Mária Krížová

Z peruánskeho brehu jazera Titicaca, najvyššie položeného jazera na svete, sledujeme štíty bolívijských päťttisícoviek zabielené snehom. Čo nás čaká v tejto drsnej krajine? Veríme, že niečo nezabudnuteľné a „bolívijsky originálne“. Cez najužšie miesto jazera preplávame a čochvíľa prekročíme peruánsko-bolívijské hranice. Sme v jednej z najchudobnejších krajín Južnej Ameriky. Bolívii sa hovorí aj Tibet Južnej Ameriky. Nie nadarmo rozľahlá náhorná plošina Altiplano je po Tibete druhá najvyššie položená náhorná plošina na svete. A podstatná časť Altiplana leží práve na území Bolívie.

Altiplano s&nbsp;priemernou výškou 3&nbsp;800 metrov nad morom na jednej strane obklopuje chrbát Východných Kordiller, na druhej strane je ohraničené sopečným reťazcom Západných Kordiller. Práve vulkány Západných Kordiller delia náhornú plošinu na rozľahlé panvy. Tú najsevernejšiu vypĺňa najvyššie položené jazero na svete - Titicaca. Na opačnej strane leží ďalší výnimočný prírodný unikát - soľná púšť Salar de Uyuni rozľahlá 10-tisíc štvorcových kilometrov.

<a href="%20https:/plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/tibet-juznej-ameriky-cloveku-verit-nechce-je-zemi-vsak-pozrite" target="_blank" rel="noopener">Dych berúce zábery si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Bolívia je krajina plná paradoxov. Na jednej strane chudobná, na druhej strane obdarovaná neskutočným prírodným bohatstvom. Vo vysokohorskej oblasti Altiplana to platí dvojnásobne - neuveriteľná núdza a&nbsp;priam neskutočné scenérie. Človeku sa veriť nechce, že je na Zemi. Jazerá, lagúny, sopečné giganty, neviete, kam skôr pozrieť. Z&nbsp;toľkej prírodnej krásy sa vám zatočí hlava. V&nbsp;náročnom teréne sa orientuje len skúsený šofér džípu, ktorému plne veríme. Chudoba národa prevažne indiánskeho pôvodu je v&nbsp;tejto oblasti s&nbsp;centrom v&nbsp;La Paz zjavná. Evo Morales, prvý prezident indiánskeho pôvodu, zabezpečil pre Bolíviu minimálne zisk z&nbsp;ťažby zinku, medi či zo striebra. Bol známy aj svojím priateľským vzťahom s&nbsp;vtedajším venezuelským prezidentom Hugom Chávezom.

Viac ako polovica územia Bolívie leží v&nbsp;nadmorskej výške 3&nbsp;600 až 3&nbsp;800 metrov. La Paz vo výške 3&nbsp;600 až 4&nbsp;100 metrov je najvyššie položené hlavné mesto na svete. Teda nie celkom. Dobre známe La Paz je síce sídlom vlády, ale oficiálnym hlavným mestom je Sucre.

La Paz je skutočný unikát. Výškový rozdiel v&nbsp;meste je viac ako 500 metrov. V&nbsp;čase príchodu Španielov bola oblasť súčasťou Inkskej ríše. Po dobytí bolívijskej časti Inkskej ríše Diegom de Almagrom bolo na území inkskej pevnosti založené mesto Ciudad de Nues­tra Seňora de la Paz - Mesto našej kráľovnej mieru. Názov nie je úplne výstižný, keďže má za sebou mimoriadne krutú minulosť. Práve v&nbsp;La Paze došlo v&nbsp;roku 1781 k&nbsp;najväčšiemu indiánskemu povstaniu v&nbsp;Latinskej Amerike. Na potlačenie 40-tisíc pôvodných obyvateľov si museli Španieli prizvať posily z&nbsp;Argentíny. Zahynulo asi 10-tisíc Španielov a&nbsp;po bojoch zostalo takmer ľudoprázdne mesto.

La Paz pôsobí ako jedno veľké trhovisko. Všade je ruch, trúbiace taxíky, električky, v&nbsp;uličkách sa tlačia davy ľudí. Hlavný trh je jeden z&nbsp;najväčších v&nbsp;Južnej Amerike. Nájdete tam skutočne všetko. Obľube sa tešia obchodíky s&nbsp;čiernou a&nbsp;bielou mágiou, kde predávajú nápoje lásky, prášky proti urieknutiu, všakovaké kamene, korenia, jednoducho všetko, na čo si len spomeniete. Samozrejme, aj vyhľadávané sušené embryá lám. „Musíte ich zamurovať do kútov novostavieb, aby vám zabezpečili šťastie a&nbsp;požehnanie,“ vysvetľuje nám usmievavá čiernovláska. Trh ovládajú ženy trhovníčky v&nbsp;typických krojoch, so širokými pestrofarebnými vyšívanými sukňami. Tváre im zdobia vrásky vyryté slnkom, dlhé vlasy majú väčinou vypletené do vrkočov a&nbsp;na hlave nosia neodmysliteľný čierny klobúčik aymarských žien, bombino. Hrdé Bolívijčanky si práve týmto primalým a&nbsp;pritesným klobúkom často zakrývajú tvár. Na rozdiel od Peruánok nie sú nadšené, keď ich chcete zvečniť aparátom.

