Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Prúdy ľudí sa valia hlavnou promenádou Pej Ta-ťie zo všetkých strán, v&nbsp;ušiach nám znie spleť rôznych jazykov, nad hlavou sa v&nbsp;miernom vánku hojdajú červené lampióny. Obchodníkov za neustále sa meniacou ľudskou masou zaznamenávame skôr sporadicky, no prenikavá vôňa špecialít, ktoré ponúkajú, k&nbsp;nám aj cez živú hradbu nekompromisne preniká. Smažené ryby, kraby, dokonca škorpióny, pečené sójové bôby, bravčovina. Naliehavý rev chuťových pohárikov však ustane, keď sa nápor v&nbsp;tesných uličkách zmierni a&nbsp;my sledujeme stánkarov pri nakladaní údenín a&nbsp;pokrmov pražených na masti do igelitových vreciek alebo dámy, ktoré priamo pred nami pripravujú preslávené cung-c’. Zmes lepkavej tmavej ryže a&nbsp;mäsa balia do zelených listov a&nbsp;pri zväzovaní si pomáhajú zubami. Nuž, tradícia je tradícia, ale namiesto ohrozenia našich rozmaznaných európskych žalúdkov sa nám v&nbsp;tých chvíľach zdá vhodnejšie ukojiť túžbu po poznaní. Zvlášť tam, v&nbsp;starobylom, vyše 1700-ročnom meste Ču-ťia-ťiao, ktoré sa označuje ako Benátky Šanghaja.

Hoci je takmer isté, že tento prívlastok mu prisúdili turistické agentúry hlavne preto, aby tam prilákali čo najviac západných turistov, treba povedať, že nie neprávom. Ču-ťia-ťiao je pretkané širokými riečnymi kanálmi, kde sa pod desiatkami kamenných mostov plaví množstvo drevených gondol. Krátke výlety na zelenej hladine sú, samozrejme, poriadne predražené, rovnako ako pouličné občerstvenie, remeselnícke výrobky či služby charizmatických vykladačov budúcnosti. Nie je to inak ani v&nbsp;štýlovej reš­taurácii s&nbsp;mladou speváčkou v&nbsp;miestnom kroji, ktorá číta text skladby z&nbsp;mobilného telefónu uloženom na kovovom podstavci. Odtiaľ máme výhľad na ikonický 70-metrový most Fang-šeng zo 17. storočia. Len za malé espreso si pýtajú v&nbsp;prepočte sedem eur. Na druhej strane sa nám až prekvapivo ľahko darí cenu zraziť o&nbsp;tretinu. 

Potešení zanedbateľným finančným víťazstvom sa vydávame naspäť do rušných dláždených ulíc so zachovanou architektúrou dynastie Ming a&nbsp;Čching. Trochu romantického pokoja vychutnáme v&nbsp;záhradách Kche-č’ Jüan, budhistickom chráme Jüan Ťin, zázraky tradičnej medicíny sa nám odhaľujú v&nbsp;lekárni starej stovky rokov a&nbsp;našu pozornosť si vyslúžia i&nbsp;pouliční hudobníci, predavači, ktorí pri svojich stánkoch „naživo“ šijú odevy či obuv, aj obchodíky ponúkajúce takmer všetko, čo vám napadne. Od pohľadníc a&nbsp;suvenírov až po starú kaligrafiu. A&nbsp;celá táto atraktívna zmes je vkusne zabalená do atmosféry dávnych čias. Takmer sa nám nechce veriť, že sme len na skok od modernej, pulzujúcej a&nbsp;preľudnenej výstavnej skrine Číny, ležiacej na hranici Žltého a&nbsp;Východočínskeho mora, nazývanej tiež Šen. Mixom nového a&nbsp;tisícky rokov starého sveta je však krajina draka&nbsp;známa. Aj drahotou a&nbsp;vysokými nárokmi, ktoré nútia obyvateľov veľkomiest bývať v&nbsp;malých bytoch v&nbsp;početných skupinách, pachtiť sa za kariérou a&nbsp;dosahovať čo najlepšie výsledky v&nbsp;škole i&nbsp;zamestnaní. Aby tak získali nádej, že v&nbsp;tvrdej konkurencii prerazia a&nbsp;získajú svoje miesto na slnku.

