Ruskí vojaci sa zabetónovali pri Berlíne: Na tajnej základni mali múzeum aj obchod s vodkou

Múzeum, divadlo aj obchod s vodkou: V zakázanom meste v Nemecku našli ruskí vojaci raj na zemi

Hovorili jej Malá Moskva: Najväčšia ruská základňa v Nemecku sa chce zbaviť nálepky apokalypsy

Ján Dzúr

Nemecké mesto Wünsdorf bolo kedysi najväčším vojenským sídlom Červenej armády mimo ZSSR, preto, ako sa patrilo, ho zdobili dve sochy Lenina. Dnes vyzerajú trochu opustene. Popraskané a pokryté lišajníkom stoja na stráži nad miznúcimi budovami, ktorých vyleštené schody drali topánky 40-tisíc vojakov, až kým Rusi v roku 1994 hromadne neodišli. Ich odchodu predchádzal pád Berlínskeho múru, zjednotenie Nemecka a rozpad Sovietskeho zväzu. Miesto objavil web<a rel="noopener" href="https://www.placemania.sk/svetova-zaujimavost/wunsdorf/" target="_blank"> placemania.sk</a>

Wünsdorf, ktorý leží asi 40 km južne od Berlína vo voňavom borovicovom lese, si v sedemdesiatych rokoch 19. storočia pruskí dôstojníci vybrali na strelnicu. V roku 1897 malo mestečko vlastnú železničnú stanicu na trati Berlín – Drážďany a čoskoro tu zriadili stále kasárne a školu pechoty. Koncom roka 1914 sa Wünsdorf stal väzením pre dohodových vojnových zajatcov – tiež Tatárov, Alžírčanov, Angličanov, Írov a&nbsp;Indov. Kvôli moslimom tu Nemci dokonca postavili mešitu a&nbsp;vydávali noviny, v&nbsp;ktorých ich huckali proti Britom.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Nemci prvú svetovú vojnu prehrali a&nbsp;základňa ostala takmer opustená. Zmena prišla s&nbsp;nástupom nacizmu. Počas príprav na druhú svetovú vojnu tu Nemci vytvorili dômyselnú sieť podzemných bunkrov a tunelov odolných proti bombám. Sídlilo v nich najvyššie vojenské velenie, ako aj dôležité komunikačné centrum známe ako Zeppelin. Vchody a východy do týchto podzemných štruktúr stavitelia zamaskovali falošnými vidieckymi domami z betónu.

Červená armáda pripravila nacistov o základňu v apríli 1945 a po rozdelení Nemecka na okupačné zóny sa tu jej jednotky natrvalo usadili. Wünsdorf sa zmenil na výlučne sovietsku enklávu. Na vstup na základňu, známu ako Malá Moskva či Zakázané mesto, potrebovali dokonca aj východní Nemci oficiálne povolenie. Za 17 km dlhým betónovým obvodovým múrom tu žilo asi 75-tisíc Rusov. Boli to vojaci, ale aj vedci, lekári, úradníci, technici a zásobovači s rodinami a deťmi. Mohli chodiť do divadla, kina, múzea, boli tu školy, nemocnice, telocvične, olympijský bazén i&nbsp;obchody s&nbsp;vodkou. &nbsp;

Zjednotené Nemecko nechalo Wünsdorf napospas osudu a v nasledujúcich desaťročiach tu besneli ľudské i prírodné živly. Teraz sa snaží zmeniť svoj apokalyptický imidž na mesto kníh, Bücherstadt und Bunkerstadt Wünsdorf. Bývajú tu knižné veľtrhy, literárne podujatia a výstavy. Rozbité a spustnuté budovy z čias studenej vojny sú však stále dôležitou pripomienkou rozdeleného Nemecka. A naďalej do neho lákajú vojenských nadšencov, fotografov a dobrodruhov, ktorých priťahuje nie tak dávna história studenej vojny.

Ruskí vojaci sa zabetónovali pri Berlíne: Na tajnej základni mali múzeum aj obchod s vodkou

Súvisiace články

Drzosť! Nový seriál o Černákovi podporí štát 2-miliónovou dotáciou. Miki si zahrá sám seba

Štefan Svitko z Rely Dakar: Mnohí motorkári na cestách sú arogantní, jazdia rýchlo a agresívne

Slepého Sašu prezývajú Chlapec Vanga: Vidí budúcnosť a určil, kedy skončí vojna na Ukrajine

Najväčšie záhady Tatier: Novinár a študent zmizli bez stopy

Mladého Liptáka smrteľne dorezal tínedžer z Portugalska: Bodal ho do chrbta, tvrdí jeho otec

Výber pre vás