Jana Šimíčková

Je odvolené a&nbsp;zrejme nikoho neprekvapilo, že v&nbsp;nedeľu 1. októbra 2023 nenastal koniec Slovenska. Ba dokonca slnko vyšlo. Stalo sa tak napriek predvolebnému kresleniu mimoriadne čiernych scenárov pre prípad, že nevyhrá tá správna strana. Vyhral Smer a&nbsp;spolu s&nbsp;ním občania posunuli do celonárodného parlamentu ďalších šesť politických subjektov. Presne 3 007 123 oprávnených voličov, čo predstavuje účasť na úrovni 68,51 percenta, rozhodlo, že svojich zástupcov bude mať v&nbsp;Národnej rade aj Progresívne Slovensko, Hlas, OĽaNO a&nbsp;priatelia, KDH, SaS a&nbsp;SNS. Tesne za bránami vstupu zostala Republika, ktorá uplynulé mesiace pravidelne atakovala štvrté miesto v&nbsp;rebríčkoch popularity, nuž a&nbsp;hranicu zvoliteľnosti neprekročili ani Demokrati Eduarda Hegera či Sme rodina Borisa Kollára.

Hoci víťazstvo strany Smer až také prekvapujúce nebolo, mierny šok sa po tom, ako začali vychádzať prvé oficiálne výsledky, črtal na tvári delegátov v&nbsp;centrále Progresívneho Slovenska. Povolebný exit poll, teda akési neoficiálne zozbierané údaje od tisícok voličov, ktorých anketári odchytávali ihneď po opustení volebných miestností, ponúkol verejnosti iný údaj. Ten naznačoval, že prvenstvo si bude zrejme vychutnávať práve subjekt vedený Michalom Šimečkom. So ziskom 23,5 percenta hlasov predbehlo PS o&nbsp;1,4 percenta druhý Smer, čo vyvolalo u&nbsp;progresívcov značné nadšenie. Emócie sa snažili krotiť len vedúci predstavitelia strany, ktorí vyzývali na opatrnosť. Prieskum uskutočnila pre televíziu Markíza na vzorke viac ako 20-tisíc ľudí agentúra Focus. Riaditeľ Martin Slosiarik neskôr pre médiá vysvetľoval, že dôvodom, prečo sa dáta z&nbsp;exit pollov niekedy výrazne líšia, je rozdielna ochota voličov rôznych strán zúčastňovať sa na prieskumoch. „Podstatne ochotnejší sú voliči PS alebo SaS. Menej ochotnejší sú voliči Smeru či Hlasu, ale aj voliči SNS,“ priblížil Slosiarik.

Sklamanie z&nbsp;konečných výsledkov všeľudového hlasovania nedokázali delegáti PS potlačiť, čo bolo badať počas ich spoločného verejného vystúpenia vo volebnej centrále. Naopak, z&nbsp;tej smeráckej, v&nbsp;ktorej sa vedúci predstavitelia strany na celú noc zabarikádovali, sa nad ránom ozýval bujarý spev. Neskôr sa na balkóne budovy na Súmračnej ulici v&nbsp;Bratislave objavil aj Robert Fico vysmiaty od ucha k&nbsp;uchu. Pár hodín po voľbách sa Fico i&nbsp;Šimečka postavili pred verejnosť, samozrejme, každý zvlášť, aby predostreli ďalšie plány. Zatiaľ čo trojnásobný premiér vykladal o&nbsp;potrebe upokojiť sa, nováčik na slovenskej politickej scéne odkázal, že bez boja sa nevzdá. Lebo, ako zdôraznil, všetky svoje sily teraz sústredí na to, aby Fico jednoducho nevládol. Apeloval na tretí najsilnejší subjekt, ktorým sa stal Hlas Petra Pellegriniho, že osud už aj tak ťažko skúšanej krajiny je teraz v&nbsp;jeho rukách. Michal Šimečka zašiel ešte ďalej. Strane Hlas odkázal, že stojí pred civilizačnou voľbou. Buď likvidačná koalícia so Smerom, alebo spojenie a&nbsp;krajšie zajtrajšky s&nbsp;PS.