Postpandemická čínska ekonomika prudko rastie a&nbsp;s&nbsp;ňou i&nbsp;nápor návštevníkov zo všetkých kontinentov. No v&nbsp;centre ich záujmu už nie sú len stereotypy v&nbsp;podobe historicky oslnivého, no aj poriadne páchnuceho Pekingu, ultramoderného Šanghaja, vrcholkov takzvaných dračích hôr, terakotovej armády v&nbsp;Li-šane či nekonečného Veľkého čínskeho múru. Agentúry cestovného ruchu, ktoré predpovedajú do pár rokov nebývalý turistický boom, ale i&nbsp;reportéri otvárajú ďalšie a&nbsp;ďalšie možnosti, z&nbsp;ktorých viaceré sú stále málo známe. Čína je obrovská a&nbsp;stále je v&nbsp;nej čo objavovať.

Redaktorka New York Times Jada Yuan nedávno celkom neplánovane zablúdila do provincie Kan-su, kde bola fascinovaná rozsiahlym komplexom Mo-kao kchu, známym tiež ako Jaskyne tisícky budhov. „Stovky týchto priestorov, ručne vytesaných do piesočnatých útesov neďaleko púštnej oázy Tun-chuang, ukrývajú najväčší a&nbsp;najdlhšie používaný poklad budhistického umenia na svete,“ opisuje svoj „objav“ Jada. „Ich stropy sú pokryté množstvom malých Budhových portrétov, ktoré vyjadrujú jeho nekonečnú podstatu. Pochádzajú z&nbsp;roku 366, keď sa mních Le Zun vybral na prechádzku do púšte a&nbsp;na základe náhlej vízie sa rozhodol vykopať v&nbsp;pieskovci prvú svätyňu. Jeho nasledovníci potom po stáročia sekali jaskyne a&nbsp;zdobili ich obrovskými vyobrazeniami veľkého učiteľa, ktorý ešte pred Kristom dosiahol nirvánu v&nbsp;Bódhgaji.“

Jaskyne slúžili mníchom ako ubytovacie i&nbsp;meditačné priestory. Postupne sa počet „nájomníkov“ natoľko zvýšil, že sa táto lokalita stala jedným z&nbsp;najdôležitejších budhistických centier. Keď však Hodvábna cesta začala upadať, vyľudnili sa aj tieto unikátne objekty a&nbsp;upadli do zabudnutia. Trvalo skoro 900 rokov, než sa opäť dostali pod drobnohľad verejnosti a&nbsp;predovšetkým vedeckej obce. Okrem nástenných malieb tam totiž objavili desaťtisíce starých textov, ktoré sa stali predmetom skúmania. Stredobodom lokality je päťposchodová stavba podobná pagode. „Keď som do nej vošla, míňala som dav ľudí a&nbsp;svetlo bolo také slabé, že som ledva videla, čo je okolo mňa. Až keď som narazila na niečo veľké a&nbsp;dvihla zrak, vynorila sa predo mnou 30-metrová socha Budhu. Áno, na svete sú aj jeho väčšie sochy, ale pravdepodobne žiadna z&nbsp;nich nevytvára taký pocit intimity. Stojíte totiž v&nbsp;miestnosti veľkej zhruba rovnako ako socha, čo vás núti naťahovať krk, aby ste dovideli na hlavu, pritom akoby ste stále zostávali v&nbsp;pozícii prosebníka. Silne ma to zasiahlo a&nbsp;dodnes mám v&nbsp;pamäti, aká maličká som sa vtedy cítila.“

Pre tých, ktorí sa chcú ešte viac ponoriť do prostredia budhistickej filozofie a&nbsp;spoznávať jej súčasnú podobu, je Tibetská náhorná plošina rozhodne skvelá voľba. Hoci na pobyt v&nbsp;nadmorskej výške viac ako tritisíc metrov si chvíľu budete zvykať. Pravdepodobne ste už počuli o&nbsp;kráse mesta Ngawa (Aba) v&nbsp;údolí Ťiou-čaj-kou, no rovnomenná prefektúra, do ktorej patrí, ponúka celý komplex zaujímavostí hodných spoznávania. Nakoniec podľa portálu CNN ju samotní Číňania v&nbsp;hlasovaní označili za oblasť najlepšie skrytých drahokamov a&nbsp;bola zaradená medzi najlepšie ekologické turistické destinácie sveta.

