2>
Obyvatelia dediny Michalowo rovnako ako ľudia z&nbsp;ďalších prihraničných dedín si migračnú krízu naplno uvedomili, keď im cez leto začali hladní a&nbsp;vyčerpaní utečenci klopať na dvere s&nbsp;prosbou o&nbsp;vodu a&nbsp;jedlo. Mnohí sa snažia pomáhať. „Dať niekomu chlieb alebo vodu predsa nie je ilegálne,“ hovorí Maria Bozena Anciouková. „Ani ľudia by nemali byť ilegálni. Stavanie múrov ešte ničomu nepomohlo. Každý múr sa dá totiž prekonať. A&nbsp;čo potom? Postavíme vyšší múr? Poliaci sa utečencov boja. Ale tvrdia, že sú kresťania. Základným zákonom kresťanov je láska. Apelujem na všetkých kresťanov, aby neodmietali ľudí v&nbsp;núdzi.“ Viceprimátor Michalowa Kondrad Sikora dodáva, že teraz nejde o&nbsp;to, ako sa vyrieši táto medzinárodná politická kríza a&nbsp;či tí ľudia získajú azyl v&nbsp;Európe alebo ich deportujú domov. „Ide o&nbsp;úplne základnú záchranu životov.“ Obec preto zriadila štyri body pomoci s&nbsp;oblečením, jedlom a&nbsp;liekmi.
Novinárovi Szymonovi utečenci hovorili, čo sa deje na bieloruskej strane, keď ich pohraničníci nútia ísť na hru, teda skúsiť prekročiť poľskú hranicu. Vyháňajú ich z&nbsp;provizórnych táborov so zbraňami a&nbsp;psami. „Raz zobrali malé dieťa, držali ho nad ohňom a&nbsp;kričali, že ho hodia do ohňa, ak rodina okamžite neodíde do lesa,“ tvrdí Szymon. Jedna žena mu povedala, že v&nbsp;tom lese neplatia žiadne práva ľudí. „Že tam neplatia dokonca ani práva zvierat. Že pre bieloruských vojakov sú nič.“ 
Situácia na hranici sa vyostrila v&nbsp;pondelok 8. novembra. Niekoľko tisíc ľudí pochodovalo k&nbsp;hraničnému priechodu z&nbsp;bieloruskej strany. Vymysleli to Iračania ako demonštráciu - pozrite sa, koľko nás tu je, skúste nejako riešiť túto situáciu. Bieloruskí vojaci to však zneužili a&nbsp;ľudí zatlačili až k&nbsp;hraničnému plotu. A&nbsp;vtedy si dianie v&nbsp;Bielovežskom pralese začal všímať svet.

<h2>Dôkazy</h2>
Na rozdiel od slovenčiny znamená v&nbsp;jej jazyku jej meno Umri - Život. Stará pani sedí v&nbsp;lese a&nbsp;nemôže sa pohnúť. Ľavú nohu má hrozne napuchnutú. Chronický zdravotný problém, ktorý sa po sedemnástich dňoch chôdze studeným pralesom zhoršil tak, že ju zaťovia museli niesť. V&nbsp;lese je s&nbsp;celou rodinou. Sedemnásť ľudí z&nbsp;Dohuku v&nbsp;irackom Kurdistane. Z&nbsp;toho deväť detí. Najmladšie má sedem mesiacov. Noci sú mrazivé. Nemali vodu, jedlo ani suché oblečenie. Nemali ani smartfón. V&nbsp;lese stretli dve sýrske dievčatá, ktoré vedeli číslo na ľudí z&nbsp;Grupy Granica a&nbsp;zavolali im pomoc. Prišli aj Medycy na granici. Umri bude potrebovať transfer do nemocnice.
Za rodinu hovorí Anwar. Opisuje, ako bieloruskí vojaci strihali poľský plot na hranici a&nbsp;hnali ľudí na poľskú stranu. Ako celú rodinu poľskí pohraničníci osemkrát vrátili do Bieloruska. Toto je deviatykrát. Každý dúfa, že sa to podarí, že sa nejako prešmykne a&nbsp;bude môcť pokračovať do Nemecka. Ak je však vyčerpanie a&nbsp;zúfalstvo priveľké a&nbsp;už nevládze ďalej, musí požiadať o&nbsp;azyl v&nbsp;Poľsku.
Dobrovoľníci z&nbsp;Grupy Granica v&nbsp;takom prípade zavolajú médiá, k&nbsp;Anwarovej rodine prišiel aj poľský ombudsman. Cieľom je zdokumentovať mená a&nbsp;tváre ľudí a&nbsp;to, že požiadali o&nbsp;azyl. Prichádza aj poľská hraničná stráž. Nikto zo skupiny nehovorí po anglicky. Prekladá tlmočník z&nbsp;Grupy Granica. Od začiatku v&nbsp;zmysle, že rodina žiada o&nbsp;azyl v&nbsp;Poľsku. Na záver rozhovoru sa tlmočník pohraničníka pre istotu pýta: „Rozumeli ste, že títo ľudia žiadajú o&nbsp;azyl?“ A pohraničník odpovie, že nie. Vraj si myslel, že si len zavolali pomoc do lesa. V skutočnosti od jari dovolili požiadať v Poľsku o azyl len pár desiatkam ľudí. Boli to väčšinou prípady, ku ktorým Grupa Granica zavolala veľa médií.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/spravy-lesa-hrozy-polsko-bieloruskej-hranici-zomieraju-deti-podchladenie-smadu" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
Aby bolo dôkazov čo najviac, Anwar sa nechá natočiť a&nbsp;nafotografovať s&nbsp;ceduľkou, že žiadajú o&nbsp;azyl v&nbsp;Poľsku. Jeden zo starších chlapcov sa rozplače. „Sorry,“ ospravedlňuje sa. Nedokáže však skryť slzy úľavy z&nbsp;toho, že ide von z&nbsp;toho hrozného pralesa. Medycy na granici prenesú Umri do sanitky. Ostatných členov rodiny rozdelia pohraničníci do troch áut. Čo bude ďalej? „Podľa našich skúseností ich na 80 percent odvezú desiatky kilometrov ďaleko a&nbsp;vyhodia naspäť do lesa,“ hovorí Anna Albothová rezignovane. „Každé auto inde, rodinu rozdelia.“
Odchádzame. Je päť hodín popoludní. Tma a&nbsp;mrzne.

Správy z lesa hrôzy: Na poľsko - bieloruskej hranici zomierajú deti na podchladenie a od smädu

Výber pre vás

Správy z lesa hrôzy: Na poľsko - bieloruskej hranici zomierajú deti na podchladenie a od smädu

Súvisiace články

Zúfalstvo utečencov: Radšej smrť na mori ako líbyjské peklo

Tajné služby Ruska a Bieloruska ohlásili užšiu spoluprácu v boji proti Západu

Vraj kula sprisahanie: Bieloruskú opozičnú líderku Maryju Kalesnikavovú odsúdili na 11 rokov

Poslanci Litvy schválili vyhlásenie výnimočného stavu na hranici s Bieloruskom kvôli migrantom

Prezidentka Čaputová prijala Andrzeja Dudu, podporila Poľsko pri zvládaní situácie na hranici

Výber pre vás