Prezidentka Zuzana Čaputová, v&nbsp;ktorej rukách bolo rozhodnutie o&nbsp;tom, koho poverí zostavením novej vlády, krátko po vyhlásení oficiálnych výsledkov volieb uviedla, že ich rešpektuje. „Prebudili sme sa do zmeny, ktorú priniesli predčasné parlamentné voľby. Boli slobodné, demokratické a&nbsp;vytvorili reálny obraz našej spoločnosti. Bez ohľadu na to, že niekto sa z&nbsp;ich výsledku teší a&nbsp;iný smúti, že tu máme víťazov i&nbsp;porazených, je to obraz Slovenska. Vysoká volebná účasť svedčí o&nbsp;tom, že budúcnosť Slovenska nám nie je ľahostajná a&nbsp;že úsilie o&nbsp;spravodlivú demokratickú a&nbsp;dobre spravovanú spoločnosť bude pokračovať aj po voľbách,“ prihovorila sa občanom. Prezidentka dodala, že predvolebná kampaň vytvorila rany na spoločenskej atmosfére, na vzťahoch medzi ľuďmi a&nbsp;na celkovej dôvere v&nbsp;politiku a&nbsp;demokraciu. „Verím, že politické strany, ktoré získali vo voľbách dôveru verejnosti, si uvedomujú svoj diel zodpovednosti a&nbsp;budú sa ich snažiť zmierniť. Najväčšiu zodpovednosť za budúci vývoj, samozrejme, nesie víťaz volieb, pretože vzbudil najväčšie očakávania verejnosti, a&nbsp;je dôležité, aby ich napĺňal v&nbsp;prospech všetkých občanov Slovenska,“ konštatovala hlava štátu.

O&nbsp;niekoľko hodín neskôr občanov informovala, že v&nbsp;duchu našej ústavnej tradície poverí zostavením vlády víťaza volieb. Počas osobného stretnutia následne Robertovi Ficovi oznámila, že mu na tieto účely vyhradila dva týždne. Šéf strany Smer v&nbsp;tejto súvislosti opäť povedal, že Slovensko teraz potrebuje trochu pokoja. Vo veci skladania novej vlády dodal, že to nebude ľahký proces. Hlava štátu prijala aj Ficovho rivala Šimečku. Ten po stretnutí priznal, že i&nbsp;on vedie zatiaľ len neformálne diskusie s&nbsp;predsedami politických strán, ktoré PS nevylúčilo zo spolupráce. „Hľadáme, či existuje priestor a&nbsp;vôľa na vytvorenie alternatívnej väčšiny proti tej, ktorú zostavuje Robert Fico,“ načrtol predseda PS.

Do poslaneckých lavíc zasadnú po voľbách zástupcovia siedmich strán. Početnosť ich klubov dáva niekoľko variácií na vytvorenie možnej koalície. Najviac členov bude mať v&nbsp;150-člennom parlamente víťaz volieb strana Smer, a&nbsp;to štyridsaťdva. Nasleduje PS s&nbsp;tridsiatimi dvoma poslancami, Hlas bude zastupovať dvadsaťsedem zákonodarcov, šestnásť stoličiek patrí OĽaNO, dvanásť kresťanským demokratom, jedenásť SaS a&nbsp;desať národniarom.

Pohodlné vládnutie by novej koalícii zabezpečila ústavná väčšina, čo je minimálne 90&nbsp;poslancov. Pri takomto počte by nemala problém aj so schvaľovaním zmeny ústavy či ústavného zákona. Trojpätinová väčšina v&nbsp;parlamente by koalícii umožnila prijímanie uznesení o&nbsp;ľudovom hlasovaní o&nbsp;odvolaní prezidenta republiky, podanie obžaloby na prezidenta a&nbsp;vypovedanie vojny inému štátu. Strane Smer by sa ústavnú väčšinu podarilo získať len vtedy, ak by vytvorila koalíciu s&nbsp;Hlasom, SNS a&nbsp;KDH. V&nbsp;takom prípade by sa mohol Fico ako nádejný premiér spoľahnúť v&nbsp;Národnej rade na 91 hlasov. Ak by vládu nakoniec skladalo Progresívne Slovensko, ktoré zo spolupráce úplne vylúčilo Smer, ale i&nbsp;SNS a&nbsp;OĽaNO, možnosť zostavenia ústavnej väčšiny je nulová. Michal Šimečka by totiž koalíciu za daných podmienok vedel vyskladať len zo strán Hlas, SaS a&nbsp;KDH, čo znamená 82 poslancov. Toto číslo by postačovalo na vytvorenie nadpolovičnej väčšiny, čo predstavuje minimálne 76 zákonodarcov. Uvedený počet treba napríklad pri vyslovení nedôvery vláde alebo jej členovi či pri voľbe predsedu a&nbsp;podpredsedov Národnej rady. Otázne však je, či by KDH o&nbsp;koalícii s&nbsp;PS uvažovalo, keďže strany zastávajú diametrálne odlišné stanoviská pri témach týkajúcich sa transrodových osôb a&nbsp;LGBTI+ komunity.

