zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku

Zuzana Kohútková

Viliam II., posledný nemecký cisár, abdikoval pred vyše sto rokmi a&nbsp;monarchia skončila. Vplyvná dynastia dala svetu deväť pruských kráľov, z&nbsp;toho troch nemeckých cisárov. Ak dnes „poddaní“ oslovia potomkov slávnych vládcov vaša kráľovská výsosť, je to len zo slušnosti a&nbsp;z&nbsp;úcty.

Dnes chce cisárov prapravnuk, 43-ročný Georg Friedrich, princ pruský, získať späť veľkú časť rodinného majetku. Súdi sa s&nbsp;nemeckým štátom o&nbsp;pozemky, paláce a&nbsp;umelecké diela, ktoré rodina Hohenzollernovcov stratila po&nbsp;oboch svetových vojnách. Zoznam ďalších požiadaviek je tiež dlhý. Princ chce totiž nielen majetok, ale aj „zlepšiť obraz Pruska v&nbsp;očiach verejnosti a&nbsp;historickom povedomí“. V&nbsp;tejto súvislosti sa opäť vyhrotil spor o&nbsp;vinu minulosti.

Hohenzollernovci žiadajú nielen nehnuteľnosti, ale aj tisícky umeleckých a historických diel - nábytky, obrazy, vzácne knižné zbierky. Na čele zoznamu svieti zámok Cecilienhof v Postupime. Tam sa v roku 1945 konala Pos­tupimská konferencia, na ktorej víťazní lídri z veľkej trojky - Harry Truman, Winston Churchill a Josif Vissarionovič Stalin - rozhodovali o povojnovom usporiadaní Európy. Zámok dal vybudovať pre svojho syna, následníka trónu princa Viliama, a jeho manželku posledný cisár. Princov vnuk Georg Friedrich - ak sa mu palác nepodarí získať - chce aspoň právo bývať v budove, v ktorej je dnes múzeum a hotel.

Rovnaké požiadavky vzniesol cisárov potomok aj na zámok Lindstedt a Villu Liegnitz na okraji slávneho zámockého areálu Sanssouci, takisto v Postupime. Pôvodne išlo o letnú rezidenciu Fridricha II. Veľkého, ktorý v 18. storočí Prusko veľmi posilnil.

Požiadavky na&nbsp;reštitúciu nehnuteľností a&nbsp;objektov, ktoré sa dnes nachádzajú poväčšine vo vlastníctve krajinských inštitúcií Brandenburska a&nbsp;Berlína či vo vlastníctve spolkovej vlády, vzniesol Georg Friedrich už pred niekoľkými rokmi. Neodmietli ich okamžite, dokonca sa vyjednávalo o&nbsp;možnosti navrátenia niektorých vecí do&nbsp;rúk Hohenzollernovcov, napríklad obrazov. Nakoniec však nemecké ministerstvo kultúry oficiálne informovalo cisárovho prapravnuka, že neexistujú žiadne právne dôvody, aby si nárokoval na&nbsp;zhabaný majetok. Ak by nárok mal a&nbsp;vrátili by sa mu len umelecké a&nbsp;historické predmety nevyčísliteľnej hodnoty, ktoré sú dnes v&nbsp;zbierkach hradov, zámkov, múzeí či galérií, mohli by niektoré tieto inštitúcie rovno zatvoriť. Nebolo by totiž už čo vystavovať.

V&nbsp;roku 1926 Hohenzollernovci získali naspäť časť majetku zhabaného po&nbsp;I. svetovej vojne a&nbsp;abdikácii Viliama II. Vtedy cisárov syn princ Viliam mohol bývať v&nbsp;zámku Cecilienhof. Dnešné nároky Hohenzollernovcov sa týkajú aj majetku, ktorý znárodnili druhý raz komunisti Nemeckej demokratickej republiky. Po&nbsp;znovuzjednotení Nemecka cisárovi potomkovia získali niečo na&nbsp;základe reštitučných zákonov. Chcú však viac. A&nbsp;to nielen v&nbsp;materiálnom zmysle.

Nemateriálne požiadavky sú najkontroverznejšie. Hohenzollernovci chcú mať vplyv na&nbsp;obsah i&nbsp;formu výstav či prezentácií hohenzollernovskej dynastie v&nbsp;múzeách, nadáciách či v&nbsp;iných verejných inštitúciách. Chcú mať tiež právo na&nbsp;organizáciu slávností a&nbsp;podujatí, súkromných i&nbsp;verejných, ktoré sa usporadúvajú v&nbsp;nehnuteľnostiach patriacich kedysi rodine.