Viac fotografií z málo známych lokalít Číny v GALÉRII

V&nbsp;37 kláštoroch, dva najväčšie stoja priamo v&nbsp;meste, žijú tisícky mníchov a&nbsp;mníšok, čo umocňuje duchovný rozmer fascinujúcej lokality. K&nbsp;tomu je k&nbsp;dispozícii celá galéria prírodných krás, rozľahlé trávnaté porasty, zalesnené údolia, vodopády, priezračné jazerá i&nbsp;množstvo vzácnych druhov fauny a&nbsp;flóry. Nájdeme tam park Dagu Glacier, jeden z&nbsp;najmladších a&nbsp;najnižšie položených ľadovcov, najzachovanejšie objekty architektúry v&nbsp;štýle čchiang aj rezerváciu Wo-lung, ktorá je domovom ohrozenej pandy veľkej. <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/zahranicie/tajomstva-krajiny-draka-cina-naplno-otvara-svetu-ten-reaguje-aj-turistickou-ofenzivou/2" target="_self">POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</a>

K&nbsp;najnovším destináciám, ktoré do zoznamu svetového dedičstva zapísala organizácia UNESCO, patrí mesto a&nbsp;región Čchüan-čou. Hlavne pre históriu, rozsiahle archeologické nálezy i&nbsp;fakt, že v&nbsp;10. až 14. storočí bolo dôležitou súčasťou Hodvábnej cesty a&nbsp;hlavným čínskym prístavom pre zahraničných obchodníkov. Táto dávna námorná základňa, oceňovaná i&nbsp;cestovateľmi ako Marco Polo či Ibn Battúta, z&nbsp;ktorej boli mimochodom spustené mongolské útoky na Japonsko a&nbsp;Jávu, sa intenzívne menila na kozmopolitné centrum s&nbsp;budhistickými a&nbsp;hinduistickými chrámami, islamskými mešitami i&nbsp;kresťanskými kostolmi. No svoje temné siete tam rozhodili aj piráti či pašeráci ópia. Práve pre svoju pestrú minulosť zostalo Čchüan-čou príťažlivé pre domácich i&nbsp;zahraničných turistov. Je plné pamiatok, ktoré návštevníkom odhaľujú, ako sa postupom času rozvíjali rôzne kultúry a&nbsp;náboženstvá. Výber je skutočne bohatý, no najčastejšie ich kroky mieria do budhistického chrámu Kchaj-jüan postaveného v&nbsp;roku 686, kde môžu obdivovať vzácne reliéfy a&nbsp;dekorácie hinduizmu.

Podľa amerického spravodajského portálu by cestovatelia nemali obísť ani hlavné mesto porcelánu Ťing-te-čen, kde v&nbsp;žiari ohňa spracúvajú biele zlato už vyše 1 700 rokov. Ešte pred dvoma storočiami horeli pece dňom i&nbsp;nocou, aby producenti uspokojili obrovský celosvetový záujem o&nbsp;tento tovar. Ten je dnes už minulosťou, no remeselníci v&nbsp;starých dielňach naďalej vyrábajú porcelán pôvodným spôsobom a&nbsp;majstri sa modlia k&nbsp;bohom pecí pred vypálením každej série. Popri nich mladí nadšenci prichádzajú s&nbsp;novými nápadmi a&nbsp;vracajú život do takmer zabudnutých tovární i&nbsp;dedín v&nbsp;okolí. „Ťing-te-čen je viac než historické mesto. Miesi sa tu tradícia s&nbsp;pokrokom,“&nbsp;hovorí keramikár, ktorého rodina pracuje v&nbsp;tomto odvetví celé generácie. To je kombinácia, ktorá tam ľudí túžiacich po poznaní privádza.

Domáci porcelánom žijú, dýchajú preň a&nbsp;tomu sa prispôsobuje všetko dianie. Funguje tam jeden z&nbsp;najkreatívnejších a&nbsp;najoriginálnejších porcelánových trhov, kam každú sobotu prichádzajú prísne vyberaní majstri, rozložia stánky a&nbsp;predávajú výrobky, ktoré sami navrhli a&nbsp;vyrobili. „Mnohí z&nbsp;nich utiekli z&nbsp;veľkých miest ako Peking, Šanghaj či Kanton,“ hovorí redaktorom CNN Laj Jün-jün. So svojím partnerom pravidelne ponúka záujemcom svoje diela a&nbsp;tvrdí, že Ťing-te-čen sa stal akousi zasľúbenou krajinou pre čínsku tvorivú mládež. Pre tých, ktorí sa chcú venovať remeslu naplno, bez akýchkoľvek rušivých vplyvov.