Kresťanskí demokrati však ústami svojho predsedu Milana Majerského vylúčili ešte pred voľbami spoluprácu so Smerom. S&nbsp;týmto subjektom by pritom kresťanskí demokrati vedeli vytvoriť nielen už spomínanú ústavnú väčšinu v&nbsp;parlamente, ale pohodlne aj nadpolovičnú. To v&nbsp;prípade spojenia s&nbsp;Hlasom, čo by znamenalo 81 poslancov. Ak KDH do koalície tvorenej Smerom nepôjde, Robertovi Ficovi zostáva aj možnosť spojiť sa s&nbsp;Hlasom a&nbsp;SNS, čo by bolo 79 zákonodarcov. Summa summarum, pri súčasnom zložení parlamentu má Robert Fico tri alternatívy vytvorenia zmysluplnej koalície. Michal Šimečka v&nbsp;podstate len jedinú, ak berieme do úvahy, že obaja silní hráči vylúčili z&nbsp;rokovaní Igora Matoviča a&nbsp;jeho OĽaNO. Respektíve, že Igor Matovič vylúčil zo spolupráce Smer aj PS.

Najdôležitejším hráčom je tak bezpochyby Hlas Petra Pellegriniho, bez ktorého sa nová vláda vyskladať nedá. Ako sa napokon rozhodne, je otázne, no jednoduché to zrejme nemá. Podľa zákulisných informácií totiž Hlas nie je v&nbsp;tomto jednotný. Časť jeho členov je za koalíciu so Smerom, ďalší to však považujú za veľké reputačné riziko. Môže zavážiť ponuka Roberta Fica. Smer údajne zvažuje, že sa v&nbsp;prospech Hlasu okrem iného vzdá silových rezortov ako napríklad ministerstva vnútra, ktoré by tak mohol viesť hoc aj Matúš Šutaj Eštok, známy to kritik aktuálnych pomerov v polícii. V hre je aj SIS. Kde je vo vyjednávaniach schopné zájsť PS, nie je známe, ale aj progresívci sú vraj ochotní ponúknuť Pellegrinimu modré z&nbsp;neba. Medzitým sa k&nbsp;slovu tuho hlásia národniari, teda najmenej početný klub Národnej rady, ktorí prostredníctvom svojich predstaviteľov apelujú, že niet lepšej pronárodnej koalície ako Smer, Hlas a&nbsp;SNS. Problémom však je samotný vedúci národniar Andrej Danko, ktorého za konfliktného považuje aj Robert Fico. Navyše je to úplne otvorený milovník režimu ruského prezidenta Vladimíra Putina, s&nbsp;čím môže mať Hlas skutočne veľký problém.

Na pozadí náročných rokovaní a&nbsp;rozhodnutí straníckych šéfov sa v&nbsp;jednotlivých centrálach úspešných subjektov začali zameriavať aj na praktické a&nbsp;dalo by sa povedať existenčné záležitosti. Na počítanie eur, ktoré zo štátneho rozpočtu pritečú a&nbsp;v&nbsp;niektorých prípadoch nepritečú do straníckych kás. Tie po náročnom predvolebnom období zrejme zívajú prázdnotou. Keď-že na Slovensku doteraz nedošlo k&nbsp;zmene zákonov napríklad v&nbsp;zmysle, že občania sa prestanú skladať na financovanie politických subjektov, tie úspešné môžu aj naďalej rátať s&nbsp;pomerne štedrými štátnymi príspevkami. Sú tri a&nbsp;postarajú sa o&nbsp;prítok miliónov eur pre strany, ktoré dosiahli minimálne trojpercentný úspech u&nbsp;voličov.