Z&nbsp;La Pazu nás čaká dobro­družná cesta do mestečka Coroico. Skutočný adrenalínový zážitok serpentínami pralesa. Najskôr stúpame na najvyššie položené miesto na ceste - sedlo La Cumbre vo výške takmer 4&nbsp;800 metrov so sochou Krista. Okraje cesty lemujú kríže, symboly spomienky na dopravné tragédie. Úzke cesty bez zvodidiel, na ktorých má šancu vytočiť zákrutu len malý mikrobus, vyvolávajú naozaj pocity úzkosti a&nbsp;obáv, či náhodou aj vaše vozidlo neskončí podobne. Pocit neistoty znásobí čerstvá informácia o&nbsp;spadnutí nákladného auta so 150 cestujúcimi domorodcami, ktorí využívajú tento spôsob dopravy dosť často.

Šofér nám vysvetľuje tri základné podmienky na úspešné dosiahnutie cieľa. „Potrebujete mikrobus - v&nbsp;žiadnom prípade nie autobus - so skúseným šoférom, dobré brzdy a&nbsp;nakoniec pofŕkať sochu Krista vodou a&nbsp;pomodliť sa,“ smeje sa. Všetky tri podmienky do bodky spĺňame. Napriek tomu viacerí z&nbsp;nás pociťujú strach. Nakoniec sa šťastne ocitáme v&nbsp;cieli, mestečku Coroico.

Miestny sprievodca nás zavedie na polia, kde sa pestuje koka. „Ideálne sa jej darí vo výške 1&nbsp;200 až 1&nbsp;800 metrov, čo je subtropická zóna so 70-percentnou vlhkosťou. V&nbsp;Peru rastie podstatne vyššie, vo výške okolo tritisíc metrov, tam sú už lístky hrubé. Keď rastie príliš nízko, lístky sú zase príliš tenké,“ vysvetľuje sympatický muž. „Kríky majú okolo 80 centimetrov, lístky sa zbierajú tri-štyrikrát za rok, zber je vždy ráno. Suší sa na kameňoch asi tri hodiny, hneď potom putuje na trh.“ Dodnes roľník ráno pred začatím práce vezme tri lístky a&nbsp;obetuje bohu Apuovi.

Čaj z&nbsp;koky je v&nbsp;Latinskej Amerike veľmi obľúbený. Okrem bezpečnej dávky tohto alkaloidu obsahuje zdraviu prospešné vitamíny, minerály a&nbsp;stopové prvky. S&nbsp;obľubou sa využíva v&nbsp;liečbe vysokohorskej choroby a&nbsp;pri tráviacich ťažkostiach. Takmer všetci miestni žujú lístky koky, čím zaháňajú hlad a&nbsp;únavu. Aj náš skúsený šofér džípu si počas jazdy z&nbsp;vrecúška pri prevodovke vyťahuje lístok po lístku a&nbsp;žuvaním si vytvára na líci poriadnu žuvaciu guľu. Trochu previnilo sa pousmeje, ale kto by si nedal parádny domáci stimulans, miesto kávičky či zeleného čaju. Pre ilegálnu výrobu kokaínu sa vláda snažila zrušiť plantáže s&nbsp;pestovaním koky a&nbsp;nahradiť ich kakaovníkmi, kávovníkmi, banánovníkmi, bohužiaľ, neúspešne.

Ak hľadáte originálny spôsob ubytovania, dobrým typom je soľný hotel. Nájdete ho na soľnej púšti Salar de Uyuni. Ďalší prírodný unikát Bolívie. Najväčšia soľná púšť v&nbsp;Andách a&nbsp;jedna z&nbsp;najväčších soľných púští na svete má rozlohu viac ako 10-tisíc štvorcových kilometrov. Leží vo výške takmer štyritisíc metrov nad morom a&nbsp;jej podklad tvoria vulkanické horniny.

Z&nbsp;nekonečnej belavej diaľavy vyčnievajú malé ostrovčeky alebo vrcholy vulkánov, ktoré slúžia ako spoľahlivé orientačné body vodičov nákladných áut. Hrúbka soli nekonečnej soľnej planiny dosahuje miestami až 30 metrov. Má viacúčelové využitie. Okrem iného ako stavebný materiál. Aj preto tu vyrástlo niekoľko novovybudovaných soľných hotelov. Postele, stoličky, stoly, všetko je postavené zo soľných kvádrov. Celá Salar de Uyuni údajne koncentruje 10 miliárd ton soli. Každoročne sa vyťaží 25-tisíc ton. Soľ sa spracuje v&nbsp;blízkej dedine Colchani a&nbsp;následne smeruje do prístavu na vývoz.