Milovníci histórie a&nbsp;špecifických artefaktov v&nbsp;Ťing-te-čene asi najviac ocenia takzvaný Trh duchov. Ten tam ženie nielen zvedavcov, ale hlavne lovcov starožitností a&nbsp;kuriozít. Dôvodom jeho tajomného názvu je otvárací čas. Predaj sa totiž začína veľmi skoro pred úsvitom. Vraj aj preto, že pôvod niektorých artiklov môže byť, a&nbsp;neraz aj je, podozrivý. A&nbsp;tak zákazníci v&nbsp;tme a&nbsp;šere prechádzajú uličkami tržnice, svietia si baterkou a&nbsp;lupou kontrolujú kvalitu či hodnotu tovaru. Nie je teda prekvapivé, že tam smerujú kroky obchodníkov i&nbsp;cestovateľov, ktorí popri komerčných aktivitách môžu na vlastné oči vidieť pece staré stovky rokov aj ukážky tradičnej výroby porcelánu. Celá oblasť sa čoraz viac mení na raj umelcov, ktorí ju pretvárajú podľa vlastných predstáv. Zatiaľ čo mlyny na drvenie kameňa zachovali, farmárske domy a&nbsp;budovy z&nbsp;nepálených tehál zmenili na umelecké centrá a&nbsp;štúdiá. Keď už má návštevník ľudskej tvorivosti vyše hlavy, môže si ju prevetrať v&nbsp;nádhernom prírodnom prostredí. Kochať sa pohľadmi na rozsiahle zelené hory, kilometre kľukatých potokov, pestrofarebné čajové plantáže, ne­konečné ryžové polia i&nbsp;bambusové lesy.

Ako sme už spomenuli, život v&nbsp;krajine draka, obzvlášť vo veľkých mestách, nie je jednoduchý a&nbsp;rozhodne nie lacný. Ak si k&nbsp;tomu prirátame znečistené ovzdušie, vysoké pracovné nasadenie, všadeprítomné policajné kontroly, asi je vhodné brať čínske prieskumy šťastia obyvateľov so značnou rezervou. Určite však nie je bez zaujímavosti, že agentúra China Happy Cities Forum už šestnásty rok po sebe postavila metropolu provincie Chu-nan, osemmiliónové mesto Čchang-ša, na čelo tabuľky najšťastnejších miest v&nbsp;krajine. 

CNN Travel tvrdí, že hlavnými príčinami všeobecnej spokojnosti budú zrejme bohaté možnosti nočného života, nepreberné množstvo pokrmov najrôznejšieho druhu v&nbsp;uliciach lemovaných zeleňou, atraktívne nábrežie rieky Siang, uprostred ktorej tróni trojkilometrový ostrov, ktorý domáci vnímajú ako skvelé miesto na relax, či teplá klíma, ktorá láka davy hlavne mladých návštevníkov prinášajúcich zisky podnikateľom. Pravda je, že tí sa musia obracať, keďže Čchang-ša prakticky nespí a&nbsp;mnohé prevádzky sú otvorené 24 hodín denne. Vrátane kníhkupectiev.

Foto doteraz málo známych turistických klenotov v GALÉRII

Zrejme skôr žartom americký portál polemizuje o&nbsp;tom, či sa pod úspech, opakujúci sa viac než poldruha dekády, nepodpísala aj známa značka nápojov produkovaná v&nbsp;tejto oblasti – Sexy Tea. Môže to znieť neuveriteľne, no Ázijčania svojich favoritov, od hercov a&nbsp;spevákov až po obľúbené komerčné produkty, dokážu velebiť oveľa intenzívnejšie než obyvatelia „vyspelého západu“. A&nbsp;Sexy Tea si získal v&nbsp;celej Číne takú mohutnú základňu fanúšikov, že nedávno boli schopní osem hodín čakať pred značkovým pop-up obchodom, aby ochutnali jeho najnovšiu verziu. Nech je, ako chce, pravda je, že vnútrozemské mesto staré tritisíc rokov popri zábave, kultúre, gastronómii a&nbsp;ideálnej klíme ponúka aj bohatú históriu a&nbsp;prírodné krásy. To všetko v&nbsp;kombinácii s&nbsp;miliónmi šťastných ľudí môže byť pre návštevníkov skutočnou energetickou bombou, ktorá stojí za ochutnanie.

Tajomstvá krajiny draka: Trh duchov, magické budhistické jaskyne i mesto šťastných Číňanov

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Tajomstvá krajiny draka: Trh duchov, magické budhistické jaskyne i mesto šťastných Číňanov

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Loď vyvolených: Ani milióny na konte nestačia na to, aby vás medzi smotánku na palube prijali

Hlavy v piesku: Už dávno sme mali zarábať oveľa viac. Prečo sme teda stále na konci tabuľky EÚ?

Zúfalí farmári: Prečo obilie z tretích krajín končí v Európe, keď milióny vo svete hladujú?

Kuriózny týždeň: Kúzlo soľných plání, prevratné šošovky a hlavne nebuďte malú polárnu líšku

V Boschi pri Prešove boli so Slovákmi nadmieru spokojní. Prečo skutočne zutekali do Maďarska?

Veselý týždeň: Nádherná newyorská hmla a skutočne zvláštny kabát z medvedíkov

Výber pre vás