Prvým je príspevok za hlasy. Na jeho základe dostanú strany za každý získaný hlas sumu vo výške jedného percenta priemernej mzdy v&nbsp;roku, ktorý predchádzal voľbám. Aktuálne sa tak bude výška tohto príspevku rátať z&nbsp;priemernej mzdy z&nbsp;roku 2022, ktorá bola 1 304 eur. Znamená to, že za každý hlas, ktorý tej-ktorej strane voliči odovzdali, získajú&nbsp;13,04 eura. Ak teda víťazný Smer podporilo vo voľbách 681 017 občanov, už onedlho si na účet pripíše čiastku vyše 8,8 milióna eur. Pri PS to bude pri zisku 533 136 hlasov suma len o&nbsp;málo nižšia ako sedem miliónov eur. Dodajme, že tento príspevok je vyplatený naraz, do 30 dní po odovzdaní záverečnej správy o&nbsp;výdavkoch na volebnú kampaň.

Druhým je príspevok na činnosť. Má rovnakú výšku ako ten za hlasy. Je však rozdelený na 48 častí a&nbsp;stranám sa vypláca priebežne počas celého volebného obdobia. V&nbsp;prípade Smeru to bude každý mesiac suma približne 185-tisíc eur a&nbsp;v&nbsp;prípade Progresívneho Slovenska takmer 145-tisíc eur.

Tretia dotácia, ktorú politické subjekty získajú zo štátneho rozpočtu, je príspevok na mandát. Strany ho dostanú v&nbsp;prípade, že ich voliči posunú do parlamentu. Jeden poslanecký mandát pritom prinesie ročne 30-násobok priemernej mzdy za rok 2022. Takto sa zhodnocuje prvých 20 poslaneckých mandátov. Za ďalšie zinkasujú ročne 20-násobok priemernej mzdy. Po prepočítaní to pre víťazný Smer znamená, že každý rok takto získa ďalších vyše 1,3 milióna eur, dokopy za celé volebné obdobie to teda bude viac ako 5,4 milióna eur. Po prepočítaní celkovej sumy, ktorou štát v&nbsp;nasledujúcich štyroch rokoch podporí strany so ziskom aspoň tri percentá hlasov, sa dostaneme k&nbsp;úctyhodnému číslu takmer sto miliónov eur. Z&nbsp;toho si už centrály úspešných subjektov úplne v&nbsp;pohode vykryjú náklady na predvolebné kampane. Problémy môžu mať strany, ktoré neprekročili trojpercentné kvórum. V&nbsp;tejto súvislosti sa najviac skloňuje hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktoré podporilo viac ako 2,2 percenta obyvateľov, pričom na kampaň podľa známych údajov vynaložilo zhruba 1,8 milióna eur. Zatiaľ čo kollárovci sa môžu zrejme spoľahnúť na prostriedky, ktoré im do kasy zo štátneho rozpočtu natiekli v&nbsp;uplynulých rokoch, strana Demokrati Eduarda Hegera také šťastie nemala. Vo všeľudovom hlasovaní ju pritom podporilo len približne 2,9 percenta občanov. Na prekročenie trojpercentnej hranice jej chýbalo vyše dvetisíc hlasov. V&nbsp;praxi to však znamená, že aktuálne nemá z&nbsp;čoho vykryť výdavky minuté na predvolebné zviditeľnenie, ktoré sa pohybovali na úrovni zhruba 1,2 milióna eur. Okrem iného si hegerovci požičali 90-tisíc eur od manžela líderky svojej kandidátky Andrey Letanovskej.

Čo plánuje Fico ponúknuť Pellegrinimu a spol? Vraj aj tento silový rezort

Jana Šimíčková

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Čo plánuje Fico ponúknuť Pellegrinimu a spol? Vraj aj tento silový rezort

Jana Šimíčková

Súvisiace články

Mafiánova dcéra zavarila šéfovi parlamentu, drzí tureckí ochrankári aj roztúlaní migranti

Štát hlási koniec pomoci pre Rómov z Telgártu postihnutých požiarom. Zoberú im aj stany?

Ódorovi policajti ako zmyslov zbavení! Bezohľadne zneužívajú moc, tvrdí ich podriadený

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás