Pomník boľševickej hlúposti: V Rovnej, socialistickej dedine sovietskeho typu, nikto nechce žiť

Hanba českého boľševika: Rovná, vzor sovietskej dediny s holičom, sálou a kinom, mizne z mapy

Rovná, vzor boľševickej dediny, sa vyľudňuje: Cezpoľných láka na betón a socialistické umenie

Neveľká dedina na západe Česka má pohnutú minulosť. Kedysi v nej žilo prevažne nemecké obyvateľstvo, ktoré z&nbsp;pohraničia po druhej svetovej vojne odsunuli. V lokalite vznikol vojenský priestor a&nbsp;pôvodná obec zanikla, píšu <a rel="noopener" href="https://www.novinky.cz/clanek/kultura-obec-rovna-jako-vzor-socialisticke-vesnice-s-panelaky-a-umeleckymi-dily-domy-nezaujaly-umeni-ano-40506229" target="_blank">novinky.cz. </a>V&nbsp;šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa však režim rozhodol, že uprostred pasienkov a&nbsp;na náhornej plošine Slafkovského lesa postaví novú dedinu. Mala pozostávať z viacerých sedemposchodových panelových domov podľa vzoru Sovietskeho zväzu, skrášľovať ich mala reštaurácia, kino aj umelecké diela. Ľudia sa tam však nehrnuli.

Aby Rovná ožila, pribudlo v obci v sedemdesiatych rokoch poľnohospodárske učilište a&nbsp;onedlho aj študijné stredisko Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej pre zahraničných študentov. Nikto sa tu však nadlho neusadil a vyľudňovanie dočasne zastavil až príchod volynských Čechov po roku 1989, no ani to už neplatí. Nie je tu dostatok pracovných príležitostí a&nbsp;drsné podnebie nevydrží každý. Jeden za panelových domov vo vlastníctve združenia vlastníkov je aj preto už dlhé roky prázdny. No jedna vec sem cezpoľných predsa len láka. Sú to umelecké diela z&nbsp;čias socializmu.

„Vtedy totiž platilo pravidlo, že štyri percentá z celkových investičných nákladov museli ísť na verejné umenie,“ pripomínajú novinky. Na štyridsaťtri obyvateľov dediny pri meste Sokolov, tak teraz pripadá jedno umelecké dielo. Hoci hodnota tých v&nbsp;Rovnej je rozporuplná, ide o pravdepodobne rekord, ktorým sa nemôže pochváliť žiadna iná osada v Českej republike a možno ani na svete. Svoju umeleckú stopu tu zanechal napríklad sochár a&nbsp;horolezec <a rel="noopener" href="https://www.horydoly.cz/horolezci/vzlety-valeriana-karouska.html?_zn=aWQ9MjA0MTk3MDQ4MDkxNjE2MjI3NXx0PTE3Mzk0NDUzNjMuNDI2fHRlPTE3Mzk4ODMxNDUuNTgyfGM9OENDQkZEMjBFOEI2ODlFN0E3QUE0RTkxRkMwOTEwN0E%3D" target="_blank">Valerián Karoušek</a>, ktorý zahynul 31. mája 1970 na tragickej expedícii v Peru. Jeho oceľová plastika sa volá Včela a&nbsp;drží sa na stene kultúrneho domu.

V Rovnej tvoril aj Karouškov brat, krajinár Ladislav. Jeho tri nástenné plastiky z roku 1967 zdobia interiér vstupu do kultúrneho domu, ako aj bývalú jedáleň a ďalšiu priľahlú miestnosť. Na priečelí školy sa zasa nachádza betónový reliéf s názvom Vzdelávanie. V roku 1967 ho vytvoril Miroslav Strnad. Je známy najmä v Karlovej Vsi, kde žil a bol dlhoročným učiteľom na tamojšej Strednej keramickej škole. Ďalšie diela v&nbsp;súčasnosti reštaurujú, iné sú na súkromných objektoch.

„Vystavanie novej obce bol od začiatku socialistický omyl. Fúka tam aj v lete, nieto ešte v&nbsp;zime, bez kvalitného zateplenia budovy nikto nevykúri. No problémom, či skôr tragédiou takýchto miest, je nedostatok pracovných príležitostí. Miestni obyvatelia nemajú inú možnosť, ako dochádzať do Sokolova, Chebu, Karlových Varov, či Mariánskych Lázní. Okrem toho má Karlovarský kraj dlhodobo najnižšiu priemernú mzdu v&nbsp;Česku. Jedinou výhodou je, že v Rovnej sú lacné nehnuteľnosti. Ale kto by tam len kvôli nim chcel ísť, všakže?“ uvažuje pri článku jeden z&nbsp;diskutujúcich.

„Dochádzanie by nebol až taký problém, ale obyvateľstvo istej menšiny, ktorá tam žije, má k práci, povedzme, trochu vlažný vzťah. Inak, toho, koho napadlo postaviť v takejto lokalite dva sedemposchodové bytové domy, by mali zavrieť do blázinca. Vždy, keď okolo nich prechádzam, som z tých panorám jednoducho zhrozený. Ako pomníky boľševickej hlúposti by som ich ale zachoval pre budúce generácie,“ dodáva ďalší.

„Žila som v Rovnej tri roky. Ako relax pre telo a dušu je to fajn. Ale bez auta ste v háji. Ak zmeškáte autobus o 5:00 hod., ďalší odchádza o 10:10 hod. Cez víkend nič. Ak idete na nákup alebo do lekárne, stojí 80 korún len cesta tam. To znamená, že keď dochádzate do práce, tvorí značnú časť vášho platu len to, aby ste sa odtiaľto dostali. Žiaľ, veľa obchodníkov s chudobou tam vlastní byty. Takže napriek snahe vedenia dediny o lepší život a prostredie zlá povesť víťazí. Prostredie v okolí je krásne, čisté a obec ho udržiava,“ píše Kateřina.

Výstavba novej socialistickej Rovnej v&nbsp;šesťdesiatych rokoch bola súčasťou širšieho plánu na nové usporiadanie pohraničia. Režim sa tam snažil prilákať ľudí z&nbsp;celého Československa na rôzne výhody, no ani holič, kino, reštaurácia, obchody, či sály, nezabrali. „Bol som tam pár krát pracovne a&nbsp;stačilo,“ uzavrel Jan, ktorý do regiónu jazdil aj v&nbsp;časoch, keď boli ešte paneláky plné kubánskych študentov. Z&nbsp;pôvodne plánovaných tri tisíc ľudí žije v&nbsp;<a rel="noopener" href="https://www.rovna.eu/" target="_blank">Rovnej </a>sotva desatina a&nbsp;ich počet stále klesá. Posledný väčší podnik odtiaľto odišiel pred pätnástimi rokmi.

Pomník boľševickej hlúposti: V Rovnej, socialistickej dedine sovietskeho typu, nikto nechce žiť

Súvisiace články

Súdil sa o milióny: Jaro Sýkora fotil nahú modelku. Mala 95 rokov, nadávali mu a chceli ho biť

Tvorí hrejivé šperky: Oľga vyrába náhrdelníky a šály z ovčej vlny, nosia ich sebavedomé ženy

Nechcú pri hlave pištoľ: Paulo a Oľga ostali na Spiši kvôli pocitu bezpečia, od včera sú v šoku

Zlatý týždeň v Tatrách sa skončil výsmechom: Na túru vykročilo dievča v mini sukni a pančuchách

Krčmár Pinzo bol miláčik prvej série Big Brother: Reality šou sú podvod, neverte im, tvrdí dnes

Výber pre vás