Georga Friedricha vraj motivuje snaha vrátiť rodine v&nbsp;Nemecku dobré meno. Túto dynastiu totiž považujú za&nbsp;popredných predstaviteľov militarizmu a&nbsp;expanzionizmu, ktorý viedol k&nbsp;svetovým vojnám. Cisára Viliama II. v&nbsp;nemeckej historiografii považujú za&nbsp;jedného z&nbsp;hlavných „vinníkov“ I. svetovej vojny. Ale dedičia pruskej dynastie sa netaja tým, že by chceli trochu pozmeniť obraz rodiny v&nbsp;povedomí Nemecka. Týka sa to predovšetkým predstaviteľov rodu za&nbsp;nacistickej éry.

„Môj dedko sa angažoval v&nbsp;protinacistickom odboji, pričom riskoval vlastný život,“ zdôrazňuje princ Georg Friedrich. Tvrdí, že to práve „nacisti urobili z&nbsp;Pruska prostitútku“. Lenže cisárov syn August Viliam sa v&nbsp;roku 1930 stal členom SA (Sturmabteilung - úderné oddelenie) a&nbsp;vystúpil s&nbsp;niekoľkými nacistickými propagandistickými prejavmi. K&nbsp;Adolfovi Hitlerovi mal vraj blízko. Cisárovho vnuka bolo zasa vidieť v&nbsp;niekoľkých propagandistických filmoch nacistov, aj keď nevedno, či to bolo bez jeho vedomia alebo s&nbsp;tým súhlasil. Nemecká legislatíva neumožňuje reštituovať majetok osobám podporujúcim hitlerovský režim.

„Môžeme prinajmenšom diskutovať o reštitúciách palácov, nábytkov či umeleckých diel. Ale vnucovať svoj pohľad na spôsob formovania historiografie Pruska, to je už príliš,“ napísal v komentári nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Šance na reštitúcie majú potomkovia dynastie veľmi malé, priam mizivé. Ale historické povedomie o rode je v Nemecku stále živé. O niekoľko mesiacov sa ukončí rekonštrukcia paláca Hohenzollernovcov v Berlíne, ktorý zbombardovali počas vojny a vláda NDR ho vyhodila do povetria ako „symbol pruského imperializmu“. Zámok má byť sídlom múzeí, knižníc a mnohých kultúrnych inštitúcií, ktoré priamo nenadväzujú na pruskú tradíciu. Táto nová ustanovizeň sa má nazývať Humboldtovo fórum.&nbsp;

Viliam II. Pruský (1859 - 1941) vládol v&nbsp;rokoch 1888 - 1918. Po&nbsp;atentáte v&nbsp;Sarajeve na&nbsp;rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este, s&nbsp;ktorým si rozumel, žiadal rakúskeho cisára, aby Srbsku vyhlásil vojnu. Viedli ho k&nbsp;tomu vlastné rozpínavé a&nbsp;militaristické ambície. V&nbsp;novembri 1918 abdikoval a&nbsp;utiekol do&nbsp;Holandska. Ukončil tým 500-ročné panovanie Hohenzollernovcov v&nbsp;Brandenbursku, 200-ročné v&nbsp;Prusku a&nbsp;58-ročné v&nbsp;Nemecku. Versailleská zmluva obsahuje aj žalobu na&nbsp;Viliama II. za&nbsp;„hrubé porušenie zásad medzinárodnej mravnosti a&nbsp;posvätnej autority zmlúv“. Cisára mal súdiť osobitný medzinárodný tribunál. Utiekol však do&nbsp;exilu do&nbsp;Holandska. Neprestal byť nacionalistom a&nbsp;podporoval Hitlera. V&nbsp;Holandsku aj zomrel.

Princ pruský je hlavou hohenzollernovskej dynastie od&nbsp;roku 1994.Venuje sa podnikaniu. V&nbsp;roku 2017 založil Kgl. Preussische Biermanufactur - Kráľovský pruský pivovar. Vlastní ostrov na&nbsp;severe Nemecka a&nbsp;dve tretiny rodinného sídla Burg Hohenzollern. Nemeckí prívrženci návratu monarchie ho považujú za&nbsp;právoplatného následníka cisárskeho a&nbsp;kráľovského trónu.

Žiada návrat majetkov a cti: Podarí sa pruskému princovi získať bývalé cisárske sídla?

Výber pre vás

Žiada návrat majetkov a cti: Podarí sa pruskému princovi získať bývalé cisárske sídla?

Súvisiace články

FOTO Spor sporov: Ktorý z troch prameňov Dunaja je ten pravý?

Hra osudu: Tento slovenský národovec neprávom upadol do zabudnutia

Výber pre vás