Za zastávku stojí „cintorín lokomotív“ v&nbsp;blízkosti púštnej dedinky Uyuni. Až do 60. rokov minulého storočia tu premávala železnica a&nbsp;Uyuni bolo najdôležitejším dopravným uzlom. V&nbsp;súčasnosti je skôr východiskovým bodom dobrodružných adrenalínových výletov džípmi po soľnej planine. Gýčovo modré nebo nad nami a&nbsp;nekonečná biela diaľava so „snehovými homoľami soli“ dáva priestor fotografickým fajnšmekrom na vytvorenie originálnych fotiek. Vyvrcholením nezvyčajných scenérií formovaných prírodou je zastávka na ostrove Incahuasi. Strácate sa medzi kaktusmi vysokými až do šesť metrov, vyčnievajúcimi vysoko nad okolím bielej soľnej zeme. Nechce sa vám veriť, že také miesto na svete existuje. Neuveriteľná nádhera.

A&nbsp;nádhera bolívijského Altiplana pokračuje ďalej. Nespočetné lagúny, jedna krajšia ako druhá. Plameniaky sa predvádzajú v&nbsp;plnej kráse. Kde inde ich môžete sledovať tak zblízka ako tu? Lagúna Caňapa, lagúna Hedionda. Jednoducho, pri každej musíte zastaviť, každá ponúka inú fantastickú prírodnú panorámu. Ani známy kamenný strom arbol de piedra nemôžete len tak obísť. Slnko praží, vietor vám preniká pod kožu, napriek tomu máte chuť sa dotknúť viac ako päť metrov vysokej, vetrom vymodelovanej skupiny skál. Pripomína uschnutý kmeň stromu. Veterná erózia sa hrala milióny rokov, aby vytvorila toto jedinečné prírodné kamenné dielo.

A&nbsp;čo pripomínajú gejzíry Sol de Maňana? Na ploche desať štvorcových kilometrov vo výške 4&nbsp;880 metrov bublajú jedny z&nbsp;najvyššie položených sírnych prameňov na svete. Pozor, aby ste neskončili ako poniektorí zvedaví turisti. S&nbsp;predstavou, že ide o&nbsp;teplý termálny prameň, chceli vyskúšať teplotu klokotajúcich vriacich bahenných otvorov.

Cesta drsnou planinou Altiplana koncentruje jeden skvost prírody za druhým. Jazda džípom vrcholí v&nbsp;našom cieli, pri červenej lagúne. Lagúnu Colorada so skutočne červeným nádychom lemujú reťazce vulkanických vrcholov. Sila vetra tu dosahuje náhle takú intenzitu, že nadýchnuť sa v&nbsp;päťkilometrovej výške a&nbsp;zvládnuť sto metrov sa zdá takmer nemožné. Ale odmena stojí za to. Úžasné červené sfarbenie lagúny veľkej 50 štvorcových kilometrov spôsobuje rastlinný a&nbsp;živočíšny planktón, zelené riasy a&nbsp;biele ostrovčeky bóraxu. Jazero mení farby s&nbsp;postupujúcou polohou slnka na oblohe - od jemne ružovej až do sýtokrvavočervenej. Pri tomto pohľade na chvíľu zabudnete, že sa vám zle dýcha. Nocľah v&nbsp;hoteli bez vody je v&nbsp;tejto oblasti úplný luxus.

Na ďalší deň nás už čaká bolívijsko-čilská hranica. Absolútnym vyvrcholením potuliek po Altiplane je lagúna Verde. Pohľad na zelenú lagúnu v&nbsp;nadmorskej výške 4&nbsp;998 metrov, nad ktorou sa majestátne vypína vulkán Licancabur, je skutočnou čerešničkou na torte. Keďže vulkán leží na hranici, delia sa oň spravodlivo obe krajiny, polovica patrí Čile, polovica Bolívii. Rozprávkovo zelené sfarbenie lagúny spôsobuje zvýšená koncentrácia síry, uhličitanu vápenatého a&nbsp;svetelnou intenzitou prekonáva všetky jazerá. Hlavne popoludní, keď na hladinu dopadajú svetelné lúče v&nbsp;najmenšom sklone.

Tibet Južnej Ameriky: Človeku sa veriť nechce, že je na Zemi, však sa pozrite!

Výber pre vás

Tibet Južnej Ameriky: Človeku sa veriť nechce, že je na Zemi, však sa pozrite!

Súvisiace články

Dojímavé príbehy z Ukrajiny: Teraz trochu plačeme, mami!

Plakať budeme až v bezpečí: Ukrajinci čakajú na hraniciach celé dni

Deväť dní Dynama: Ako dnes vyzerá miesto najväčšej evakuačnej operácie v dejinách?

FOTO Konečne nová: Bory je prvá veľká nemocnica na Slovensku po štyridsiatich rokoch

Muž na front, ja s deťmi neviem kam: Zúfalí ľudia na úteku pred vojnou na Ukrajine

Výber pre vás